ŽIVOT VO VÄZBE: Po návšteve psychológa majú väznení prezývku mačka, najhoršie je pre nich obdobie pred verdiktom súdu

Tamara Antolová
•
09 máj 2022, 16:10

V našej sérii článkov s názvom Život vo väzbe nazrieme bližšie na väzenia v Žilinskom kraji. Úvodná reportáž, ktorú sme uverejnili v marci, bola z Ústavu na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Žiline. Bola rozdelená na tri časti z dôvodu veľkého množstva informácií a nájdete ju na týchto odkazoch:

ŽIVOT VO VÄZBE: V Žiline si odpykávajú trest väzni v minimálke, ale na rozsudok tu čakajú aj vrahovia

ŽIVOT VO VÄZBE: Väzni v Žiline sa snažili vyrobiť alkohol z pečiva a ovocia či prepašovať návykové látky (reportáž)

ŽIVOT VO VÄZBE: Návštevy v žilinskej väznici neprebiehajú vždy podľa predstáv, ľudia prídu aj v podnapitom stave

Po úspešných troch častiach a pozitívnych reakciách od čitateľov sa presunieme na psychologickejšiu stránku väzenskej tematiky. Nasledujúci rozhovor je s psychológom Mgr. Danielom Gyenom, ktorý je vedúci skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti.

Vo väzení pracuje ako psychológ už 16 rokov, preto jeho skúsenosti a zážitky boli pre tento článok veľmi prínosné. Dozviete sa okrem iného aj o tom, ako väznení vnímajú návštevu psychológa, s akými najčastejšími problémami prichádzajú a ako sa líši práca s ľuďmi v civilnom prostredí v porovnaní s tým väzenským.

Práca psychológa je mnohokrát vnímaná ako náročnejšia profesia. Obzvlášť, keď je vykonávaná vo väzenskom prostredí. Ako dlho sa venujete svojej profesii?
Ako psychológ pracujem 18 rokov, z toho posledných 16 rokov vo väzenstve. Po vysokej škole som pracoval najprv na psychiatrickom oddelení, následne v pedagogicko-psychologickej poradni a tiež krátko ako školský psychológ.

Čo vás viedlo k práci práve s väzňami?
Keď prišla ponuka pracovať s väzňami, tak som sa rozhodol skúsiť to. Práca s väzňami ma lákala, považoval som ju za psychologicky veľmi zaujímavú a zároveň užitočnú pre spoločnosť.

Akým spôsobom sa k vám väznení dostanú? V predchádzajúcej reportáži, kde sme sa rozprávali o ústave v Žiline, mi bolo spomenuté, že aj po príchode do ústavu má väznený vstupnú prehliadku.
Je viacero ciest. Áno, každého nového obvineného a odsúdeného kontaktuje sám psychológ a spraví s ním vstupný pohovor, kde zisťuje jeho aktuálne prežívanie, prípadné psychické poruchy.

Môže ale o návštevu požiadať aj sám, áno?
Prípady, keď väzeň sám požiada o pohovor, potrebuje sa poradiť, vyrozprávať, riešiť vzťahové problémy, sú časté. Ďalšou z ciest je aj podnet od personálu, ktorý spozoruje na správaní väzňa niečo nezvyčajné, predpokladá u neho zhoršený psychický stav. A, samozrejme, väzňov zvyknem kontaktovať aj z vlastnej iniciatívy po tom, ako sa dozviem o ich ťažkostiach a ponúknem im psychologickú službu.

Z akých dôvodov to najčastejšie býva?
Napríklad po tragických udalostiach v rodine, odsúdení na vysoký trest alebo keď mám informáciu o závažnom psychickom ochorení väzňa. Každá právoplatne odsúdená osoba sa podrobí psychologickému vyšetreniu, teda vytvárame psychologický profil odsúdeného pre potreby personálu.

Sú väznení ochotnejší starať sa o svoje mentálne zdravie? Je tam rastúci trend alebo to skôr vnímajú ako slabosť?
V tejto oblasti sú medzi nimi veľké rozdiely. Veľká časť väzňov vníma návštevu psychológa ako slabosť, prípadne sa za ňu pred spoluväzňami hanbia. Vo väzenskom žargóne (slovník určitej skupiny ľudí, pozn. autorky) pre väzňa, ktorý navštevuje psychológa, existuje hanlivé označenie „mačka“. Takýto postoj väzňov často súvisí s charakterom tohto prostredia, kde má človek potrebu obrniť sa, skryť pred okolím svoje city a slabosti.

Možno je taká reakcia iba kvôli tomu, že majú mylnú predstavu o tom, že tam chodia iba slabší a potrebujú istým spôsobom ostať v očiach druhých ako tí silní, ktorí toto nepotrebujú...
Presne tak, medzi štyrmi očami u psychológa však aj tí na pohľad drsní chlapi otvorene hovoria o svojich citoch. Menšia časť väzňov si uvedomuje potrebu starať sa o svoje mentálne zdravie a robia tak preventívne, napr. vyhľadávajú relaxácie, skupinové sedenia, radia sa o životných ťažkostiach, hľadajú príčiny svojich zlyhaní, pracujú na sebe. Subjektívne vnímam mierne rastúci trend v starostlivosti o mentálne zdravie. Myslím, že väzenská populácia v tomto kopíruje celospoločenské nastavenie.

Stretli ste priamo aj vy s posmeškami či šikanovaním po návšteve psychológa? Zdôveril sa vám niekto s takouto skúsenosťou?
Ako som už spomenul vyššie, stáva sa to. U senzitívnejších jedincov je tomu možné čiastočne predísť tým, že spolubývajúci sa nedozvedia, že menovaný navštívil psychológa. Môžu si napríklad myslieť, že bol na stretnutí s advokátom, na zdravotnom stredisku a pod. Prípadne klienta pripravujem na to, ako môže reagovať na posmešky okolia a ako takéto reakcie lepšie zvládať.

S akými problémami a ťažkosťami najčastejšie prichádzajú?
Pri obvinených sú častými témami obavy z vysokého trestu, obavy o blízkych, smútok z odlúčenia od rodiny, rozpadajúce sa partnerstvá. Pri kolúznej väzbe (keď býva obmedzený kontakt s blízkymi aj inými väzňami, pozn. autorky) obvinení často napĺňajú pri pohovore so psychológom svoju potrebu sociálneho kontaktu. U odsúdených sa stretávam napríklad s poradenstvom súvisiacim s prostredím výkonu trestu – riešenie vzťahových problémov v kolektíve odsúdených, otázky súvisiace s umiestnením, podmienečným prepustením, pracovným zaradením.

U väzňov sú pomerne časté úzkostné stavy, depresívne prežívanie, suicidálne úvahy, frustrácia. Krátko po odsúdení býva potrebná krízová intervencia, aby väznená osoba spracovala novú životnú situáciu, dostala priestor na ventilovanie hnevu, pocitu beznádeje, krivdy. Až po emočnom spracovaní ťaživej situácie je možné s ňou ďalej cielene pracovať. Niektoré osoby si vyžadujú prípravu na obdobie po prepustení z väzenia.

Frekventované sú ťažkosti spojené s látkovými závislosťami ako abstinenčné príznaky, narušené vnímanie. Tieto stavy riešime v spolupráci so zdravotným strediskom a psychiatrom. Mnohokrát väzni prichádzajú aj s požiadavkami, s ktorými im zväčša nedokážem pomôcť, ako zabezpečenie psychofarmák, premiestnenie do inej cely a pod.

Ako dlho približne trvá, kým dosiahnete úspech v zmene myslenia u väzňov, ktorí zatvorenie nezvládli? Ak sa teda takéto niečo vôbec podarí...
Je to veľmi individuálne. Niekedy sú to dni, niekedy mesiace a niektoré väznené osoby sa nedokážu zmieriť s uväznením či odsúdením vôbec. Závisí to jednak od ich osobnosti, ako aj od dĺžky trestu a tiež od ďalších následkov spojených s výkonom väzby a výkonom trestu odňatia slobody – napr. strata zamestnania, vzťahu. Pre väčšinu väznených osôb je psychicky najnáročnejšie obdobie strávené vo väzbe, keď čakajú v neistote na verdikt súdu.

Akého najzávažnejšieho väzňa ste z pohľadu vykonaného trestu mali?
Nerád by som hovoril o jednom konkrétnom prípade. Ako najzávažnejšie vnímam násilné skutky, obzvlášť vraždy. Pri takýchto klientoch býva častou témou práve ich skutok, tiež hľadajú psychickú oporu, aby zvládli mesiace až roky strávené vo väzbe.

Je práca vo väzení náročnejšia ako s ľuďmi v civilnom prostredí?
Áno. Keď porovnám svoje doterajšie pracoviská, tak prácu s väzňami vnímam ako náročnejšiu.

Na čo ste si museli zvykať?
Väznené osoby bývajú vo veľmi ťažkých životných situáciách a mávajú za sebou veľa negatívnych až traumatických zážitkov. Stáva sa, že svoju frustráciu a hnev smerujú na psychológa. Niektorí väzni psychológa vnímajú predovšetkým ako súčasť represívneho systému a nie ako podpornú osobu. Toto je jedno z úskalí našej práce.

Čo na práci psychológa vo väzení vnímate ako náročnejšie?
Ako náročný vnímam fakt, že v porovnaní s klientmi v civilnom prostredí majú väzni menej vonkajších podporných zdrojov. Ďalším z náročných aspektov tejto práce je pomerne málo pozitívnej spätnej väzby od väznených osôb. Ak sa však napriek všetkým ťažkostiam podarí väznenej osobe pomôcť alebo u nej dosiahnuť pozitívny osobnostný posun, o to väčšiu mám z toho radosť.

Je potrebné na vykonávanie tejto práce mať nejaké dodatočné vzdelanie či prípravu?
Každý príslušník ZVJS musí na začiatku absolvovať špecializované odborné vzdelávanie, kde je pripravovaný na špecifiká práce vo väzenstve. V minulosti nebolo ďalšie špecializované psychologické vzdelanie formálne vyžadované, teda okrem ukončenia štúdia psychológie. Podľa aktuálne platného predpisu však už každý novoprijatý väzenský psychológ, ktorý vykonáva svoju činnosť v skupine psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, musí byť zaradený do špecializačného štúdia klinickej psychológie.

Existujú aj prípadné kurzy či prax na zvyšovanie efektivity vašej práce?
Zvyšovanie odbornej kvalifikácie formou rôznych kurzov a výcvikov považujem pri tejto práci za nevyhnutné, ak chcem psychologické služby poskytovať kvalitne. Práca väzenského psychológa nie je limitovaná vekom. Psychologická prax je vítaná, ale nie vždy nevyhnutná. Závisí to od nastavenia kritérií v konkrétnom výberovom konaní.