Verejnosti predstavili model automobilu Súľov, vyrábať sa mal v Bytči. Zúčastnil sa aj syn továrnika Emila Bojdu

Redakcia
•
15 jún 2021, 10:58

Niekoľko desiatok ľudí sa stretlo v sobotu 12. júna pred Sobášnym palácom v Bytči, kde verejnosti predstavili jedinečný model automobilu Súlov. Ten sa podarilo vytvoriť ako vernú kópiu vďaka autorovi myšlienky Jozefovi Janišovi a českému výrobcovi Zdeněkovi Křížovi. Obaja boli prítomní na odhalení modelu, ktorý nikdy nezišiel z liniek chystanej továrne v Bytči-Hrabovom. Dôvodom bolo prenasledovanie továrnika Emila Bojdu.

Predstavenie modelu automobilu a osudu spolumajiteľov továrne Súľov verejnosti boli hlavnou myšlienkou podujatia. Účastníkom sa najskôr prihovoril riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký: „Pre múzeum je skutočne radosť, že môžeme po viac ako trištvrte roku pre širšiu verejnosť otvoriť svoje brány nejakým kultúrno-spoločenským podujatím, kde zároveň máme možnosť prezentovať výskum odborných pracovníkov, spoluúčasť tvorivých ľudí a zaujímavý príbeh ľudského osudu.“

Svoj obdiv k práci na projekte a vďaku rodinným príslušníkom Emila Bojdu a Jozefa Hrabovského vyjadril aj primátor Bytče Ing. Miroslav Minarčík a starosta mestskej časti Ostrava – Třebovice František Šichnárek. Potom projekt predstavili samotní účastníci.

„Príbeh továrne a jej spolumajiteľov je dodnes živý, pretože v ňom možno nájsť niekoľko paralel so súčasnosťou. Na jednej strane ukazuje, čo dokáže invenčný, zručný a šikovný človek – nielen navrhnúť automobil, ale aj postaviť a manažovať veľkú továreň, myslieť na zamestnancov a ich potreby. Na strane druhej je tu obraz štátnej moci, ktorá práve takýmto ľuďom v období socializmu nepriala,“ uviedol Peter Šimko, ktorý prítomným porozprával aj o miniautomobiloch v Československu a vyzdvihol výnimočnosť automobilu Súľov.

Príbuzní majiteľov továrne sa na mieste stretli

Jozef Janiš predstavil myšlienku projektu a jeho význam aj v širšom kontexte a Zdeněk Kříž vysvetlil, ako model auta vyrobil. Vrcholom podujatia bolo dojemné stretnutie s príbuznými bývalých spolumajiteľov továrne. O spomienky na svojho otca Emila Bojdu sa s prítomnými podelil Josef Bojda a na svojho dedka Jozefa Hrabovského si zaspomínala JUDr. Marianna Hrabovská.

Svoj pohľad poskytol tiež publicista Peter Getting, ktorý o tejto téme napísal niekoľko článkov. Program ukončili výpovede Ing. Jozefa Janiša a PhDr. Márie Weinbergerovej zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, ktorí sa venovali aj širším historickým súvislostiam spojeným s mestom Bytča.

„Sobotné podujatie prinieslo mnoho prekvapivých stretnutí a vyplávali na povrch mnohé spomienky. Takýmto spôsobom sme rehabilitovali ľudí, ktorým nebolo umožnené naplniť svoje sny,“ doplnilriaditeľ Považského múzea Michal Jurecký.

Príbeh strateného automobilu

Medzivojnová Československá republika priala súkromnému podnikaniu, v ktorom sa darilo zapáleným ľuďom s inovatívnymi nápadmi. Medzi nich patril aj Emil Bojda, ktorý začal spolu s manželkou na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia podnikať v autodoprave. Vlastnými automobilmi prepravoval najmä stavebný materiál. Firme sa darilo a v roku 1933 založil v Třeboviciach kovodielňu a továreň na elektrospotrebiče.

Výroba pokračovala i v období Protektorátu Čiech a Moravy. Bojda v tom čase uvažoval aj o výrobe ľudového motocykla a automobilu. Fabrika však dostala nemeckého správcu a na konci vojny ju pri prechode frontu vypálili a zničili. Emil Bojda sa nevzdával a uvažoval o obnovení továrne. Po skončení druhej svetovej vojny a voľbách v roku 1946 sa najmä v Čechách rozšíril vplyv Komunistickej strany Československa.

Preto sa rozhodol presťahovať na Slovensko, kde ešte komunisti nemali taký silný vplyv. Spoločne s Jozefom Hrabovským založili v roku 1947 novú továreň v Hrabovom pri Bytči. Dostala názov Súľov podľa blízkych Súľovských skál. Okrem obnovenej výroby elektrospotrebičov sa plánovalo spustiť výrobu motocykla a tvorili sa projekty na jedinečný automobil, ktorý Emil Bojda sám navrhol.

Prvé funkčné prototypy motocykla opustili továreň v januári 1948 a podnik bol slávnostne otvorený 8. februára. Po dvoch týždňoch však nastal februárový prevrat a súkromný podnik bol krátko na to poštátnený. Majitelia Emil Bojda a Jozef Hrabovský boli väznení a automobil Súľov nebol nikdy vyrobený. Ožil až v tomto roku vďaka trom zanieteným mužom a výnimočnému projektu.

Autorom ideového zámeru a odborným garantom bol Ing. Jozef Janiš, model automobilu vyrobil Zdeněk Kříž a realizátorom projektu, ktorý financovalo Považské múzeum bol jeho pracovník – historik dopravy Mgr. Peter Šimko, PhD.