Organizátori Klimatického štrajku v Žiline: Tvorba klimatického plánu by mala začať už tento rok

Redakcia
•
19 september 2019, 11:01

V piatok, dvadsiateho septembra sa v Žiline na Mariánskom námestí bude konať už tretí klimatický štrajk. Uskutoční sa tak ako v jedinom meste na Považí a zaradí Žilinu popri Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici na mapu viac ako tisícich miest vo viac ako 100 krajinách, kde sa v tento deň Globálny klimatický štrajk taktiež koná.

Najmä študenti a žiaci, no tentoraz aj učitelia, profesori, umelci a množstvo kultúrnych a akademických inštitúcií štrajkom vyjadrujú nespokojnosť s riešením klimatickej a environmentálnej krízy ako na Slovensku, tak aj vo svetovom merítku.

Chcú odkázať lokálnym aj globálnym lídrom, že drancovanie planéty a nášho najbližšieho okolia už dosiahlo neúnosnú mieru. Ľudia aj živočíšne a rastlinné druhy sú v ohrození, sčasti na pokraji vyhynutia. Je najvyšší čas konať.

Nulové emisie CO2 v roku 2040

Organizátori štrajku, členovia hnutia Fridays for Future Žilina, sú aktívni na lokálnej aj celoslovenskej úrovni. Účasť verejnosti na štrajku ukáže, akú dôležitosť prikladajú Žilinčania tejto téme a takisto ovplyvní to, akú pozíciu budú mať pri jednaniach s mestom, verejnými inštitúciami, či politickými stranami.

Od verejných inštitúcií a politických strán okrem iného požadujú, aby zapracovali do svojich programov desatoro požiadaviek, ktoré sformulovali spolu s Klimatickou koalíciou, združením niekoľkých slovenských environmentálnych iniciatív.

Hlavným cieľom požiadaviek je zníženie produkcie skleníkového plynu oxidu uhličitého zodpovedného za zohrievanie sa planéty. Tento proces sa navýva dekarbonizácia a má dostať emisie CO2 postupne na nulu. Dosiahnutie kompletnej uhlíkovej neutrality požaduje Klimatická koalícia najneskôr do roku 2040.

Keďže táto požiadavka podmieňuje zmeny v takmer každom sektore hospodárstva, odvíjajú sa od nej ďalšie: transformácia energetiky a dopravy smerom od fosílnych palív k nahraditeľným zdrojom, ochrana lesov a bezzásahovosť na minimálne 10% štátneho územia, ekologické poľnohospodárstvo, v ktorom prevláda biodiverzita a prirodzená obranyschopnosť živých spoločenstiev a nie monokultúry závislé na pesticídoch a umelých hnojivách. To všetko sú zmeny, ktoré musia byť zavedené so zreteľom na klimatickú spravodlivosť.

Podľa tohto princípu nesmú nikdy za kratší koniec ťahať sociálne slabší občania. Štát musí vyvinúť maximálne úsilie na to, aby tieto zmeny prebehli čo najrýchlejšie, a zároveň, aby boli voči tým najzraniteľnejším čo najšetrnejšie.

Organizátorov klimaštrajkov podporilo ocenením Amnesty International, Žilina by mala tvoriť klimatický plán

Iniciátorka hnutia Greta Thunberg, organizátori štrajku aj členovia hnutia boli pritom minulý týždeň ocenení najvyšším ocenením hnutia Amnesty International – cenou Veľvyslanec svedomia. Cenu prebrali v Žiline Marek Kuchta a Laura Helena Poliaková priamo z rúk riaditeľa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu a jeho žilinského kolegu Martina Sýkoru.

„Je to pre nás veľká česť a zadosťučinenie, cena ale patrí celému hnutiu a tým pádom všetkým, ktorí sa zúčastňujú štrajkov a podieľajú sa na zmenách, ktoré sa nám darí presadiť. Kvôli klimatickým zmenám dnes zomierajú ľudia, a každou nevypustenou tonou CO2 čiastkovo zachraňujeme životy“, hovorí Poliaková.

„Len v Žiline vyprodukujeme ročne niekoľko ton CO2 na obyvateľa. Kvôli chýbajúcemu auditu však nepoznáme presné číslo. S mestom sme však naštartovali dialóg s cieľom zistiť tieto dáta a postupne začať redukovať najvypuklejšie oblasti za účelom kompletnej dekarbonizácie v konkrétnom časovom horizonte. Mestu odporúčame prebrať metódy použité v škandinávskych mestách a inšpirovať sa ich klimatickými plánmi, ktoré už sú zavedené do praxe.“, dodáva Kuchta.

„S naštartovaním tvorby klimatického plánu pre Žilinu silno odporúčame začať už tento rok, aby mohol byť najneskôr koncom budúceho roka uvedený do praxe. Štartovací výstrel by mal podľa nás padnúť už na jednom z tohtoročných zastupiteľstiev. Ak sa tak nestane, budeme pravdepodobne biť na poplach – hoci radšej ako štrajkom či študovaniu odborných materiálov by sme sa radšej každý znova venovali svojej práci, štúdiu a koníčkom“, dopĺňa.

Na štrajku prehovoria okrem organizátorov hnutia aj ekológ a medzinárodne uznávaný expert na pralesy a ohrozeného Hlucháňa hôrneho Martin Mikoláš, ekológ prof. Mikuláš Huba, odborár Martin Čech, študentka bilingválneho gymnázia Klára Bachratá, zástupkyňa Amnesty International Slovensko Tereza Pašková a ďalší zaujímaví hostia.

Protest už nie je len o žiakoch, pridať sa môže každý

Z radov protestujúcich prídu žiaci a študenti mnohých žilinských škôl, účasť ale hlásia aj žiaci a pedagógovia z mimožilinských okresov a zamestnanci niekoľkých firiem a inštitúcií. Štrajk sa koná v piatok 20.9. o 11 hodine pred radnicou na Mariánskom námestí a končí na rovnakom mieste na poludnie. Pozvánka sa neorientuje len na žiakov a študentov, ale tentoraz je celospoločenská.

Štrajk oficiálne podporili Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Slovenská akadémia vied, Žilinská univerzita, Lekárska fakulta Košice, My sme les, Greenpeace, Amnesty International, Nadácia zastavme korupciu, Sloboda zvierat, SOS Birdlife, PRALES, o.z., Aliancia žien Slovenska, Liga za ľudské práva, Stanica Žilina-Záriečie, Nová Synagóga Žilina, Hájovňa a Artfórum v Žiline.