Kaplnka na Starom cintoríne oficiálne nikomu nepatrí, stane sa unikát národnou kultúrnou pamiatkou?

Redakcia
•
26 október 2017, 21:54

Historická kaplnka, ktorá sa nachádza na Starom cintoríne v Žiline, je v bezútešnom stave už dlhú dobu. To by sa mohlo v najbližšom čase zmeniť. Tento objekt pravdepodobne z konca 17. storočia by mohol vstúpiť medzi národné kultúrne pamiatky, čím by mohla byť naň obrátená patričná pozornosť.Podľa zistení mestskej poslankyne Ivety Martinkovej na katastrálnom úrade, kaplnka dnes oficiálne nikomu nepatrí, dokonca nie je na danej parcele ani žiadna stavba vyznačená.

„Na to, v akom stave sa nachádza táto kaplnka, ma upozornili občania s prosbou o pomoc pri riešení situácie,“ konštatuje poslankyňa, ktorá zisťovala historické fakty o kaplnke a tiež vlastnícke vzťahy. „Keďže mi na majetkovo právnom oddelení mesta povedali, že kaplnka mestu nepatrí, vybrala som sa na katastrálny úrad, kde som sa dozvedela, že na parcele č. číslo 1092 nie je registrovaná žiadna stavba. Akoby táto pamiatka ani neexistovala.“

Poslankyňa začala teda pátrať po majiteľovi v cirkevných inštitúciách, a to na Žilinskej diecéze a fare. Ale ani tam žiadne konkrétne odpovede nedostala. Neskôr dostala písomné stanovisko od predstaviteľa diecézy v zmysle, že táto neeviduje vlastnícky vzťah ku kaplnke a ani nie je známy vlastnícky vzťah s Farnosťou mesta.

Podľa vyjadrenia Petra Dubca si Žilinská diecéza uvedomuje, že kaplnka pôsobí nereprezentatívne, avšak, zmenu nemôžu vykonať. „Nakoľko zatiaľ nie je známy jej vlastník a nachádza sa na pozemku vlastnenom Mestom Žilina, diecéza nemá v súčasnosti dosah na obnovu tejto pamiatky,“ spresnil v odpovedi poslankyni.

V týchto miestach si kedysi odovzdávali moc richtári Žiliny, kaplnka vznikla z vďaky za ukončenie epidémie

Kto obnoví historickú pamiatku, ktorá bola naposledy čiastočne opravená v roku 1989, je zatiaľ nejasné. Kedysi bola pritom významným miestom aj z hľadiska sociálnospoločenského, svoje postavenie si tu odovzdávali richtári.

„Presný rok zahájenia stavby kaplnky som nezistila. Jej stavba súvisí s epidémiou moru a vznikom cintorína. Samotný cintorín bol založený po epidémii moru v roku 1679, keď zomrelo 150 ľudí. Obete moru pochovávali na roli zvanej Šefranica. V roku 1707 vyhradili toto miesto na obecný cintorín. Po zažehnaní moru tu postavili Žilinčania ďakovnú kaplnku. Niektoré zdroje uvádzajú, že bola zasvätená sv. Magdaléne. Po voľbe richtára starý odchádzajúci richtár odovzdával svoj úrad a nový zasa skladal svoj richtársky sľub práve v týchto miestach,“ doplnila Iveta Martinková poznatky, ktoré zistila v Štátnom archíve v Žiline.

Kaplnka sa môže stať národnou kultúrnou pamiatkou, získaním tohto štatútu by mala byť zachovaná a zrekonštruovaná

Na snahu o obnovu historickej pamiatky zareagoval aj primátor Žiliny Igor Choma, ktorého poslankyňa tiež oslovila. Konštatoval, že existujú indície o vlastníckom vzťahu mesta ku kaplnke a že mesto sa začne o jej osud aktívne zaujímať. „Pevne verím, že táto 300-ročná historická stavba dostane to, čo jej patrí, za týmto účelom som podala ako občan žiadosť na Pamiatkový úrad o jej zaradenie do Registra národných kultúrnych pamiatok,“ uzatvorila poslankyňa.

V týchto dňoch je jasné, že Krajský pamiatkový úrad posunul podnet na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Vyjadrenia k zaradeniu Kaplnky na Starom cintoríne by sme sa tak mohli dočkať čoskoro. Je to dôležitý krok, aby sa táto pamiatka zachovala a zrekonštruovala.