Fero Joke: Konzervatívnosť Oravy bola jedným z dôvodov, prečo som odišiel do Bratislavy

Meno Fero Joke je známe takmer každému. Preslávil sa predovšetkým parodickými videami na sociálnych sieťach, má nezabudnuteľnú energiu, ktorú budete určite cítiť aj z nášho rozhovoru. Rozprávame sa aj o tom, aké boli začiatky jeho kariéry v zabávaní ľudí a kto ho na túto cestu inšpiroval. Spomína tiež na vyrastanie v konzervatívnejšej Orave, ktoré nebolo pre neho ľahké, keďže sa otvorene hlási k homosexualite.

Feri, vráťme sa späť na začiatok. Kedy si začal s nahrávaním videí a čo ťa k tomu viedlo?
Začal som asi pred 7 rokmi a motivovala ma určite Eva (kamarátka Evelyn, pozn. autorky). V tom čase sa jej v tomto darilo, tak som si povedal, že to skúsim, keďže máme spoločný humor. Vedela si tým aj zarobiť, takže určite tam bola sčasti aj finančná motivácia a to, že nebudem musieť vstávať každé ráno o 6 do roboty. (smiech)

S prvými videami prišli aj prvé reakcie… Pamätáš si, aké boli?
Prvé reakcie neboli v pohode, to okolie bolo zvyknuté, že robím inú prácu a nechceli si ma predstaviť, že budem niekde inde. Ale zas na druhej strane, nedivím sa, tie videá na začiatku neboli úplne dokonalé, takže… (smiech)

Boli aj hejty, ktoré ťa trochu donútili premýšľať aj nad inou cestou?
Nemal som vyslovene že hejty, chvalabohu, takže som ani nejako nerozmýšľal ísť do niečoho iného. Sledujem ťa takmer od začiatku tvojej kariéry. Tých charakterov, ktorých si doteraz mal, neviem vôbec spočítať. Koľko ich aktuálne máš? 

To áno. Momentálne však mám tú Maju a ešte aj Alenu – obyčajnú ženu z Banskej Bystrice či Lučenca. Okrem týchto mám aj Češku Máťu a potom už klasické paródie… Je ich asi dokopy 5.

Ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Jednoznačne Maja. (úsmev)

Časom si sa z mobilných obrazoviek dostal aj do televízie. Evidoval si vyšší nárast fanúšikov po tom, ako ťa Markíza začala vysielať?
Vieš čo, vyšší nárast followerov som začal mať vtedy, keď tie videá boli viac kvalitnejšie. Nenazýval by som to tak, že by ma telka vytiahla hore. Pomáhali sme si recipročne, ja som im dal nejaké čísla, oni mne nejakých ľudí, ale celkovo to nebolo niečo, čo by ma vystrelilo. Pomohlo mi to, to áno, a taktiež som rád za tie skúsenosti a za to, že som mohol spoznať mnoho nových ľudí.

Nepripadalo ti niekedy otravné, keď ťa začali registrovať ľudia aj na verejnosti?
Nemal som s tým problém, to je skôr také, že si to užívaš, niečo robíš dobre a im to páči. Ale trochu mi vadí, keď napríklad jem v meste v reštaurácii a to je ten čas, ktorý mám iba pre seba. Takže iba vtedy mi to trochu prekáža. Celkovo som ale rád, keď ma ľudia pochvália, usmejú sa na mňa. Je to veľmi fajn. (úsmev)

Evelyn a jej videá som začala registrovať na internete krátko pred tebou, a to najmä cez youtubeové stand-upy a potom cez to legendárne video o kunách… Úprimne, vy dvaja mi veľmi k sebe pasujete. Ako ste sa vlastne skamarátili?
(smiech) Počúvaj, my sme kamaráti úplne od škôlky, máme sa veľmi radi. Zažili sme toľko spolu vecí a aj zábavných, že to by človek ani neveril… Poznáme sa roky-rokúce, navzájom sa dopĺňame a je fajn, že môžeme robiť niečo spoločné – či už projekty, alebo veci na Instagram. Stále máme o čom kecať, sme si oporou a, našťastie, nemáme vo vzťahu žiadnu ponorku.

Spomínaš si aj na niečo zábavné, čo ste spolu zažili?
Vieš, keď ti niekto povie, že si spomeň na niečo zábavné, tak ti v tom momente nič nenapadne… A u mňa to isté, nič konkrétne mi just nenapadne. (smiech) Určite rád spomínam na účinkovanie v televízii, keď máme obaja trému, stresujeme a zároveň si počas toho uvedomujeme, že čo všetko sme dokázali…

V minulosti si pracoval aj v nemocnici, kde si robil asistenta a aktívnejšie pomáhal ľuďom. Čomu sa venuješ teraz? 
Aktuálne sa veľmi rád starám o záhradku, o seba, o svojho psa. Čo sa však týka toho pomáhania, rozhodne je toho teraz už menej, čo ma úprimne mrzí. Ja som totiž vyhorel v tej sociálnej sfére, lebo som to prepálil.

...bolo toho už veľa?
Áno, 10 rokov som robil v nemocnici, na školách, popritom som robil ešte part-time joby, kde som sa tiež staral o ľudí, plus ešte dobrovoľníka… Skrátka som vyhorel na plnej čiare. Teraz pomáham ako dobrovoľník, je to tak raz-dvakrát za týždeň, ako kedy. Je to veľmi individuálne. Hoci je toho teraz menej, snažím sa na to nezabudnúť, že som tu preto, lebo ma to baví. 

Už zbieram opäť silu a energiu, začínam sa tešiť z toho, že sa zas budem venovať ľuďom, prežívať pekné chvíle. Som však presvedčený, najprv treba myslieť na seba a až potom na druhých. Nemyslím to tak egoisticky, ale musíme sa vedieť najprv postarať o seba, vrátane psychického zdravia, a až potom budeme vedieť pomôcť druhým.

Všimla som si, že si v relácii u Sajfu hovoril, že si sa presťahoval do 2-izbového bytu. Pamätám si, že si zverejňoval svoj domček dosť často na Instagrame. Znamená to, že už nebude legendárna záhradka?
Poriešil som si dvojizbák v Bratislave a veľmi sa tomu teším, lebo dochádzanie zo Záhoria ma čím ďalej, tým viac prestáva baviť. Aktuálne ma čaká zariaďovanie, takže budú trošku nervy. Ale tak dúfam, že mám dobrých ľudí okolo seba, ktorí mi s tým pomôžu. (smiech) Domček však nepredávam, ostáva mi.

Okrem parodovania na tvojom profile na Instagrame sem-tam vidím nejaké propagácie – čo je úplne bežné a normálne. Spomínaš si na svoju prvú spoluprácu?
Moja prvá spolupráca bola s jogurtami asi pred 5 či 6 rokmi a bola úžasná! Veľmi ma to povzbudilo a povedal som si, že okej, môžem si už trochu začať aj zarábať touto cestou cez Instagram. Ja som mal totiž vždy veľký problém s peniazmi a nevedel som ani šetriť. V nemocnici som veľa nezarábal, taktiež ani v škole, takže som veľmi vďačný, že sa to teraz už zmenilo. 

Sú spolupráce, ktoré by si nevzal? 
Určite si dávam veľký pozor na spolupráce. Nechcem robiť také veci ako kolagény, CBD-čka, všetky tie zľavové kódy či súťaže. Toto ide mimo mňa a dúfam, že vždy si budem vážiť seba a svoju prácu natoľko, aby som takto neskočil a nemusel to robiť. Nútiť ľudí do niečoho, čo veľakrát influencer sám ani nepoužíva či tomu neverí... Skrátka to nechcem robiť.

Hoci je náš rozhovor primárne o tebe, nesmieme zabudnúť na tvoju spolupracovníčku Ťapku. Ako sa ti s ňou pracuje?
Ťapka je úplne bezproblémový pes, ale niekedy má svoje muchy ako každý pes. Ale veľmi ju ľúbim a je to môj parťák. My sme ako keby rodina a ja viem, že by sa to na zvieratá nemalo hovoriť, ale fakt je to ako moje decko. Veľmi mi pomáha, keď mám toho veľa, tak sa k nej môžem pritúliť, pohladkať ju, porozprávať sa s ňou. 

Takže je celkom aj rada, že s tebou môže natáčať?
Myslím si, že nerada so mnou točí videá, lebo tým, že nepoužívam port, tak musím kričať do videí a ona je, chúďatko, vedľa mňa, má uško pri mojich ústach… Takže mám pocit, že nerada so mnou točí...

Bola adoptovaná či kúpená?
Normálne to takto poviem: áno, kúpil som si ju a od priekupníka… Žiaľ, v tom čase som nemal nejaké vedomosti, ako to funguje. Iba som vedel, že sú to múdre psy a že takého chcem, a tak som si kúpil toho najlacnejšieho na Bazoši… Ja viem, je to strašné, mne to potom všetko došlo, ako to je, že nie je ani očkovaná. 

Bola potom aj veľmi chorá, ale, chvalabohu, postaral som sa o ňu a dostala sa z toho, hoci veľakrát mi zverolekári radili utratiť ju. Mala parvovirózu a celé ma to stále kopec nervov a aj peňazí. Som rád, že je už zdravá, liečila sa asi dva mesiace. 

Vyrastal si na Orave. Otvorene rozprávaš o svojej orientácii. Aké bolo tvoje detstvo v lokalite, kde tá mentalita nie je taká, ako v progresívnejších mestách? Boli aj útoky?
Vieš čo, útoky boli rôzne, nechcem to ale rozoberať vo veľkom, niežeby som nechcel, ale to by si mala asi na ďalší veľký článok… Áno, som gej, nehanbím sa za to, normálne si žijem svoj život.. Je pravda, čo hovoríš, že je tam konzervatívnejšie prostredie, ale sú tam aj fajn ľudia, ktorí to chápu. Myslím, že čím ďalej chodím na Oravu, tak tým viac si uvedomujem, že nie je to až také tabu, ale na druhej strane to tam ešte nie je úplne super.

Následne si sa teda presťahoval do Bratislavy, kde je to pokojnejšie v tomto ohľade…
Áno, možno aj to bola jedna z vecí, prečo som odišiel do Bratislavy. Stretával som sa aj s pozitívnymi reakciami ľudí, ktorým to nevadilo, že som to, čo som, ale vieš... Je strašné, že stále žijeme v dobe, keď musíš niečo tajiť pred svetom a nemôžeš žiť život, aký chceš. To sa niekde podpíše, či chceš, alebo nie. Je to taká až trauma… Ale na druhej strane som veľmi rád, že som natrafil aj na dobrých ľudí a tých je na Orave veľa. Nehovorím, že tí ľudia, ktorí to nechápu, sú zlí, ale žiaľ, ja ich mám po tom všetkom takto v hlave uložených… Povedzme si to tak, že to nechápu, že sú inak vychovávaní, nevadí, ideme ďalej…

Fero Joke (vl. Menom František Košarišťan) je 32-ročný slovenský internetový komik, ktorý pochádza z Oravy. Preslávil sa najmä parodovaním, ktoré zverejňuje na svojich profiloch na sociálnych sieťach. Aktuálne žije v Bratislave s priateľom a psom Ťapkou.