Dnes najčítanejšie
VIDEO: Viacero firiem zo stavby diaľnice D1 pri Žiline nebolo vyplatených, sumy sa pohybujú v státisícoch eur

19 júl 2021 - 13:38

Výstava v Budatíne pripomína 150. výročie severoslovenskej magistrály - Košicko-bohumínskej železnice

Foto: Výstava v Budatíne pripomína 150. výročie severoslovenskej magistrály - Košicko-bohumínskej železnice
Foto: Most cez Váh po výjazde zo Strečnianskeho tunela k zastávke. Zdroj: PMZA
Aktuálne správy každý deň priamo na váš e-mail Odoberať newsletter

Ľudia so záujmom o históriu majú v týchto dňoch možnosť navštíviť výstavu v priestoroch Drotárskeho pavilónu areálu Budatínskeho hradu v Žiline, ktorá pripomína 150. výročie vzniku Košicko-bohumínskej železnice. Najdlhšia železničná trať na území Slovenska bola prezývaná aj severoslovenská magistrála.

Železničná trať bola budovaná ako súkromná a viedla oboma časťami duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie. Dnes už síce neexistuje v ucelenej podoby, avšak niektoré jej úseky na území Žilinského kraja sú zachované a využívané - Žilina – Liptovský Mikuláš – Kysak – Košice, Žilina – Mosty u Jablunkova alebo Bohumín – Čadca v časti na území Českej republiky.

Náklady na výstavbu presiahli 58 milionov zl., prvé súpravy vlakov vzdialenosť 367 km prekonávali za 13 hodín a 18 minút. Vybudovanie magistrály presadili podnikatelia a realizácia trate pomohla ekonomickému rozvoju celého územia. 

Pomohla rozvoju územia

Ako informovalo Považské múzeum v Žiline, ktoré výstavu organizuje, oblasť Slovenského Rudohoria bola vzácnym zdrojom nerastných surovín potrebných v rozvíjajúcom sa priemysle. Na Spiši vznikali prvé huty, ktoré spracúvali vyťažené železo, ale pri odpredaji železiarňam potrebovali dobré dopravné spojenie. Z úrodných polí juhovýchodného Uhorska zase mali prúdiť poľnohospodárske produkty na menej úrodný sever. A tak sa začala stavať železnica.

„Dovtedy viedla neporušenou poľnohospodárskou krajinou, úbočiami zalesnených či skalnatých vrchov, cez drevené dediny s murovanými kostolíkmi učupené v údoliach a popri početných kaštieľoch – murovaných stavbách ako symboloch upadajúcej a v podstate už neexistujúcej šľachty. V obciach Spiša či Liptova však stáli už i medené či železné hámre, priemyselné stavby. Do tohto obrazu sa v rokoch 1870 a 1871 včlenili i nové umelé človekom vytvorené prvky: zárezy a násypy, koľajnice a telegrafné stĺpy, strážne domčeky, dištančné návestidlá a výpravné staničné budovy,“ vysvetlil historik dopravy Považského múzea Mgr. Peter Šimko, PhD. 

Dnes by väčšina vtedajších rozmerov podľa historika nevyhovovala, zachoval sa len rozchod koľajníc: „Po prevádzkovaní železnice začalo všetko rásť. Zvyšovala sa populácia, rozrastali sa mestá a dediny, násobili sa počty priemyselných tovární, vznikali nové ulice s bankami či obchodmi. A práve za to vďačíme doprave. Spočiatku nákladnej, ale svoje miesto si rýchlo našla i osobná doprava. Ľudia začali cestovať za prácou aj za oddychom. Železnica bola pre bohatých i pre chudobných, no väčšina roľníkov ju spočiatku nemala potrebu využívať. Vývoj potom išiel rýchlo dopredu: zvyšovala sa rýchlosť vlakov, k staničným budovám pribúdali nové trakty, rozširovali sa koľajiská či železničné dielne. Tomu nasvedčuje porovnanie železničných staníc v roku 1871 a 1918, ktoré sa zväčšili niekoľkonásobne.“

Na výstave môžu návštevníci vidieť reprodukcie fotografií Schielda a Geisslera z roku 1871. Predstavu o tom, ako vyzerala výpravná budova v tomto období s vnútorným vybavením znázorní model takejto budovy III. triedy v mierke 1:24, ktorú špeciálnu pre túto príležitosť vyrobil Peter Šimko.

„Podarilo sa to vďaka tomu, že sa zachovali normálie pre staničné budovy zachytávajúce všetky detaily od muriva až po nohu telegrafného stolíka. Našou snahou bolo použiť čo najviac autentického materiálu, takže diváci uvidia skutočné tehly, omietky a drevo. Ďalšie exponáty, ktoré dopĺňajú výstavu, sú väčšinou písomného charakteru. Sú to však autentické dokumenty vydané priamo Košicko-bohumínskou železnicou alebo s ňou úzko súvisia svojím označením či pôvodom. Žiaľ, veľa predmetov, ktoré by pochádzali priamo z podniku Košicko-bohumínskej železnice, sa na Slovensku nezachovalo. Je to asi preto, že od roku 1918 už prevádzku na Košicko-bohumínskej železnici zabezpečovali Československé štátne železnice a úradný zánik podniku je datovaný do roku 1941. Čo však ešte stojí, sú niektoré výpravné budovy, strážne domy, hoci mnohokrát schátrané alebo prestavané pre potreby súčasnosti. Sú však mementom, spomienkou na staré časy Košicko-bohumínskej železnice,“ doplnil Peter Šimko.

Výstava k 150. výročiu Košicko-bohumínskej železnice bude pre návštevníkov Drotárskeho pavilónu prístupná od 24. júla do septembra 2021 od 9:00 do 16:30 hodiny.



Zdroj: PMZA


Dopravný servis
Lavobrezná
Práca na ceste
01:10
Nemocničná
Prekážka na ceste
23:59
Strečno
Jama na ceste
23:13
Hričovská
Prekážka na ceste
22:57
Kragujevská
Iné nebezpečenstvo
22:53
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina
Najbližšie podujatia