„Psík z útulku je vhodná voľba pre ľudí s otvoreným srdcom a mysľou,“ vysvetľuje trénerka psej školy

Redakcia
•
02 júl 2020, 09:12

Už dnes 2. júla sa v Detskom centre Havino na ulici Jána Milca v Žiline o 19:00 hod. uskutoční benefičná prednáška na tému “Psík z útulku - áno? Nie?”, určená pre všetkých, ktorí zvažujú ponúknuť domov opustenému psíkovi, už si nejakého adoptovali alebo ich len zaujímajú argumenty za a proti, mýty a fakty okolo celej témy adopcie.

Na besedoseminári sa dozviete skúsenosti z prvej ruky zo života so štyrmi adoptovanými zvieratami a viac ako desiatkou psíkov v dočasnej opatere.

Výťažok z dobrovoľného vstupného poputuje na konto psieho útulku v Žiline Tul(k)áčik. Psia trénerka Martina Grambličková spresnila, pre koho je psík z útulku ideálnou voľbou a aké mýty často kolujú o adopcii.

Koľko môže trvať adopcia od prvého vstúpenia do útulku až po odnesenie zvieratka?

Ťažko jednoznačne povedať, koľko trvá celý proces adopcie. Záleží to určite aj od konkrétneho útulku či občianskeho združenia. Je to veľmi individuálne, záleží, ako veľmi je záujemca čitateľný a súčasne presvedčený o adopcii konkrétneho psíka.

Tiež to závisí aj od samotného psíka – ak je to šteniatko alebo bezproblémový jedinec, viem si predstaviť, že po predchádzajúcej telefonickej či mailovej komunikácii a po overení všetkých dôležitých informácií, si môže psíka vziať so sebou hneď pri prvej návšteve.

Na druhej strane, charakteristika niektorých psíkov si vyžaduje, aby sa s budúcimi majiteľmi zlaďovali postupne. Jednoducho potrebujú čas, aby sa nových ľudí nebáli a začali sa pred nimi správať bezprostredne. Vtedy je vhodné prísť na návštevu opakovane, vziať si psíka na prechádzku. Toto sa deje aj pri úplne malinkých šteniatkach, ktoré ešte potrebujú ostať pri mame – ľudia si ho môžu chodiť „vymazliť“.

Má nový majiteľ po adopcii ešte iné povinnosti?

Človek má voči organizácii, z ktorej si psíka adoptoval, isté povinnosti aj po tom, ako si ho odnesie domov. Pri adopcii sa podpisuje adopčná zmluva, kde sa všetky tieto záležitosti spomínajú. Noví majitelia sa tak napríklad zaväzujú v dospelom veku psíka kastrovať v prípade, ak sa tak z nejakého dôvodu nestalo už v útulku.

Podpisom tejto zmluvy súhlasia s poskytnutím informácií o psíkovi či prípadnú návštevu psíka v novom domove aj po dlhšej dobe. Takisto noví majitelia nemôžu bez vedomia organizácie psíka predať či darovať tretej osobe bez toho, aby s tým organizácia súhlasila.

Všetky tieto opatrenia fungujú najmä ako ochrana pre samotné zvieratá. A tiež ako „poistka“ pre prípad, že by sa preukázala nevhodná či nedostačujúca starostlivosť o adoptovaného psa.

Sú adopcie dostupné všetkým alebo pri nich existujú obmedzenie?

Keď to vezmeme čisto po technickej stránke, psa si môže adoptovať plnoletá osoba, ktorá má priamo pre neho vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť.

Opäť tu ale do hry vstupuje viacero faktorov, takže napríklad zodpovedná organizácia, útulok či združenie neumožnia adopciu šteniatka alebo inak fyzicky náročného psa seniorom. Dôvodom je, že v takom prípade je viac menej isté, že by trpeli obe strany. Vždy sa prihliada na špecifiká konkrétneho psa a konkrétneho záujemcu. Musí to spolu proste ladiť.

Koľko psíkov sa podľa vášho odhadu ročne na Slovensku adoptuje?

Nie som si istá, či existuje štatistika o počte umiestnených psov za kraje či mestá na Slovensku, hrubým odhadom ale tipujem, že v Žilinskom kraji funguje približne 10 organizácií, ktoré sa adopciám venujú.

Ak OZ Tul(k)áčik umiestni do nových domovov v rozmedzí 150 až 200 psov ročne, toto číslo sa môže pohybovať v našom kraji na úrovni 1000-2000 zachránených psov. Ale opäť je to len hrubý odhad.

Aké sú časté mýty?

Okolo psov v útulku panuje viacero mýtov, ktoré ale ľudia, ktorí si už opusteného psa osvojili, dokážu hravo vyvrátiť. Jedným z nich je napríklad tvrdenie, že starého psa novým kúskom nenaučíš.

Pes je veľmi adaptabilné zviera a správa sa primárne podľa toho, či je jeho správanie posilňované (odmeňované) alebo nie. Existuje veľa príkladov, kedy aj starší a adoptovaní psíci zvládli aj omnoho náročnejšie úlohy ako začlenenie sa do novej rodiny.

Ďalším predsudkom, ktorý osvojeniu si psa z útulku nepomáha, je ten, že v útulku sa nachádzajú problémové či narušené psy, ktoré už raz zlyhali.

Pravda je taká, že sú to práve ľudia – pôvodní majitelia, ktorí vo výchove psa zlyhali. Či už nedokázali správne čítať reč jeho tela alebo s ním nedokázali komunikovať. Pes v útulku je naozaj najčastejšie zlyhaním jeho pôvodného človeka. Iba malé percento psov je skutočne „narušených“.

„Iba láska občas nestačí.“ Tvrdenie, že psovi so závažným problémom, či už je to strach, nedôvera alebo strachová agresivita, pomôže len čas a láska nových majiteľov, vidím často na internetových fórach a vyvoláva vo mne smútok. Áno, veľmi často psovi s negatívnou skúsenosťou pomôže láska a čas.

Niektoré psy si žiaľ prešli takou depriváciou, týraním či zanedbávaním, že bez odbornej pomoci sa ich stav vôbec nemusí zlepšiť. Takéhoto psíka však zodpovedná organizácia neadoptuje do rodiny „prvopsíčkara“ či bez odporúčania ďalších intervencií.

Psík z útulku je vhodná voľba pre ľudí s otvoreným srdcom a otvorenou mysľou. Je to etická a tiež ekologická voľba

Bližšie informácie o prednáške nájdete aj na https://www.facebook.com/events/945949235847303/