V novom rebríčku transparentnosti skončila Žilinská župa na piatom mieste

Redakcia
•
19 máj 2020, 16:47

Už piatykrát zverejnila organizácia Transparency International Slovensko (TIS) rebríček transparentnosti žúp, Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) obsadil v najnovšom vydaní piatu priečku z ôsmich. Oproti roku 2017, kedy vydala organizácia rebríček naposledy, síce župa získala lepšie celkové hodnotenie, no ostatné kraje napredovali vo zvyšovaní transparentnosti výraznejšie.

V roku 2017 obsadila samospráva pod predošlým vedením druhé miesto s celkovým hodnotením 55 percent. O dva a pol roka neskôr si ŽSK polepšil o 8 percentuálnych bodov na hodnotenie 63 percent, vynieslo mu to piate miesto v rebríčku.

Hodnotitelia ocenili transparentnosť pri sekciách Zariadenia sociálnych služieb či Dopravná politika. Naopak, najhoršie zložky hodnotenia sú Predaj a prenájom majetku a Etika a konflikt záujmov.

V Žilinskej župe chýba podľa TIS zverejnený etický kódex volených predstaviteľov, pri zamestnancoch sú hodnotitelia spokojní len čiastočne. Kódex zamestnancov samosprávneho kraja podľa nich rieši konflikt záujmov, dary a iné výhody, no nedefinuje postup v prípade porušenia jeho noriem.

Ak by teda nejaký zamestnanec bol v konflikte záujmov pri nákupe služieb alebo tovarov, kódex nespresňuje postih. Jeho nové znenie s platnosťou od 23. marca 2020 definuje osobné správanie a konflikt záujmov zamestnancov.

Podľa neho musí zamestnanec, napríklad, upovedomiť svojho nadriadeného ak nastane skutočný, vnímaný a/alebo potenciálny konflikt záujmov. Medzi to patria rodinné či priateľské vzťahy, ale aj predchádzajúce či plánované zamestnanie, ktoré by mohlo vplývať na rozhodovanie.

Marcový nový kódex ŽSK určuje, že v prípade rozporu medzi postojom zamestnanca a zamestnávateľa rozhoduje riaditeľ úradu ŽSK po prerokovaní prípadu v Komisii pre etiku ŽSK, ktorá vydá k prípadu stanovisko.

Nezisková organizácia oceňuje pokrok, ktorý kraje v transparentnosti dosiahli: „Ide o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí.“

Zdroj: Transparency International Slovensko

V projekte Hlasné trúby hodnotilo TIS aj periodiká krajov, v ktorých je financované ich vydávanie. V porovnaní s ďalšími krajmi si počínal dvojmesačník ZAkraj najlepšie. V hodnotení mu prospel aj fakt, že poskytuje priestor politickým oponentom:

„Celkovo nie je úroveň župných periodík vysoká, hoci sa oproti roku 2017 mierne zvýšila. Viac než informačne hodnotné a vyvážené noviny tak niektoré stále pôsobia skôr ako propagačný nástroj v rukách županov. Najkvalitnejším je v súčasnosti dvojmesačník Žilinskej župy s názvom ZAkraj, u ktorého Index BENEFIT dosiahol hodnotu 60,1%. Časopis poskytuje pravidelne priestor aj opozičným poslancom. V konkurencii mestských novín (hodnotenie z roku 2018) by však skončil až na 11. mieste.“

Po vydaní druhého čísla ZAkraj sme na našom profile na sociálnej sieti Facebook spustili anketu, do ktorej sa zapojilo 532 hlasujúcich. Až 91% z nich uviedlo, že posledné číslo, ktoré malo byť distribuované v apríli, nedostalo. Župa priznala, že o nedostatkoch v distribúcii vie.

Častým argumentom pri vydávaní novín je zníženie nákladov na objednávanie inzercie v súkromných periodikách: „Vydávaním vlastného informačníka sa tak podarilo znížiť priemerné mesačné náklady za inzerciu o takmer polovicu v porovnaní so sumou, ktorú predchádzajúce vedenie investovalo mesačne do inzercie v printových médiách,“ uviedla v júli minulého roku hovorkyňa ŽSK Martina Remencová.

Napriek tomu si v minulom roku župa objednala bez súťaže inzerciu v miestnom printovom médiu Žilinský večerník, tri faktúry zo záveru roka spresňujú celkovú sumu na 32 400 eur. Aj keď v júli hovorkyňa potvrdila, že kraj pracuje na dodatku k distribučnej zmluve na periodikum ZAkraj, faktúra s októbrovým dátumom má v predmete plnenia vkladanie župných novín do periodika.

V praxi si tak obyvatelia za to, že ich župa informuje, zaplatia trikrát - prvý raz, keď platí župný rozpočet za tlač a distribúciu periodika, druhý raz, keď platí za jeho vkladanie do súkromných novín a tretí raz, keď si musia súkromné noviny zakúpiť. Župa zverejňuje len opis faktúr a nie samotné dokumenty, preto nie je jasné, koľko čísel a v akom objeme sa v náplni služby nachádza.