V lesoparku sa ťaží drevo kvôli lykožrútovi, nikde však nie sú lapače. To sa po novom zmení

Redakcia
•
06 jún 2019, 09:02

Žilinský lesopark Chrasť je aj napriek ťažkým skúškam, ktorými v posledných rokoch prechádza, ešte stále obľúbenou a vyhľadávanou lokalitou pre šport a rekreáciu. Tento čoraz menší kúsok lesa na okraji nášho mesta je pre mnohých čím ďalej tým viac vzácnejší. Je to najmä z dôvodu neustále prebiehajúcej ťažby dreva.

„Ľudia sa ma neustále spytujú, prečo sa v lesoparku tak veľmi ťaží. Väčšinou som dostávala odpovede, že príčinou je kôrovcová kalamita. Tiež sa vraj museli odstrániť stromy z blízkosti trolejbusovej dopravy. Otázka znie, či naozaj bolo nutné tak veľa stromov vyrezať z oboch dôvodov,“ hovorí mestská poslankyňa Iveta Martinková.

Z hracej plochy lesoparku je v súčasnosti vidieť priamo na frekventovanú cestu vedúcu medzi sídliskami Solinky a Vlčince, po ktorej prechádza nemalé množstvo vozidiel. Na druhej strane tejto časti parku je rovnako vyrúbaná celá veľká plocha.

„Pokiaľ ide o kôrovcovú kalamitu, človek sa dozvie niečo priam až čudné až nelogické. No napadlo by vám, že my máme v lesoparku kôrovcovú kalamitu, ale nemáme tam žiadne lapače lykožrútov? Mne by to teda nenapadlo. Ale je to tak. Aj následky ťažby v lesoparku sú pre celý priestor zaťažujúce. Za normálnych okolností môže byť lykožrút lekárom lesa, dnes je ale situácia iná,“ vysvetľuje ďalej poslankyňa.

Ak niekto hovorí, že treba zmierniť následky ťažby, mestská poslankyňa zastáva názor, že ju treba obmedziť. Keď sa dozvedela o absencii prevencie, apelovala na to, aby sa do lesoparku inštalovali lapače kôrovca. Až potom nasledovali prvé reálne kroky.

Na základe iniciatívy pána Cisárika z Odboru životného prostredia sa bude prednostne o lapače starať ZŠ Karpatská. Princípy, ako treba s lapačmi zaobchádzať, predniesli a aj predviedli na tejto škole spolu s lesníkom Filipom Koptákom, členom komisie Životného prostredia pri MÚ v Žiline.

„Aj rody kôrovcov vnímam ako určitú entitu, ktorá žije svojim životom a pritom jasne, že nevie, že poškodzuje životné prostredie. Rada by som v budúcnosti hľadala aj iné riešenia, ale dnes ide o vyšší princíp, kedy je potrebné ťažbu v našich lesoch obmedziť tak, aby boli umlčané výhovorky, ktoré nás neustále presvedčujú o nutnosti ťažiť práve kvôli lykožrútovi,“ hovorí Iveta Martinková.

V lesoparku bola zaistená inštalácia lapačov lykožrúta

Odbor životného prostredia nedávno informoval, že zaistí inštaláciu tzv. feromónových lapačov na odchyt lykožrúta smrekového približne v počte 8 - 10 ks. „Zároveň zabezpečíme pre žiakov inštruktáž k sledovaniu odchytu podkôrneho hmyzu a vysvetlíme deťom uvedenú problematiku a taktiež bližšie ich oboznámime s lesnou agendou,“ uviedol Marián Cisárik z odboru životného prostredia, pričom navrhol základnej škole Karpatská v tomto smere spoluprácu.

Riaditeľka školy Eva Smolková reagovala slovami: „Máme záujem o tento projekt, rozprávala som sa s kolegyňami, ktoré zastrešujú Zelenú školu, máme už aj vytypovanú triedu a vyučujúcich, ktorí to budú mať na starosti. Činnosť bude spočívať hlavne v pravidelnom monitoringu vrátane evidencie, koľko sa škodlivého hmyzu do uvedeného zariadenia odchytilo.“

Prvý monitoring je predbežne naplánovaný na pondelok 10. júna. Žiaci 5. triedy ZŠ Karpatská v rámci environmentálnej výchovy napomôžu ochrane lesa. Lapače lykožrútov v lesoparku budú pravidelne kontrolovať a monitorovať odchytené množstvo.

O odchyte vypracujú evidenciu, ktorá následne bude použitá pre potreby správcu Lesoparku Chrasť. Dobrou správou je, že prvé lykožrúty sa už podarilo odchytiť, čo dokazuje, že tento projekt má účinok.