Socha Štefánika v Predmieri ako jediná prežila totalitu na svojom mieste, ochránili ju legionári

Lucia Kvašňovská
•
04 máj 2018, 13:37

Dňa 4. mája 1919, teda presne pred 99 rokmi, tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik. Vo viacerých mestách či obciach Slovenska si v týchto dňoch pripomínajú výročie nešťastnej udalosti a kladú vence k jeho sochám. Málokto tuší, že jedna z najstarších sôch generála Štefánika stojí aj v Žilinskom kraji, a to v obci Predmier.

Tento špecifický kus umenia prekonal všetky režimy, ktoré sa na Slovensku vystriedali, ustál nepriaznivé politické situácie a dokonca prežil pokusy o jeho odstránenie. Už v roku Štefánikovej smrti postavili v Predmieri príslušníci 18. pešieho pluku Hradca Králové mohylu venovanú jeho pamiatke ako poctu významnej osobnosti našich dejín a boja o samostatnosť.

Pôvodne na tomto mieste stála socha uhorskej kráľovnej Alžbety, ktorú vojaci ako symbol predchádzajúcej uhorskej nadvlády odstránili. V roku 1930 sa z iniciatívy niektorých občanov postavila na mieste mohyly socha, ktorú zhotovil akademický sochár Pavol Bán.

Sochu museli brániť legionári

Socha M. R. Štefánika v Predmieri patrí od roku 1991 medzi národné kultúrne pamiatky. Pri jej odhaľovaní 19. októbra 1930 predniesol slávnostný príhovor aj rodák z Brezovej pod Bradlom a dlhoročný priateľ generála Štefánika., profesor Samuel Štefan Osuský.

Počas toho ako silnela normalizácia prišli do Predmiera vojaci s rozkazom sochu zbúrať. Bývalí legionári, ktorí vtedy ešte v obci žili sa však postavili do parku a sochu ubránili. Počas totality sa na Slovensku vo veľkom odstraňovali Štefánikové sochy, či busty.

Nepriznávali sa mu žiadne zásluhy na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Všetky oslavy a pietne spomienky pri výročí jeho smrti boli zakázané. Viaceré sochy a pamätníky Štefánika na verejných priestranstvách zbúrali, alebo ich ukryli do depozitov. Na svoje miesta sa vrátili až po uvoľnení režimu.

Vo viacerých historických prameňoch sa predmerská socha Štefánika uvádza ako jediná, ktorá prežila totalitu na svojom mieste bez toho, aby ju niekto odstránil, či skryl. Čo sa nepodarilo vojakom a totalitnému režimu, to sa podarilo počasiu - sochu rozbila búrka na márne kusy.

Režim sochu nezničil, podarilo sa to až silnej búrke

V noci z 8. na 9. júna 1998 po veľkej povodni v obci zvalil silný vietor 200-ročnú lipu v parku. Strom sa zrútil a zasiahol aj sochu Štefánika, ktorá sa rozbila na niekoľko častí. Na mieste ostal stáť len podstavec sochy a nohy vojaka. Obec napokon po dlhom boji získala financie na jej rekonštrukciu a socha sa po takmer 2 rokoch vrátila na svoje miesto.

V sobotu 24. júla 1999 popoludní sa začali oslavy pri príležitosti 119. výročia narodenia Štefánika. Obecná kronika spomína veľké oslavy za prítomnosti významných osobností. Obecná kronika hovorí o pravidelných oslavách, či pietnych spomienkach pri soche.

Výročie úmrtia generála Štefánika si obyvatelia obce pripomínali dokonca aj počas totality, v kronike sa nespomínajú len niektoré roky, čo mohlo byť spôsobené predovšetkým silnejúcou cenzúrou. Aj dnes sú pred sochou Štefánika v Predmieri kvety, ktorými si obec pripomína jej význam.