Ako vznikol názov hradu Lietava? Súvisí s lietaním, slovanskou bohyňou či ílovitou riekou?

Anna Holešová
•
07 október 2023, 16:00

Hrad Lietava patril za čias svojej slávy medzi tie najväčšie a najimpozantnejšie na Slovensku. Jeho zachované ruiny nájdete približne desať kilometrov od Žiliny, stojí vo výške 635 metrov nad morom medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Ako však vznikol názov hradu a rovnomennej obce?

Po vyslovení mena Lietava sa v mysli automaticky vynára predstava lietania. Pri starých názvoch území však môže byť takáto podobnosť často klamná. Pomenovanie hradu mal od lietania odvodzovať napríklad uhorský šľachtic a spisovateľ Alojz Medňanský preto, že strmé skaly a jeho výška neukazovali na prvý pohľad iný spôsob prístupu za hradné múry, než práve let.

Viacero autorov spája názov Lietava s menom slovanskej bohyne lásky, plodnosti a jari Lady (Lietvy/Lyty). Na skale, kde neskôr vyrástol hrad, mala pôvodne stáť drevená svätyňa, ktorá jej bola zasvätená. Píše o tom aj žilinský právnik, archivár a amatérsky historik Alexander Lombardini, ktorý žil v 19. storočí.

FOTO: V Bytči slávili omšu patrónovi poľovníkov sprievodom a obetnými darmi

„Na onej veľmi vysokej skale, na ktorej vystavili zámok Lietavu, v prastarých časoch stála božnica pohanských Slavianov, a ešte i za časov Kvádov a Markomanov stála tam zo strúhaného dreva složená, z vonku a z vnútra živými barvami zabarvená, slavianskych bohov vyobrazujúca svätyňa; uprostred tejto bol pozlátený voz, do ktorého boli dvaja sňahobieli holuby a toľko labutí zapriahnuté, a v ňom nahá žena (Lada) stála,“ približuje Lombardini podľa obrazovej encyklopédie obce Lietavská Svinná-Babkov.

Bohyňu vo svätyni opisuje ako ženu s vlasmi dlhými po kolená a bielou korunkou obtočenou ružovým a myrtovým vencom. Z jej srdca mali vytryskovať ohnivé lúče vrelej lásky. V pravej ruke držala tri zlaté jablká, v ľavej zas zemeguľu. Za Ladou stáli tri krásne dievčiny - grácie, ktoré si navzájom podávali jablká.

„Blízo tejto božnice v lese u potôčka bydlely jej kňahyne, ktoré v najteplejšej čiastke roka, sprevádzané piesňami pannien a zaľúbených žien, madový nápoj, zrelé klasy a voňavé kvety obetovaly svojej bohyni, ktoré potom rozdávaly pannám a ženám za čary proti jejich chladnúcim milovníkom,“ uviedol Lombardini.

Lahodné koláče, hudba aj móda. Objavte v Budatínskom parku čaro poľsko-slovenského pohraničia

Na mieste pôvodnej pohanskej svätyne mal byť neskôr postavený kresťanský kostol v gotickom slohu, ktorý následne nahradil hrad. K tomuto vysvetleniu jeho názvu sa prikláňa na svojom oficiálnom webe aj obec Lietava. Združenie na záchranu Lietavského hradu zas na svojich stránkach uverejnilo text od historika a lesného inžiniera Andreja Kavuljaka, ktorý spochybňuje samotnú existenciu bohyne Lady.

„Jestvovanie takej bohyne ani archeologickým skúmaním, ani historickými dokladmi nie je doložené, nie je vysvetlené tým ani meno Lietavy. Isté je len to, že mená, názvy s koncovkou ,ava’, ,va’ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok, napríklad Nitrava (starý pôvodný názov), Orava, Likava, Litava, Jelšava, Ondava a tak ďalej. Podľa tejto analógie i názov Lietava musel sa pôvodne vzťahovať na nejaký väčší vodotok,“ vysvetľuje Kavuljak.

Týmto vodným tokom mohla byť podľa neho terajšia Rajčianka, jej aktuálny názov má totiž existovať len približne od 14. storočia. Pokiaľ by meno Lietava (historicky aj Letava, Letva, Litava) malo germánsky pôvod, znamenalo by „ílovú vodu“, teda ílovitú rieku, podobne ako Ilava. Kavuljak taktiež tvrdí, že germánske názvy krajín Lotyšsko (Letten/Lettland) a Litva (Litauen) sa vyvinuli súbežne a obidva znamenajú „ílový kraj“.

Aké je skutočné tajomstvo ukrývajúce sa za vznikom názvu hradu Lietava? Vedeli jeho majitelia lietať, prebývali tu kňažky bohyne Lady alebo popri ňom tiekla ílovitá rieka? Historici budúceho storočia možno prídu na úplne inú alternatívu. Obyvatelia a návštevníci žilinského kraja môžu zatiaľ obdivovať rozsiahlu zrúcaninu kedysi majestátneho hradu a dychberúce výhľady, ktoré sa rozprestrú pred očami turistov spoza hradných múrov.