Na území Žilinského kraja máme už 266 automatických externých defibrilátorov, sieť sa ďalej rozširuje


Foto: Na území Žilinského kraja máme už 266 automatických externých defibrilátorov, sieť sa ďalej rozširuje

Fibrilácia komôr srdca má na svedomí mnoho životov a postihuje kohokoľvek. Spúšťačom tohto procesu môže byť okrem skrytých srdcových ochorení aj stres. Pomocou zabezpečených prístrojov na celom Slovensku majú ľudia nádej, že ich život v prípade kolapsu, alebo srdcového zlyhania, nevyhasne. V závislosti od rýchlosti použitia automatického externého defibrilátora (AED) sa šanca na prežitie zvyšuje až o 90 %.

Prístroj obsahuje dve elektródy, ktoré snímajú dvojbodové EKG, a dokáže zhodnotiť, či ide skutočne o zástavu srdca. Pokiaľ áno, poskytne účinnú defibriláciu pomocou elektrických výbojov prístroj inštruuje osobu na mieste akým spôsobom má postupovať, preto je vhodný aj pre širokú laickú verejnosť. Cena jedného takéhoto zariadenia sa pohybuje na úrovni približne 1 500 eur a viac. V meste Žilina podľa mapy AED, ktorá je zverejnená na stránke operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, evidujeme celkom 13 prístrojov. 

V súvislosti s externými defibrilátormi sme pre bližšie informácie oslovili aj vedúcu operačného strediska Mgr. Alenu Krčovú. Tá v odpovediach na naše otázky bližšie vysvetlila nielen základný princíp AED ale spresnila aj to, ako celý projekt funguje.

Plánujete v budúcnosti počet defibrilátorov rozširovať?
To, žiaľ, nie je otázka na nás. Nemáme k dispozícii finančné prostriedky na to, aby sme na vlastné náklady kupovali automatické externé defibrilátory (AED). Samozrejme, prajeme si, aby sa sieť týchto život zachraňujúcich prístrojov na Slovensku rozširovala. Preto sme z vlastnej iniciatívy vybudovali register AED, ktorý obsahuje presné adresy, kde sú umiestnené prístroje a v prípade potreby vie operátor tiesňovej linky 155 navigovať záchrancu, aby ich použil. Navyše, robíme v tomto smere edukáciu a osvetu, aby rástlo povedomie o týchto malých prístrojoch s obrovskou silou, ktoré dokážu zachrániť ľudský život. Výhodou je, že majú jednoduché ovládanie a vie ich v prípade potreby použiť naozaj každý, aj bez medicínskeho vzdelania. Vydávajú hlasové povely, a záchranca sa tak nemusí báť, že ho nebude vedieť použiť. 

Dôležité však je, aby záchranca pred použitím AED zavolal na tiesňovú linku 155. Ak sa ocitnete v situácii, keď nablízku skolabuje človek, nereaguje, nedýcha, v prvom rade je potrebné volať na tiesňovú linku 155 alebo 112 a postupovať podľa pokynov operátora. Operátor môže nielen vyhľadať v registri najbližšie AED, a ak je nablízku, vyzve vás, aby ste ho použili. Volať však treba aj preto, aby v prípade nedostupnosti AED pomohol cez telefón s poskytnutím prvej pomoci.

Aký je približne pomer defibrilátorov, ktoré inštalujete vy ako ZZS a koľko je súkromných spoločností? Alebo sú všetky vo vašom vlastníctve/všetky inštalujete a spravujete?
AED sa nachádzajú na športoviskách, letiskách, na verejných priestranstvách v obciach a mestách.  Mnoho prístrojov majú k dispozícii dobrovoľní hasiči a zbory mestských polícií. Práve pred piatimi rokmi sme rozbehli projekt tzv. first-responderov, v ktorom sú zapojené stovky ich príslušníkov. Vyškolili sme ich v poskytovaní prvej pomoci, aj používaní AED a výsledkom sú desiatky zachránených ľudských životov.

Aký počet v jednotlivých mestách je optimálny pre vykrytie? 
Ideálne by bolo, ak by bolo prístrojov čo najviac, a to nielen v mestách. Ak pomocou AED defibrilujeme pacienta do 3 až 5 minút, šanca na jeho prežitie je až 70 %. Matematicky to znamená, že AED by malo byť k dispozícii do 200 m.  Každou minútou nepodania pomoci šanca na prežitie klesá.

Ak je v Žilinskom kraji prístrojov približne 100, dá sa povedať optimálny počet?
Určite nie. Už dnes ich registrujeme v kraji 266. Všetko závisí od umiestnenia, časovej dostupnosti, aj lokality.

Organizujete aj školenia pre laickú verejnosť, na čo a ako prístroj správne používať? Prípadne posilnili ste takéto vzdelávanie aj na školách? 
Áno, školíme všetkých, ktorí majú záujem. Prvú pomoc by mal vedieť poskytnúť naozaj každý. Dôležité je však aj volať na tiesňovú linku 155. Operátor pomôže, krok za krokom telefonicky inštruuje záchrancu, čo má presne urobiť. Ak záchranca už absolvoval kurz prvej pomoci, operátor má ľahšiu úlohu a pacient väčšiu šancu na prežitie. Netreba sa báť pomôcť a pamätať na to, že na správne poskytnutie prvej pomoci nám stačia dve ruky.

Akým spôsobom máte kontrolu nad danými prístrojmi? Kto ich kontroluje? Aká je ich priemerná životnosť? 
Máme vytvorený register AED, kde evidujeme adresu, GPS polohu, časovú dostupnosť, kontakty v prípade zásahu, kontaktné osoby – zodpovedné osoby za AED a všetko o samotnom prístroji, výrobcu,  model, typ, sériové číslo, exspirácie, elektród pre dospelých, pre deti, batérie. Mesiac pred skončením exspirácie komponentov odchádza na vlastníka/držiteľa notifikácia, ktorá ho upozorní o končiacej exspirácia, zabezpečení nových komponentov a nahlásení novej exspirácie. Kontrola je na vlastníkovi/držiteľovi a sme v plnej miere súčinní. Životnosť prístroja je neobmedzená. To, čo sa mení, sú elektródy a batérie. Po použití sa elektródy vždy musia vymeniť. 

Navyše, v rámci osvety sme na stránke www.155.sk zverejnili Mapu AED, ktorú priebežne aktualizujeme. Obsahuje adresy AED tých vlastníkov/držiteľov, ktorí nám dali na to súhlas.

Je možné umiestnenie takéhoto prístroja aj v budovách školy, firiem a pod? Ak má firma záujem, čo má spraviť? 
Áno, umiestnenie je neobmedzené. Zakúpia si AED a inštalujú ho. Odporúčame, aby ho registrovali na našej webovej stránke www.155.sk. Žiaľ, zatiaľ na Slovensku chýba legislatíva, ktorá by upravovala problematiku AED, napríklad povinnosť vlastniť ho, inštalovať, či registrovať. Kúpa AED je tak na dobrovoľnej báze. Našťastie, aj u nás stúpa počet tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť AED pre záchranu života. Existujú občianske združenia, ktoré organizujú zbierky, či oslovujú potenciálnych donorov s cieľom zakúpiť prístroje. Rovnako rastie aj počet obcí a miest, ktoré zadovážia na vlastné náklady tieto prístroje a umiestňujú ich na verejných priestranstvách, aby sa mohli v prípade potreby aj použiť. 

 

Ako sa AED používajú, či nie je možné pochybiť s ich použitím nám opísal v rozhovore aj pán František Majerský prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.

Pomáhajú záchranárom externé defibrilátory v rukách verejnosti? (v zmysle, že laici poskytnú pomoc do vášho príjazdu)? V akej miere, ak sa to dá odhadnúť? (príp. ak existuje štatistika)
Určite áno. Externé defibrilátory sú jedny z najdôležitejších prístrojov, ktoré môžu ľudia, ako laici používať. Tento prístroj je unikátny tým, že Vás naviguje presnými a jednoduchými krokmi a dokáže sám vyhodnotiť či je, alebo nie je potrebné podať výboj. Pokiaľ, je včas začatá resuscitácia stláčaním hrudníka a následným použitím defibrilátora, tak ma pacient až 70% šancu prežiť a vrátiť sa plnohodnotne do svojho života. Je potrebné uvedomiť si, že ľudský mozog bez kyslíka odumiera do 5 minút, preto je zahájenie správnej a včasnej prvej pomoci veľmi dôležité.

Ako laicky vyhodnotím stav človeka, ktorý nutne defibrilátor potrebuje?
Ako prvé pacientovi v bezvedomí skontrolujeme dýchanie. Pokiaľ pacient nedýcha, zakloníme mu hlavu, ak pacient aj napriek tomu nezačne dýchať nalepíme elektródy externého defibrilátora na obnažený hrudník, či už sa bude jednať o poloautomatický, alebo automatický prístroj dá výboj za vás sám.

Sú prípady, kedy je nevhodné externý defibrilátor použiť?
Nie. Prístroj Vás bude vždy správne navigovať. V prípade, že nie je potrebné podať výboj, ale je nutné stláčať hrudník, prístroj Vám to oznámi a bude rátať počet stláčaní.

Čo robiť vtedy, ak zistím, že konkrétny defibrilátor je nefunkčný? Ako je vhodné v obdobnej chvíli postupovať?
Neviem si takú situáciu predstaviť, nakoľko sú prístroje veľmi dôsledne kontrolované a aj v prípade, že sa vybijú batérie sú schopné dať ešte jeden výboj. Dôležité je však stláčanie hrudníka u novorodencov sa podá primárne 5 úvodných vdýchnutí a následne sa hrudník stláča v pomere 3:1, väčšie dieťa sa resuscituje v pomere 15:2 a dospelí 30:2.

Líši sa použitie v zime? Napríklad počas mrazivých dní, ako postupujem s oblečením a na čo si ešte dávam pozor?
Elektródy je vždy potrebné nalepiť priamo na telo, v prípade, že je vonku mráz pacienta nie je potrebné vyzliekať, stačí mu elektródy nalepiť pod oblečenie.