Žilinský poslanec prirovnal podobu rekonštruovanej kaplnky k humnu, pamiatkový úrad sa odvoláva na výskum


Foto: Žilinský poslanec prirovnal podobu rekonštruovanej kaplnky k humnu, pamiatkový úrad sa odvoláva na výskum

Poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline Patrik Groma poukázal pred niekoľkými dňami na prebiehajúcu rekonštrukciu strechy kaplnky na Starom cintoríne. V príspevku na sociálnej sieti vyjadril svoju nespokojnosť s aktuálnou podobou a kaplnku prirovnal k humnu. Zároveň kritizoval primátora Žiliny za zrušenú súťaž na zhotoviteľa strechy a zmenu vzhľadu.

„Tešil som sa, že sa kaplnka vráti do pôvodnej podoby z 18. storočia, najmä z obnovenia cibuľovitej strechy. Bolo to predčasné. Nakoniec z nej opäť zostane len “humno” so sedlovou strechou z 20. storočia a tisíce eur na výskum a projekty sa vyhodili zbytočne,“ uviedol poslanec na sociálnej sieti.

Rekonštrukcia kaplnky mohla odštartovať až po tom, čo ju mesto získalo do svojho vlastníctva. V prvej fáze sa počítalo len s kompletnou opravou strechy, po nej by mohla nasledovať obnova zvyšných častí. Zámerom žilinskej samosprávy je kaplnku zrekonštruovať komplexne.

Podľa hovorcu mesta Vladimíra Miškovčíka bola rekonštrukcia komunikovaná s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, práve kvôli tomu, aby nedošlo k poškodeniu historických prvkov stavby. Počas rokov prešla kaplnka viacerými etapami a rekonštrukciami. Posledná bola po roku 1989, kde došlo k výmene strešnej krytiny a realizoval sa nový strop v interiéri.

Krajský pamiatkový úrad v Žiline zareagoval na slová poslanca a poukázal na neznalosť súvislostí a podstaty ochrany pamiatok. Zároveň potvrdil, že v rámci prípravy pamiatkovej obnovy tejto kaplnky sa pôvodne uvažovalo s vytvorením repliky jej barokového krovu a cibule pokrytej dreveným šindľom podľa mapového podkladu z roku 1747.

„Je však nevyhnutné podotknúť, že graficky len veľmi zjednodušeného a značne nepresného. Pretože sme k tomuto puristickému riešeniu, ktoré malo výrazne zmeniť podobu kaplnky, mali odborno-metodické pochybnosti, dodatočne sme požiadali vlastníka a investora obnovy – mesto Žilina – o spracovanie pamiatkového architektonicko-historického výskumu objektu,“ uvádzajú pamiatkari.

Výskum mal ozrejmiť viacero nových a dovtedy neznámych skutočností. Jednou z nich bol aj súčasný spôsob zastrešenia, ktorý vznikol v 19. storočí. Prvá predsieň však bola na kaplnke zrealizovaná už v druhej polovici 18. storočia. Podľa pamiatkového úradu to znamená, že baroková cibuľová vežička sa na kaplnke uplatnila len veľmi krátko, najviac pár desaťročí.


„Na základe zistených skutočností a možných statických problémov existujúcej stavby Krajský pamiatkový úrad Žilina prehodnotil navrhované riešenie a zvolil obnovu, ktorá bude rešpektovať zásadnú vývojovú vrstvu kultúrnej pamiatky, t.j. jej podobu a architektonický výraz z 19. storočia,“ vyjadril sa pamiatkový úrad.

Za účelom obnovy kaplnky vznikla pracovná skupina, ktorej členom bol aj poslanec Groma. Ten však podľa vlastných slov nebol prizvaný na záverečné zasadnutie v septembri 2020, na ktorom sa rozhodlo o súčasnej podobe.

Tento kontmelec pamiatkárov mi pripomína známy výrok: “Odvolávam, čo som odvolal, a sľubujem, čo som sľúbil”. “Milí” pamiatkári a primátor, “zabili” ste možnosť vrátiť zúboženej kaplnke pôvodnú podobu, na ktorej sa zhodli všetci odborníci, dokonca aj vy. Beriem to osobne ako akt pomsty, nemuseli ste to však urobiť práve tejto jedinečnej pamiatke, na ktorej som nielen ja pilne pracoval,“ dodal Patrik Groma, ktorý zverejnil aj pôvodne zamýšľaný návrh.



Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu