Ako by mohla vyzerať Žilina o 27 rokov? Touto otázkou sa počas uplynulých troch rokov zaoberali študenti a pedagógovia Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Koncepty na rozvoj mesta do roku 2050 vytvárali pre Útvar hlavného architekta Žilina.
„Kde sú priestorové rezervy mesta a ako by mohli vyzerať? Akú úlohu zohráva pri plánovaní udržateľnosť, zadefinovanie funkčného využitia či typológií? Mohla by Žilina viac ťažiť z riek, ktoré ňou pretekajú, a aké nové verejné priestranstvá by mohli vzniknúť?“ pýtal sa útvar hlavného architekta.
Na podobné otázky v roku 1929 odpovedal Jozef Peňáz, ktorý zvíťazil v urbanistickej súťaži o návrh Regulačného plánu mesta Žilina. Jeho práca sa následne stala základom pre rozvoj mesta až do roku 2000.
Vízie budúceho rozvoja Žiliny, okolia rieky Váh a Trojbrežia tentokrát spracovali bratislavskí študenti. Okrem nových štvrtí sa zaoberali aj možným využitím priestorov bývalých Považských chemických závodov. Navrhli tiež vybudovanie novej plavárne pri Lesoparku Chrasť či rozšírenie Nového cintorína a dobudovanie smútočnej siene.
„Koncepčné a ideové práce transformácie opustených území, brownfieldov či území v kontakte s riekami v rámci výstavy ŽILINA 2050 si môžete prezrieť každý pracovný deň v čase od 8:00 hod. do 16:00 hod. v PASÁ:Ži,“ priblížil útvar hlavného architekta s tým, že v prípade záujmu o sprístupnenie expozície je potrebné im zazvoniť.