Jakub Cvacho z klubu vojenskej histórie: Ten, kto sa nezaujíma o vlastné dejiny, je nútený chyby opakovať

Rozkazy, krik, výstrely, explózie, dym, ale aj disciplína, súdržnosť a vzájomná pomoc. To všetko môžete vidieť, počuť či pocítiť na bojových poliach napríklad aj v blízkosti Žiliny. Kluby vojenskej histórie oživujú bojové udalosti, na ktoré by ľudia nemali zabudnúť. Verejnosti zábavným a zároveň poučným spôsobom približujú, ako vyzerala armáda a vojnové konflikty v rokoch minulých.

Klub vojenskej histórie Trnavská posádka sa pravidelne zapája do realistických ukážok bojov o známy hrad Strečno. Členom klubu je aj Žilinčan Jakub Cvacho, ktorého rozprávanie nám umožnilo nahliadnuť do zákulisia historických rekonštrukcií.

Zaujíma vás, ako taký klub vojenskej histórie funguje či odkiaľ majú jeho členovia vybavenie, rekvizity a oblečenie? Sú zbrane, ktoré používajú, naozaj nebezpečné a môžu sa s nimi prechádzať po verejnosti? Akých podujatí sa môžete v okolí Žiliny zúčastniť a ako vyzerá príprava členov na tieto rekonštrukcie? Alebo chcete vedieť, k akým úsmevným udalostiam, ale aj zraneniam dochádza pri akciách? Odpovede na tieto otázky a mnoho ďalších zaujímavostí sa dozviete v našom najnovšom rozhovore.

Čo je klub vojenskej histórie?

Kluby vojenskej histórie vrátane toho nášho sa venujú rekonštrukcii historických udalostí. My sa zameriavame prioritne na obdobie druhej svetovej vojny. Špecializujeme sa na rekonštrukciu vojenských udalostí a sme pri tom oblečení v dobových uniformách. Porozumiteľným spôsobom ľuďom sprístupňujeme históriu z obdobia druhej svetovej vojny.

Sústredíte sa iba na 2. svetovú vojnu?

Snažíme sa držať toho obdobia. Samozrejme, že je možné rekonštruovať každé historické obdobie. Žilinský cech Terra de Selinan sa napríklad venuje stredoveku, sú aj kluby, ktoré sa venujú napoleonskej dobe či 30-ročnej vojne. Náš klub sa zameriava na obdobie od roku 1939 do roku 1945.

Filip z Cechu Terra de Selinan: Vidíte nás v táboroch, ako stvárňujeme bojové udalosti, ale aj ako remeselníkov

Ako dlho si členom a čo ťa viedlo k tomu sa pridať?

Členom klubu vojenskej histórie som 12 rokov. Už od mala ma bavila vojna (smiech) - v tom dobrom slova zmysle, vojenský spôsob života. Zaujímal som sa o techniku, o výstroj. Raz som videl rekonštrukciu bojovej udalosti, kde mi povedali, aby som to vyskúšal aj ja, a potom som už pri tom ostal.

Čomu sa váš klub venuje?

Venujeme sa rekonštrukciám bojových udalostí priamo na bojovom poli a taktiež statickým ukážkam, ako sú výstavy spojené s edukatívnou činnosťou. Venujeme sa tiež pietnym aktom, teda spomienkovým slávnostiam pri pamätníkoch padlých. Či už je to oslobodenie, alebo SNP, kladieme vence a snažíme sa uctiť si ľudí, ktorí padli za to, aby sme tu my mohli byť teraz.

Náš klub má aj ženské zastúpenie, ktoré má na starosti rekonštrukciu poľného lazaretu (nemocnice). Aktuálne v našom klube pôsobí päť žien a všetky majú uniformu zdravotnej sestry. Najstarší člen s najvyššou hodnosťou je zas lekár, takže máme plnohodnotný poľný lazaret. Máme aj nemeckú sekciu, ktorá sa venuje Helferinnen, teda ženským pomocným zborom. Ich členky fungovali ako spojovateľky, prekladateľky, telefonistky a podobne.

Galéria: 16 fotiek

Aké podujatia organizujete alebo sa ich zúčastňujete?

V okolí Žiliny sme v spolupráci s klubom vojenskej histórie Polom, ktorý sídli priamo v Žiline, naposledy rekonštruovali udalosť Slovenského národného povstania na autentických miestach v čase roka, kedy sa skutočne odohrala. Bola to rekonštrukcia bojov o Strečno a strečniansku tiesňavu. Najbližšie plánujeme podujatie Gabčíkov memoriál v spolupráci s KVH Polom, 5. plukom špeciálneho určenia a Klubom vojenských výsadkárov,  ktorý tiež sídli v Žiline. Je to vlastne deň otvorených dverí armády, ktorý sa uskutoční 13. mája 2023 o 10.30 v kasárňach 5. pluku. Tam budeme robiť statickú aj dynamickú ukážku. Návštevníci uvidia výstroj a výzbroj dobového vojaka a počas ukážky historickej udalosti aj streľbu, pohyb vojakov, výbuchy a tak ďalej. Toto podujatie je usporadúvané každoročne, boje o Strečno sú tiež pravidelné.

Po celom Slovensku bývajú rôzne veľké podujatia, kde sa robí aj takzvaný prierez históriou. To znamená, že sú tam stredovekí vojaci, vojaci, ktorí znázorňujú 30-ročnú vojnu, prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, napoleoniku, americkú občiansku vojnu. Zúčastňujeme sa aj na týchto akciách. Príkladom sú podujatia Sahara alebo Tankové dni Laugarício – tie sa po dlhšej prestávke odohrajú tento rok.

Ako vyzerá vaša príprava na podujatie?

Najprv si naštudujeme historické materiály. Komunikujeme napríklad aj s klubom vojenských výsadkárov – veteránov, ktorí slúžili v 5. pluku. S nimi hovoríme o tom, ako by sme z historického aj novodobého hľadiska mohli ľuďom ukázať a priblížiť bojové udalosti. Snažíme sa samozrejme osloviť aj nemecké kluby alebo kluby, ktoré sa venujú iným armádam z tohto obdobia, napríklad partizánom. Do posledných bojov o Strečno sa zapojil aj jeden klubista priamo z Nemecka, ktorý rekonštruuje nemeckú brannú moc.

Odkiaľ beriete rekvizity a oblečenie?

Obliekame si repliky historických uniforiem šité podľa dobového originálu. Čerpáme priamo z historických prameňov, akými sú dochované spisy a materiály. Stretávame sa tiež s pamätníkmi, ktorí zažili túto dobu a dokážu nám o nej porozprávať.

Klub vojenskej histórie sa nevenuje iba znázorňovaniu, ale aj historickému výskumu. Aktuálne jeden z našich členov pracuje aj na vydaní knihy. Komunikujeme s rôznymi historickými ústavmi a múzeami nielen na Slovensku. Čerpali sme napríklad aj z vojenského historického ústavu v Prahe.

Galéria: 16 fotiek

Odkiaľ máte zbrane a viete, ako ich používať?

Používame akusticko-expanzné zbrane, čo sú pôvodom ostré zbrane, ktoré boli konštrukčným zásahom upravené na streľbu len s akusticko-expanzným strelivom. To je vlastne niečo ako slepý náboj. Každý, kto vlastní takúto zbraň, musí mať zbrojný preukaz, čo zároveň znamená, že ju musí vedieť ovládať. Zbrane, ktoré používame na ukážkach, máme registrované na polícii a legálne ich môžeme používať na podujatiach, ktoré sú oficiálne ohlásené. Zbrane a deväťdesiat percent vecí, ako sú uniformy, výstroj a výzbroj, máme z vlastných prostriedkov. 

Môžete nosiť spomínané zbrane na verejnosti?

Môžeme ich nosiť na verejnosti viditeľne iba na mieste, kde je ohlásená akcia. To znamená, že ak bude napríklad 10. apríla na žilinskom námestí krátka dynamická ukážka, ktorá potrvá jednu hodinu, len na tento čas a miesto môžeme prísť s týmito zbraňami a verejne ich používať. Potom ich musíme zakryť, aby nebolo možné jasne identifikovať, že ide o zbrane, a premiestniť ich do trezorov. Aktuálne zákon vníma naše zbrane rovnako, ako ostré.

Došlo niekedy pri vašich ukážkach k zraneniam?

Áno, bežne sa stávajú zranenia. Osobne neviem o tom, že by sa stalo nejaké vážne zranenie, ktoré si človek predstaví pri slovách streľba a explózie. Nikto neprišiel o končatinu ani o oko (smiech). Bežné sú však vykĺbené členky a presilené svalstvo. Keďže ukážky robíme aj v zimnom období, tak vznikajú aj ľahké podchladenia a občas sa stane, že človek príde do kontaktu aj s omrzlinami. So zbraňami sa nám zatiaľ nestal žiadny úraz. Viem však, že v Poľsku si pri stredovekej ukážke človek odstrelil ruku.

Vedelo by vám strelivo, ktoré máte, ublížiť pri nesprávnom zaobchádzaní?

Áno, vedelo, lebo pri výstrele uniká z ústia hlavne vysoký tlak. Keby sme nedodržiavali bezpečné vzdialenosti, tak by nám zbraň mohla spôsobiť vnútorné zranenia. My sme ale vyškolení na to, ako zbraň používať, za akých podmienok ju môžeme používať a trénujeme, aby sme neublížili sebe, divákom ani iným účastníkom.

Galéria: 16 fotiek

Sú medzi členmi klubu aj vojaci, veteráni či historici?

Priamo náš predseda je vyštudovaný historik a archeológ, týmto povolaním sa však neživí. Náš súkromný život je do určitej miery zasiahnutý naším koníčkom, ale naše povolania sú rôznorodé. Máme tam však aj dosť policajtov, vojakov, hasičov, záchranárov, teda členov všetkých záchranných zložiek štátu. Ja som v bežnom živote manažérom kvality.

Máte nejaké poklady?

Väčšina členov klubov vojenskej histórie sú zároveň aj zberatelia. Venujú sa aj výskumnej činnosti a veľmi radi zbierajú originálne historické kúsky. My napríklad máme veľmi pekný a zaujímavý vychádzkový opasok dôstojníka brannej moci slovenského štátu, čo je dosť raritná vec. V našich zbierkach sa nachádzajú rôzne poklady a my sa ich snažíme ľuďom ukázať na edukatívnych výstavách.

Povedz mi niečo o bojoch o Strečno.

V dnešnej dobe, keď si sadneme do auta a je priaznivá dopravná situácia, tak nám cesta medzi Žilinou a Martinom trvá zhruba 20 až 25 minút. V roku 1944 to nemeckej armáde trvalo asi 7 dní, čo nie je zanedbateľný rozdiel. Žilinská posádka bola jedna z mnohých, ktoré sa priamo zapojili do Slovenského národného povstania. Spolu s francúzskymi partizánmi začali obsadzovať pozície v okolí hradu Strečno a Starého hradu. Snažili sa zadržať nemecké vojsko, ktoré sa chcelo dostať do Martina, aby potlačilo povstanie. Z historického hľadiska sa rôznych chýb dopustili povstaleckí aj nemeckí vojaci, ale nemecká armáda vďaka leteckej podpore zdecimovala povstaleckú armádu.

Galéria: 16 fotiek

Existovala už vtedy cesta pod Strečnom - taká, aká je teraz?

Viedla tadiaľ stará cesta, ale netvorili sa tam také kolóny (smiech). Niektoré časti pôvodnej cesty sú zachované doteraz a je možné ich vidieť napríklad aj z auta. Cesta I/18 sa nachádza nad originálnou cestou, ktorá viedla priamo popri koryte Váhu. V niektorých častiach je na nej položená a niekde je o 10 až 20 metrov vyššie.

Máš nejakú vtipnú historku z vašich podujatí?

Tak napríklad, keď sme robili jedno podujatie, jeden z našich kolegov mal viesť útok. Začalo sa podujatie, všetci vojaci boli nastúpení v zákope a mali z neho vyjsť. Komentátor už pomaly začínal komentovať útok, no vtedy si uvedomil, že veliteľ sa nenachádza v zákope. Keďže nikto nevedel, čo sa deje, tak sa snažil naťahovať čas, kým sa začne. Potom dostal signál od kolegov v zákopoch, že veliteľ tam naozaj nie je, pretože musel ísť na veľkú potrebu. Naťahoval čas a naťahoval, kým si aj veliteľ konečne neuvedomil, že všetci naňho čakajú. Potom skoro so stiahnutými nohavicami utekal cez bojové pole a kričal na svojich vojakov – útok! Všetci sa zabavili a komentátor medzičasom divákom vysvetľoval, že aj toto je jedna z bežných činností vojaka. Každému sa môže stať, že niekedy naozaj musí bežať, a to nielen cez bojové pole.

Kto môže vstúpiť do klubu vojenskej histórie?

Chcel by som povedať ľuďom, že ak ich baví história, mali by sa o ňu zaujímať. Pretože z historického hľadiska vieme, že človek, ktorý sa nezaujíma o vlastné dejiny, je nútený chyby z histórie opakovať. Náš klub je možné kontaktovať na e-mailovej adrese kvhtrnavskaposadka@gmail.com, na Facebooku či osobne. Každý človek, ktorého baví a zaujíma vojenská história, je vítaný. Členom sa môže stať každý, na veku a pohlaví nezáleží. Pridať sa môžu aj deti so súhlasom rodičov. Do bojových ukážok sa ale môžu zapojiť až po dovŕšení 18 rokov, manipulovať so zbraňou až od 21 rokov kvôli zbraňovému zákonu.

Etnologička K. Nádaská: Z oslavy mladosti, krásy a sexuálnej sily je zvyk, ktorého pôvodný význam nechápeme