Žilinský samosprávny kraj plánuje ďalšiu pôžičku, 10 miliónov chce od európskej rozvojovej banky


Foto: Žilinský samosprávny kraj plánuje ďalšiu pôžičku, 10 miliónov chce od európskej rozvojovej banky Foto: ilustračné

V závere septembra schválili župní poslanci pôžičku 6,5 milióna eur na financovanie prevažne kapitálových výdavkov od rezortu financií, už onedlho budú rozhodovať o dodatočnom požičaní si ďalšieho balíku peňazí. Vyplýva to z materiálu na rokovanie komisií pred nadchádzajúcim zastupiteľstvom. 


Kým sumu viac než 6,5 milióna eur čerpá samospráva bezúročne, ak by prijala ďalších 10 000 000 od Rozvojovej banky Rady Európy (Council of Europe Development Bank – skrátene CEB) ako navýšenie úveru, tu už by v závislosti od splatnosti platila za požičané peniaze úrok. V materiáli deklaruje župa záujem prefinancovať kapitálové projekty. Týkať by sa mali sociálnej oblasti a zdravotníctva:

„Úverové zdroje CEB budú použité najmä na financovanie kapitálových výdavkov Žilinského samosprávneho kraja v oblasti zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia (v objeme do 6,5 mil. Eur) a na predfinancovanie eurofondových projektov (v objeme do 3,5 mil. Eur), ktoré budú predmetom schválenia v návrhu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok 2021, príp. úpravami rozpočtu, ktoré budú schvaľované Zastupiteľstvom ŽSK.“ 


Prehľad dlhu samosprávy a predpokladaný vývoj. Zdroj: zilinskazupa.sk

Z eurofondových projektov potrebuje kraj peniaze na projekty v oblasti dopravy a vzdelávania alebo pre kultúru. Niektoré investičné akcie spomína aj predkladaný materiál, ide najmä o stavebné úpravy - napríklad prístavba pre zriadenie urgentného príjmu v nemocnici v Liptovskom Mikuláši či dofinancovanie úprav internátu Strednej zdravotníckej školy v Žiline.

Ak nakoniec poslanci odobria prijatie desiatich miliónov eur, dlh v pomere k bežným príjmom narastie v budúcom roku až na hodnotu 39,67 percenta. Ešte k záveru minulého roku bol pritom o desať percentuálnych bodov nižšie. Úverové prostriedky od CEB môže župa čerpať vtedy, ak celková suma dlhu neprekročí 50 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu