Igor Choma: Nepoviem nič objavné, ale riadenie kraja si vyžaduje manažérsky prístup

Redakcia
•
18 október 2022, 19:00

Za Achillovu pätu kraja považuje dopravu, no medzi prvými témami, ktorými sa bude zaoberať po úspešnom zvolení, bude tvorba rozpočtu na budúci rok, a to aj s analýzou toku financií a riešením dopadov energetickej krízy. Hovoríme s kandidátom na predsedu Žilinského samosprávneho kraja Igorom Chomom.

Ste známy kritikou doterajšieho vedenia Žilinského kraja. Povedzte stručne, čo vám na praxi riadenia kraja najviac prekáža?

Premárnili sa príležitosti, ktoré mohli kraj za ostatných päť rokov posunúť ďalej. Pravda je taká, že sa síce posunul, ale smerom dole. Napríklad v ekonomickom zdraví z tretieho na posledné ôsme spomedzi všetkých krajov, v kritériách transparentnosti z druhého na šieste miesto v rámci Slovenska. To sú čísla, ktoré mám z rebríčkov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy a Transparency International Slovensko. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tie umiestnenia nie sú podstatné, no za nimi je neschopnosť robiť správne rozhodnutia, ktoré by šetrili financie. Príkladom toho je trebárs aj zmluva s SAD.

Čo konkrétne máte na mysli?

Náš kraj bude platiť SAD Žilina, ktorá jazdí v regióne Horné Považie, Turiec a Kysuce, milióny eur navyše, konkrétne o tri milióny eur ročne viac na prímestskú dopravu oproti pôvodnej zmluve. Súčasná županka ju podpísala nielenže za vyššiu cenu, ale aj s valorizačnou doložkou, odhadom 5 miliónov eur ročne. Čo k tomu dodať? Navyše, vedenie úradu ŽSK tají pokutu za zbabraný tender ohľadom prímestskej dopravy, ktorú dostal od Úradu verejného obstarávania vo výške viac 1,8 milióna eur.

Vo vašich vystúpeniach rezonuje aj kritika prehnaných odmien pre dohodárov na kraji. Prečo sa vám nepáčia

Lebo odzrkadľujú to, čomu hovorím plytvanie s verejnými financiami. Kým v roku 2017, čo bol posledný rok prechádzajúceho volebného obdobia, pracovalo pre kraj na dohody zhruba 9, v roku 2022 je to už 28 osôb, čo je približne trojnásobok. No čo je zarážajúcejšie, hodinová sadzba sa zvýšila z priemerných 37,50 eura v roku 2017 na 70 eur za terajšej županky. O tom, či je počet pracovných zmlúv a dohôd a výška odmien na kraji v poriadku, neexistuje hodnoverná analýza. Plošný personálny audit sa na Úrade ŽSK neuskutočnil. A to ešte treba spomenúť fakt, že služby kraju poskytoval trestne stíhaný právnik, alebo, že si županka dovolila na začiatku kariéry vyháňať diabla z Úradu ŽSK. Nakoniec, isté pochybenia v práci kraja, napríklad aj ohľadom správy verejných financií, vyslovil i Najvyšší kontrolný úrad.

Povedzme si o tom niečo viac…

Vychádzam z kontroly, ktorú Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil za roky 2018 a 2019. Hodnotil pritom dodržiavanie právnych predpisov pri využívaní verejných prostriedkov a majetku. Kontrolóri zistili nesúlad s právnymi predpismi vo viacerých oblastiach. V kontrolovanom období nemal napríklad kraj vypracovanú žiadnu koncepciu rozvoja úradu či ľudských zdrojov – iba rozpočet. Nemal určené ciele a merateľné ukazovatele, čo spôsobilo, že nebolo možné kontrolovať výkon úradu. Platilo to napríklad v častiach, ako sú externé právne služby, vzdelávanie zamestnancov, administratíva a podobne. Žiadny cieľ a merateľné ukazovatele sa netýkali procesov verejného obstarávania, správy informačných systémov a techniky, účtovníctva, ľudských zdrojov a podobne. To je zle. Pritom práve ľudia sú nositeľmi kvality výkonu samosprávy.

Šíria sa reči, že máte v pláne potom, ako uspejete vo voľbách, robiť personálne čistky. Je to pravda?

Určite nie. Nerobil som to nikdy v minulosti, ani na žilinskej radnici, keď som bol primátorom, nebudem ani teraz. Nevidím v tom logiku. Sú to iba výmysly konkurencie. Ak ľudia robia zodpovedne, prinášajú riešenia, a potom ich vedia v praxi aj uplatniť, nie je dôvod na zmenu. Ak budú schopní pružne reagovať na plnenie úloh, ktoré im budem zadávať, nehodlám v ich pracovnom zaradení nič meniť. A ten istý princíp bude platiť aj na všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku.

Všetci sa teraz boja dopadov energetickej krízy na rozpočet kraja. Budete si vedieť s touto úlohou poradiť?

Z môjho pohľadu treba v Žilinskom kraji riešiť predovšetkým dopravu, zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci. No áno, pre budúci rok bude prioritou nastavenie rozpočtu tak, aby sa zvládol dopad energetickej krízy. Z väčšej časti je nositeľom podpory v tejto oblasti štát, no aj na kraji sa dá veľa urobiť.

Čo predovšetkým?

Treba v prvom rade preveriť toky financií, nájsť zdroje úspor, podporiť energetický manažment a hľadať alternatívne zdroje financovania projektov. Nepoviem nič objavné, ale riadenie kraja si vyžaduje manažérsky prístup, ktorého najvyšším krédom budú úspory. Zdrojom rozpočtu môžu byť aj zodpovednosť a transparentnosť pri predaji či prenájmoch majetku, dobré obchodné nastavenie vlastnej činnosti, napríklad aj zverejňovanie plánu verejného obstarávania, čo môže priniesť viac uchádzačov a prijateľnejšie ceny zákaziek. Povinnosťou je uchádzanie sa o eurofondy či inú grantovú podporu, no netreba sa báť s významnými projektmi kraja osloviť Svetovú banku či Európsku banku pre obnovu a rozvoj. Hoci to neznie moderne, no treba sa chytiť zdravého rozumu, staviť na odbornosť a dôraznosť. Výsledky sa dostavia. A pomôžu vyriešiť aj krízu.