Lúčne porasty vyskúša aj mesto Žilina, vybrané lokality budú kosiť menej často


Foto: Lúčne porasty vyskúša aj mesto Žilina, vybrané lokality budú kosiť menej často Foto: ilustračné

Trend prirodzených lúčnych porastov sa stále častejšie presadzuje aj v slovenských mestách, Žilina tento rok plánuje vyskúšať tento spôsob údržby mestskej zelene v niekoľkých lokalitách. Oblasti s lúčnymi porastmi sa budú nachádzať na Hájiku, Solinkách a Vlčincoch.

Na potrebu prehodnotenia spôsobu kosenia zelených plôch upozornili výzvou primátorom a starostom aj odborníci zo Slovenského ochranárskeho snemu. Aj keď nízko pokosený trávnik je predstavuje pre časť obyvateľov ideálny stav, dopady neuvážlivého a príliš častého kosenia sú, aj vzhľadom na klimatické zmeny, čoraz viditeľnejšie.

„Zeleň funguje ako prirodzená klimatizačná jednotka, prispieva k stabilizácii mestskej klímy. Trávnaté plochy rovnako ako dreviny vlahu zachytávajú a zvyšujú vlhkosť vzduchu. Neuvážlivé kosenie trávnatých plôch oberá obytné mestské časti o vlhkosť, ktorá ochraňuje životné prostredie v horúcich mesiacoch v čase absencie zrážok. V týchto mesiacoch je tak jedinou vlahou rosa, ktorá sa však na pokosenej tráve rýchlo stráca,“ dodali vo výzve Kosiť menej a inak ochranári. 

Vyššia tráva je domovom živočíchov a hmyzu, udržuje prirodzenú biodiverzitu

Skosené trávniky sa v letných horúčavach bez zrážok vyrovnajú teplotou neživým betónovým plochám, v podobnej intenzite sálajú do priestoru teplo. Obzvlášť v mestách je potom problémom aj intenzívna doprava, ktorá generuje polietavý prach.

Zdroj alergických reakcií dokáže zachytiť vyšší porast nekosenej zelene. Alergické reakcie tiež vznikajú z nakrátko koseného porastu, ktorý je častým zdrojom roztočov a húb. Tým zoznam nevýhod intenzívneho kosenia nekončí:

„V mestách dramatickou rýchlosťou miznú motýle, chrobáky a opeľovací hmyz. Tým sa z nich strácajú aj hmyzožravé vtáky, mestá sa stávajú zónou bez života. Existencia v takom prostredí vyvoláva pocity skľúčenosti a depresie. Intenzívne kosenie trávy je škodlivé pre faunu, ktorá v trávniku žije, a vytvára monokultúru trávy s výrazne zníženou ekologickou a klimatickou hodnotou,“ upozorňujú odborníci.

Lúčne plochy majú aj svojich odporcov, minulý rok varoval imunoalergológ Martin Hrubiško z Onkologického ústavu sv. Alžbety pred rizikom vytvárania alergizujúceho peľu. Lekár tvrdí, že neprirodzené podmienky ako sucho či teplo prežije len invazívna burina:

Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,” uviedol v júli podľa teraz.sk na brífingu.

V Žiline je frekvencia kosenia nastavená v niektorých oblastiach na sídliskách na päťkrát za rok, v apríli minulého roku navýšili mestskí poslanci rozpočet na kosenie o takmer 77-tisíc eur. Prirodzené lúčne porasty budú zatiaľ na 240 metroch štvorcových, pokosia ich len dvakrát za rok:

„Lokality boli vytipované vzhľadom na krátku dostupnosť od školských, predškolských zariadení, na Vlčincoch ul. Sv. Bystríka je v blízkosti aj Domov sociálnych služieb. Frekvencia kosenia na týchto lokalitách je naplánovaná dvakrát ročne,“ potvrdil hovorca mesta Žilina Vladimír Miškovčík. Vybrané lokality by mali označiť tabuľkami v priebehu budúceho týždňa.

ODPORÚČANIA ODBORNÍKOV A ODBORNÍČOK SLOVENSKÉHO OCHRANÁRSKEHO SNEMU

Frekvencia kosenia. Kosiť selektívne a v uvážlivom rozsahu 

V mestách sa nachádzajú rôzne plochy so zeleňou. Dôležité je zadefinovať, ktoré verejné priestory kosiť a v akej frekvencii. Vo vzťahu k frekvencii kosenia je tiež potrebné brať do úvahy druhovú skladbu zelene na tom-ktorom mieste výskytu, aby nedošlo k prevahe tzv. ruderálnych, inváznych druhov. 

Zelené plochy, ktoré sa dotýkajú hlavných dopravných ťahov, ostrovčeky so zeleňou


Nárazníkové zóny zelene pri frekventovaných cestách v horúcich mesiacoch je potrebné ponechať spravidla úplne bez kosenia. Nepokosené plochy ochraňujú pred polietavým prachom šíriacim karcinogénne splodiny, ktoré sú škodlivé zdraviu a vzbudzujú alergické reakcie.  

Zeleň medzi obytnými blokmi, plochy vo vnútroblokoch

Je potrebné kosiť postupne a tzv. „mozaikovito“, na väčších plochách zakaždým ponechať aj porast nepokosený aspoň na dvoch tretinách priestoru a tretinu priestoru kosiť tak, aby bolo možné pohybovať sa medzi obytnými blokmi a venčiť psov na plochách s nižším porastom.

V prípade menších plôch s porastom by mal byť pomer kosených a nekosených plôch 50 na 50, napr. v podobe ostrovov s vyšším a nižším porastom. 

Zelené plochy v parkoch mestských častí 

Trávnaté plochy v parkoch treba kosiť s ohľadom na možnosť vykonávania rekreačných aktivít a na predpoveď počasia tak, aby kosenie neprebehlo pred nástupom horúcich dní bez zrážok. 

Kosiť v optimálnych termínoch. Kosiť vyššie. 

Kosenie nemá prebiehať iba vtedy a takým spôsobom, ako sa z prevádzkových dôvodov hodí dodávateľovi služby kosenia. S ohľadom na ochranu vtáctva je najlepšie kosiť mimo vegetačného obdobia.

Je potrebné vyhnúť sa koseniu v obdobiach, kedy sú hlásené nástupy horúčav alebo počas trvania horúčav. Rovnako je dôležité kosiť na vyššiu výšku, aby mala zeleň dostatok energie na regeneráciu a mohla tak lepšie čeliť vyšším teplotám. Pri nízkom kosení tiež hrozí vytrhávanie zelene aj s koreňmi.

Termíny kosenia možno konzultovať s Peľovou službou v danom regióne a zosúladiť ich s peľovým kalendárom tak, aby sa nekosilo zbytočne.

Meniť trávniky na lúky

Mestá, ktoré majú dobrú ekologickú politiku, nahrádzajú časť trávnikov mestskými lúkami, ktoré sú druhovo omnoho pestrejšie, esteticky zaujímavejšie, vyžadujú nižšie náklady na manažment a majú aj významný prínos v zmysle adaptačných opatrení na klimatické zmeny.

Prípad zvýšeného výskytu komárov

Komáre sú prirodzenou súčasťou mokradí, lužných lesov, parkov a záhrad. Majú svoju úlohu v prírode – sú potravou rýb, obojživelníkov a vtákov. Riziko poškodenia zdravia ľudí komármi je podľa názoru epidemiológov iba minimálne. Komáre sa rozmnožujú v akejkoľvek stojatej vode, napr. aj v prázdnych plechovkách, plastových fľašiach, starých pneumatikách, či nádobách na polievanie. 



Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu