Ako hudobník pochodil Európu, dnes Emil učí hrať deti v komunitnom centre na Bratislavskej

Redakcia
•
26 február 2020, 10:54

Žilinský hudobník Emil Čonka hrával desiatky rokov v krajinách západnej Európy, dnes žije v Žiline a venuje sa výučbe rómskych aj nerómskych detí. Jeho životný príbeh sa začal písať v Dunajskej Lužnej, malej dedinke pri Bratislave známej najmä rómskymi kováčmi z rodu Šarkoziovcov a Rigóvcov.

Napríklad kované srdce na dlani z dielne miestneho kováča Roberta Riga je dnes uložené v Buckinghamskom paláci. A práve Rigó sa volal aj Emilov starý otec.

Namiesto kováčstva sa však vydal muzikantským smerom, jeho talent a záľubu v hudbe zdedil Emil práve po ňom. Hudobník rómskeho pôvodu sa postupne naučil hrať na rôzne nástroje: od klávesov, kontrabas až po gitaru. Najviac mu však učarovala basgitara.

„Môj dedko učil na konzervatóriu v Bratislave, bol dirigentom v bratislavskom Parku kultúry a oddychu. A tiež nahral pár skladieb v Slovenskom rozhlase. Aj ja som chcel ísť študovať na konzervatórium, ale nevzali ma, tak som skončil na priemyslovke, kde ma učili obsluhovať a opravovať bágre, žeriavy a nákladné autá. Nevzdal som sa a cez týždeň som chodil na ľudové konzervatórium, po víkendoch som hrával na rôznych akciách,“ spomína Emil Čonka.

Stovky slovenských kapiel hrávali na západe

Písal sa rok 1988, a vtedy 19-ročný muzikant dostal ponuku hrať vo vtedajšom západnom Nemecku. Za uplynulého režimu zastrešovala umelcov štátna umelecká agentúra Slovkoncert a hudobníci, ktorí chceli hrať na západe, museli zvládnuť testy. Po ich zvládnutí začala jeho kariéra naplno:

„Na skúšky som sa pripravoval niekoľko mesiacov: hudobná teória, hranie z listu, hranie s kapelou, ale aj politická teória. Tak som dostal osvedčenie na basovú gitaru a stal som sa externým “zamestnancom” Slovkoncertu. To mi umožnilo za socializmu cestovať po západnej Európe. Sám som hrával po desiatkach kluboch v zahraničí. Neskôr som si založil hudobnú agentúru, ktorá pomáhala kapelám dostať sa do nemeckých a švajčiarskych klubov.“

Hudobník Emil Čonka sa v zahraničí presadil pred aj po revolúcii.

Počas svojej prvej cesty do Nemecka hrával v tanečných kluboch a hoteloch, štátny podnik si bral zo mzdy 49 percent. Po revolúcii sa rozpadol a hudobník tak musel opätovne hľadať nový angažmán.

Vďaka kontaktom s majiteľmi podnikov sa mu však podarilo získať ďalšie práce. Kým v deväťdesiatych rokoch boli v Nemecku a Švajčiarsku stovky kapiel, dnes by sme ich spočítali na prstoch ruky.

Dnes pomáha aj marginalizovaným deťom získať hudobné zručnosti

Aj Emil sa vrátil do Žiliny a dnes tu žije s manželkou, rovnako speváčkou, a dvoma deťmi. Počas víkendov hráva na rôznych akciách, zároveň sa prihlásil v auguste 2019 do komunitného centra na Bratislavskej ulici v Žiline a vyučuje tu nerómske aj rómske deti z vylúčených komunít hre na rôzne nástroje.

Výučba prebieha v bývalej ZŠ Hollého, ktorej priestory poskytuje mesto Žilina. Aj vďaka tomu, že je Emil Róm, dokáže chápať a zvládať ich odlišný temperament.

„Na otázku, či sú rómske deti talentovanejšie, odpovedám, že nie. Ale sú temperamentejšie. Problém je, že rómske deti nemajú trpezlivosť, lebo sú to deti vetra. Nevýhodou je aj to, že nemajú doma prostredie a podmienky na to, aby sa mohli učiť a rozvíjať tak ako nerómske deti. Ich výučba je veľmi náročná a vyžaduje veľmi veľa trpezlivosti. Napriek tomu ich mám rád a urobím všetko preto, aby som ich naučil všetko, čo dokážem naučiť,“ uzatvára muzikant Emil Čonka.