Dnes najčítanejšie
RegioJet spúšťa od 15. decembra vlakové spojenie na trase Žilina - Bratislava - Brno - Praha

17 jún 2019 - 13:30

Mesto Žilina odpovedalo na otvorený list hnutia Fridays for Future Žilina

Foto: Mesto Žilina odpovedalo na otvorený list hnutia Fridays for Future Žilina
Foto: ilustračné

Na konci mesiaca máj sme informovali o tom, že organizátori zhromaždení Fridays for Future v Žiline adresovali primátorovi mesta otvorený list s otázkami týkajúcimi sa klimatických a enviromentálnych aspektov fungovania mesta.

Mesto v mene prednostu zverejnilo odpoveď na otvorený list, na túto odpoveď opäť reagovali aktivisti. Oba texty prinášame v zverejnenej podobe. 

Odpoveď mesta Žilina na otvorený list Fridays for Future

1.Aký objem C02 a ďalších skleníkových plynov sa ročne vyprodukuje na území mesta Žilina? (od roku 1990 po dnes) 
Mesto týmito údajmi nedisponuje, keďže toto nie je v zmysle platnej legislatívy v kompetenciách samospráv. 

2.Kto sú desiati najväčší znečisťovatelia na území mesta Žilina čo sa týka emisií skleníkových plynov? 
Žilinská teplárenská, a. s., Dolvap, s.r.o., doprava a lokálne kúreniská. Stredné a veľké zdroje znečisťovania ovzdušia sú v kompetencii Okresného úradu v Žiline.

3.Existuje plán, ako mesto Žilina hodlá zredukovať emisie skleníkových plynov na jeho území 0 40% do roku 2030? 
Mesto je zapojené v projektoch Solez a Air Tritia, ktoré sa zaoberajú problematikou kvality a ovzdušia znižovaním vypúšťaných emisií.

Program Solez je zameraný na inteligentné riešenia na podporu nízko emisných zón a ďalších politík na znižovanie uhlíkových emisií v mestách EÚ. V tomto projekte je zapojených šesť samospráv v rámci Európy, univerzita a rôzne vedecké inštitúcie a združenia. Projekt SOLEZ spája mestá, ktoré do rôznej miery vyvíjajú snahy o implementáciu nízko uhlíkových riešení v oblasti mobility, vďaka čomu bude možné vylepšiť ich stratégie a vyvinúť inteligentné služby a produkty týkajúce sa konceptu nízko emisných zón vo funkčných mestských oblastiach. Aktivity projektu budú zohľadňovať potreby lokálnej administratívy, obyvateľov, turistov a súkromných prevádzkovateľov.

Projekt Air Tritia je financovaný z programu Interreg Central Europe. V rámci projektu spolupracuje na problematike kvality ovzdušia v regióne TRITIA 15 partnerov z Českej republiky, Slovenska a Poľska. Región TRITIA pozostáva zo 4 krajov: v Českej republike je to Moravsko-sliezsky kraj, v Poľsku Sliezske vojvodstvo a Opolské vojvodstvo, na Slovensku Žilinský samosprávny kraj. Projekt začal 1.6.2017 a dĺžka trvania jeho implementácie je 3 roky. Formou Newslettru v prílohe Vám stručne predstavujeme priebežnú realizáciu aktivít projektu.

Cieľom projektu s názvom “AIR TRITIA- Jednotný prístup k systému riadenia ochrany znečistenia ovzdušia pre funkčné mestské oblasti v regióne TRITIA” (reg. č. CEI 101) je priniesť riešenia pre zlepšenie lokálneho a regionálneho riadenia kvality ovzdušia, lepšie predstaviť presnejšie informácie podložené konkrétnymi expertízami a odbornými dátami a predviesť skutočné návrhy riešení. Realizáciou projektu sa zvýši kapacita a možnosti verejnej správy pri rozhodovaní a riešení kvality ovzdušia.

4.Do roku 2050 majú byť emisie C02 v Európe nulové, s tým, že rozhodnutia ako nastúpiť túto cestu majú podľa panelu IPCC padnúť v nasledujúcich jedenástich rokoch (2019-2030), aby sme stihli zabrániť popísanej klimatickej katastrofe. Aké rozhodnutia sú v tomto smere v Žiline v príprave? 
Odpovede v bode 3. a 6. Na ďalšie opatrenia kompetencie obciam chýbajú a tento globálny problém je potrebné riešiť na národnej úrovni a v národnej legislatíve. 

5.Kontaktoval alebo zaviazal štát nejakým nariadením mesto Žilina k aktivitám na redukovanie sldeníkových plynov v konkrétnom rozsahu?
Nie.

6.Žilina má smutné prvenstvo — je v niekoľkých parametroch krajským mestom s najhoršou kvalitou ovzdušia a pravidelne tu dochádza k prekročeniu limitov PMIO a PM2.5. Aké kroky okrem monitorovania mesto podniká, aby k prekračovaniu týchto limitov nedochádzalo?
Popísané projekty v odpovedi číslo 3. A okrem toho sa podarilo mestu zrealizovať kompletnú výmenu vozového parku DPMŽ, s.r.o., výmena sa netýka len zmeny palivovej základne, ale aj nižšej spotreby pri trolejbusoch, čím sa uhlíková stopa, ktorá vzniká pri prevádzke MHD redukuje, pripravujeme aj výmenu trakčného vedenie, ktorá by mala zabezpečiť aj nižšie straty pri rozvádzaní elektrickej energie.

Medzi ďalšie opatrenia patrí aj pripravovaná preferencia MHD, čím by sa táto stala atraktívnejšia pre obyvateľov, keďže by bol v porovnaní s cestovaním s osobným automobilom rýchlejšia. Navrhované sú aj niektoré nízko uhlíkové zóny, ktoré by obmedzili vstup hlavne starších automobilov do niektorých častí mesta. mesto zaviedlo aj systém zdieľania bicyklov, ktorý má úspech a obyvatelia túto službu využívajú, čím sa dá zase predpokladať, že odbúrajú iný spôsob osobnej dopravy. Medzi ďalšie opatrenia patrí výmena uličných stromoradí, výsadby izolačnej zelene rekonštrukcie a rozšírenia parkov.

7.Jedným z najväčších znečisťovateľov je zjavne Zilinská teplárenská, a. s., a spaľovanie uhlia v nej. Za jediný zimný mesiac dochádza k vypúšťaniu desiatok ton C02, ale aj NOx, S02, ktoré sú zároveň škodlivinami s vplyvom na lokálne obyvateľstvo a prírodu. Podľa klimatológov musí byť spaľovanie uhlia v nasledujúcej dekáde plošne zastavené, ak máme splniť záväzné limity C02, dohodnuté pre rok 2030 v Parížskom dohovore. Takisto sa s koncom uhlia počíta aj vEnvirostratéoii 2030 už schválenej vládou SR. Kedy bude konkrétne uhlie odstavené v žilinskej teplárni?
Týmto údajom nedisponujeme. 

8.Mesto Zilina sa vo svojich reklamných materiáloch ako aj na svojej webstránke z podstatnej časti prezentuje aj Národným parkom Malá Fatra. Predpokladáme teda, že lesy a okolitá príroda sú kľúčové pre jeho obyvateľov v rámci voľnočasovej, turisticko-ekonomickej funkcie a takisto aj ako zelené pľúca kotliny. Aj podľa klimatológov sú lesy a zachovanie, resp. rozširovanie ich rozlohy a diverzity absolútne kľúčové v boji s globálnym otepľovaním. Vnímame, že nielen na okolitých kopcoch (napr. hrebeň Dubňa) dochádza k rozsiahlym výrubom, ale dochádza k nim aj v samotnom Národnom parku Malá Fatra. Zaujíma sa mesto o dianie v okolitých lesoch a Národnom parku a vyjadruje oficiálne svoju pozíciu k výrubom? Mieni mesto Zilina zaujať oficiálne a principiálne stanovisko a postaviť sa za ochranu lesov v okolí Žiliny a konkrétne aj tých Národnom parku Malá Fatra?
Len na vysvetlenie uvádzame, mesto Žilina neprezentuje na svojich materiáloch, ani na webstránke NP MaláFatra, ale Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Malá Fatra. Mesto Žilina vníma okolité výruby v lesoch, avšak dnešná legislatíva podobné typy výrubov povoľuje a z našej pozície nemáme ako ovplyvniť danú situáciu. Treba si uvedomiť, že väčšina lesov je odovzdaná súkromným vlastníkom, ktorí v nich hospodária v zmysle zákona o lesoch a v zmysle lesohospodárskych plánov. Toto hospodárenie sa uskutočňuje aj v lesoch, kde platí 3. stupeň ochrany, čiže aj napríklad vo Vrátnej doline, ako bolo tomu nedávno po vetrovej kalamite. K tomu sa pridáva typ výrubov na spracovanie kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom. Tu opätovne vlastníkom vyplýva zo zákona, za aký čas musia danú kalamitu spracovať. Výruby vo Vrátnej doline súviseli so spracovaním vetrovej kalamity, ktorá postihla dolinu v zime roku 2017. Treba poznamenať, že sa jedná o hospodárske lesy a umelo vysadené nepôvodné smrekové monokultúry, ktoré sú veľmi citlivé na poškodenie nielen vetrom. Taktiež ide o pozemky v súkromnom vlastníctve a jednotlivé subjekty majú zo zákona o lesoch povinnosť kalamitu spracovať v čo najkratšom čase. Tak ako sa uvádza na webovej stránke ŠOP SR Malá Fatra, tieto zásahy slúžia najmä ako prevencia proti šíreniu podkôrneho a drevokazného hmyzu, ktorý na takéto plochy vzápätí obvykle naletí. Ak padne v kalamite napríklad 75% lesa, vyrúbe sa všetko, pretože zvyšok je nestabilný a nevydržal by nápor vetra. Tak boli vyrúbané naozaj veľké plochy priamo v národnom parku. Výnimku z tejto povinnosti tvoria rezervácie s najvyšším stupňom ochrany (5. stupeň), kde je ťažba, ako aj spracovanie kalamity, vylúčené. Predmetné vyrúbané plochy vo Vrátnej doline sa však nachádzajú na území národného parku s tretím stupňom ochrany, kde lesnícke subjekty hospodária v súlade so zákonom o lesoch, tak ako kdekoľvek inde. Tak je to aj v okolí Dubňa, kde aj v dnešnej dobe je viditeľné, ako sú monokultúry smreka postupne napádané a bude potrebné kalamitu spracovať. Prevenciu vidíme v tom, aby monokultúry smreka boli postupne nahrádzané lesmi, ktoré patria do daného vegetačného stupňa vzhľadom k nadmorskej výške. Aby mal les väčšiu druhovú diverzitu a bol tak rezistentnejší voči vonkajším stresovým faktorom. Tento týždeň bola schválená novelizácia zákona č. 543/2002 0 ochrane prírody a krajiny, kde sú ošetrené aj spôsoby hospodárenia v lesoch, ktoré sa nachádzajú v národných parkoch avo vyšších stupňoch ochrany. 

9.Monitoruje mesto chemické zaťaženie pôdy a vôd s ohľadom na priemyselnú a poľnohospodársku výrobu na jeho území a v jeho bezprostrednom okolí? Existujú stratégie zamerané na ochranu pôdy a podzemných vôd?
Obce v tejto oblasti nemajú opäť žiadne kompetencie, na to sú štátom zriadené príslušné orgán, ktoré sú v tejto oblasti kompetentné a to Slovenská inšpekcia životného prostredia, Okresný úrad v Žiline a Slovenská agentúra životného prostredia. 

10.Pred nedávnom bol všetkým primátorom na Slovensku doručený návrh Smernice pre znižovanie spotreby jednorazových obalov na území mesta. Hodlá mesto túto smernicu implementovať?
Mesto už zaviedlo, že pri akciách, ktoré organizuje, prípadne pri svojej činnosti nepoužíva jednorazové plastové obaly, ale uprednostňuje papierová, kompostovateľné materiály a sklo. 

11.Mnohí z nás sú pripravení mestu podať pomocnú ruku konkrétnymi návrhmi aj obsahovou prácou. V tejto súvislosti považujeme za nutné zriadenie interdisciplinárnej klimatickej/dekarbonizačej komisie zloženej z odborníkov, vedcov, verejnosti ako aj zástupcov mesta. Je mesto ochotné zriadenie takejto komisie zabezpečiť?
Áno je. 

12.Vie si mesto Žilina predstaviť, že by zohralo kľúčovú rolu medzi slovenskými mestami a ako prvé vyhlásilo stav klimatickej núdze po vzore iných miest, ktoré už tak urobili a umožnilo im to naštartovať klimatickú politiku? (Bristol, Basel, Berkley, Brighton, Cambridge, Cardiff, Glastonbury, Glasgow, Kiel, Konstanz, Leicester, Leeds, Los Angeles, Miláno, Oxford, San Francisco, Sheffield, Mulhouse, Londýn, Ottawa, Praha 7, Vancouver, Ženeva a ďalších 500-1jurisdikcií)
Pokiaľ si to bude situácia v našom meste vyžadovať, sme pripravený aj na tento krok. 


Odpoveď organizátorov zhromaždení Fridays For Future Žilina

Vážený pán primátor,
Váźený pán prednosta,

ďakujeme veľmi pekne za Vašu rozsiahlu odpoveď na naše otázky, veľmi si túto ústretovosť vážime. Dovoľte nám zároveň krátko reagovať. 

V prvom rade pozitívne vnímame doterajšiu komunikáciu aj ústretovosť mesta. Vaši zástupcovia sa zúčastnili na oboch doterajších štrajkoch a vieme tak, že mesto je otvorené počúvať. Na základe Vašich odpovedí tiež vidíme, že mesto už v určitých oblastiach začalo vyvíjať aktivity na zmenšenie jeho uhlíkovej stopy, konkrétne v oblasti mobility (obmena vozového parku DPMŽ, bikesharing, projekt Solez, resp. plán na obmedzenie vstupu určitých druhov automobilov do určitých mestských častí). Tieto kroky jednoznačne vítame.

Na druhej strane však vidíme aj veľké rezervy. Mesto očividne nemá vyčíslenú svoju uhlíkovú stopu a nemá konkrétny plán redukcie skleníkových plynov. Pri spomínaných aktivitách (mobilita, Solez) nie je jasné, či je plánované konkrétne zníženie CO2, alebo ide len o všeobecnú, číselne nedefinovanú snahu. Takisto nám nie je jasný časový horizont a finančné zabezpečenie navrhovaných zmien.

V spojitosti so Žilinskou teplárenskou, a.s., ako najväčším znečisťovateľom považujeme za závažné, že mesto nedisponuje k nemu žiadnymi údajmi, resp. vplyvom na tohto znečisťovateľa.

V spojitosti s jednorazovými obalmi sme registrovali na práve prebehnutých Staromestských slávnostiach rozsiahle použitie jednorazových plastov, v rozpore s Vašim tvrdením. V súvislosti s Národným parkom Malá Fatra chápeme právnu situáciu, ale napriek tomu sa obávame vývoja podobného, ako v Nízkych Tatrách, aj s negatívnym dopadom na rekreačnú a biologickú hodnotu celej žilinskej kotliny, keďže sa ťaží nie len vo Vami spomínaných kôrovcových a kalamitných lokalitách, ale vo viacerých dolinách a nielen smrekové drevo. V každom prípade ďakujeme za odkázanie na príslušné úrady a zvlášť v prípade znečisťovateľov, tu si budeme snažiť údaje o nich sami zistiť. 

Vážený pán primátor, vážený pán prednosta. Ďakujeme aj za zváženie možnosti zriadenia klimatickej komisie a zváženie vyhlásenia stavu klimatickej núdze. Sme prevedčení, že v tomto smere je najvyší čas konať – zo solidarity s tými, ktorých by nezvrátenie klimatickej krízy postihlo najviac, a zároveň pre zlepšenie klímy u nás, v Žiline. Myslíme si, že Žilina by mala mať klimatický plán, resp. že jeho vznik je len otázkou času a myslíme si, že by sa mal zrodiť už počas tejto administratívy a byť primátorskou agendou. Veríme, že mnohé z týchto zmien môžu byť prínosom pre kvalitu života v meste aj pre zamestnanosť. Chceme Vás preto požiadať o stretnutie, na ktorom by sme s Vami chceli prebrať zostávajúce otázniky a takisto Vám prezentovať skúsenosti z miest, kde táto diskusia už prebehla. 

Ďakujeme za Vašu odpoveď a tešíme sa na spoluprácu. 

S pozdravom, 

za Fridays for Future Žilina

Marek Kuchta
Ivana Rumanová
Nina Konáriková
Marek Gřešek
Laura Helena Poliaková

Nulový podiel finančných skupín má nulový vplyv na redakčný obsah.
Sme jedným z mála skutočne nezávislých médií v Žiline.

39 zdieľaní

Dopravný servis
Estakáda
Iné nebezpečenstvo
05:53
Bytčica
Uzavretá cesta
03:15
Bytčica
Uzavretá cesta
03:15
Priemyselná
Kolóna
22:53
Priemyselná
Jama na ceste
22:52
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina