Žilinský mestský policajt v USA: Na ulici, kde sme bývali, sa v noci strieľalo - jeden mŕtvy a traja zranení


Foto: Žilinský mestský policajt v USA: Na ulici, kde sme bývali, sa v noci strieľalo - jeden mŕtvy a traja zranení
Galéria: 16 fotiek
Foto: Facebook/Mestská polícia Žilina

Žilinská mestská polícia robí skutočne všetko preto, aby jej príslušníci mali čo najväčší rozhľad a schopnosti správne vykonávať svoju službu. Policajt Ľuboš bol preto nedávno vyslaný na služobnú cestu až do Spojených štátov amerických, kde mohol sledovať prácu svojich zahraničných kolegov.

Do Ameriky vycestoval na dva týždne v rámci medzinárodného projektu Prevencia násilného extrémizmu - Sila miest. Cieľom tohto projektu je edukácia ľudí, ktorá pomáha predchádzať extrémizmu na lokálnej úrovni - jeho podstatou teda bola práve bezpečnosť miest.

Mestská polícia Žilina po Ľubošovom návrate zo služobnej cesty svojho kolegu vyspovedala v rozhovore, ktorý následne zverejnila v príspevku na sociálnej sieti. Prečítajte si aj vy, aké rozdiely videl medzi prácou našej a americkej polície.


Aké boli Tvoje očakávania od tejto cesty? 

Očakávania boli veľké, lebo mestská polícia v Amerike, ktorá hlavne zabezpečuje verejný poriadok, je v podstate preslávená svojou vybavenosťou, vysokou úrovňou, profesionalitou vo veľkých mestách. Takže očakávania boli spoznať  policajtov tam, vidieť ako pracujú, ako vnímajú svoju prácu, ako sú so svojou prácou mestského policajta stotožnení. 

Aká veľká bola skupina ľudí zo Slovenska, ktorá išla do USA v rámci projektu?

Bolo nás 10 ľudí, ja som bol jediný mestský policajt v rámci skupiny. Ostatní boli zamestnanci samospráv, štátnej správy, terénni sociálni pracovníci, zamestnanci mimovládnych komunitných organizácií, napríklad LGBT, psychológovia, ktorí mali spravidla zameranie na prevenciu alebo bezpečnosť. 

S kým ste sa stretli priamo v USA?

Prioritne išlo o to vidieť, ako pracujú mestá na lokálnej úrovni v rámci bezpečnosti, neziskové organizácie, ako funguje prevencia hlavne po školách, aby sa predchádzalo incidentom v týchto zariadeniach, hlavne streľbám. Takže vo Washingtone sme sa stretli so zamestnancom FBI, stretol som sa s policajtami v ulici, dokonca aj s príslušníkom českej národnosti, ktorý sa ako neameričan stal policajtom pred 25 rokmi a pracoval v rámci washingtonskej polície na všetkých pozíciách, teda od hliadkujúceho okrskára v ulici.

V Pensylvánii sme boli v Pittsburghu, tam to pôsobilo na mňa na jednej strane americky, teda reštaurácie, bary, život, no na druhej ulici getá, asociálne osoby, stany, drogy, tam bola reálna hrozba o život. Dokonca v noci na ulici, kde sme bývali, bola streľba, ráno sme sa dozvedeli o jednom mŕtvom a troch postrelených. V štáte Colorado v metropolitnej oblasti Denveru sme navštívili mesto Aurora, kde sme sa stretli s policajtami, ktorí sa venujú prevencii. Súčasťou bola aj návšteva medzinárodného a migračného oddelenia. Aurora Police, oddelenie prevencie a cieleného násilia, má kvalitne rozpracovanú problematiku prevencie, cez projekty Koniec rasizmu, Prevencia a násilie v školách, Stretnutie s LGBTI komunitou a podobne.


V čom je prevencia zameraná inak, ako napríklad naša? 

U nich je prevencia zameraná na extrémizmus, pretože Američania majú základné právo nosiť na verejnosti strelnú zbraň a vieme, že Spojené štáty zápasia so šokujúcou vlnou zločinov páchaných strelnými zbraňami, teda ako som spomínal, aj na školách. Venujú sa nielen deťom, ale aj učiteľom, s ktorými systematicky pracujú a pripravujú ich na reálne hrozby, ako vnímať prejavy detí, posudzovať ich nielen z hľadiska výučby, ale pozorovať aj ich prejavy správania. Každý policajt tam má priradených viac škôl,  o ktoré sa v rámci prevencie a bezpečnosti stará. 


Ako na Teba pôsobili policajti v USA?

Na mňa pôsobili ako pravý opak toho, čo vnímam na Slovensku. Bolo na nich vidieť, že prácu chcú robiť, vyžaroval z nich entuziazmus, zápal do práce, boli stotožnený s tým, čo robia a prečo to robia. Policajti pracujúci na prevencii chodili do škôl na výučbu ako zásahové komando, teda v plnej výstroji, výzbroji, štyri zásobníky, taser, body kamera na veste a tak ďalej. Organizujú policajné kempy, kde pracujú s deťmi, ukazujú sa im všetky zložky mestskej polície. Policajti na uliciach pracujú s komunitami, ale mestá majú aj neziskové organizácie, komunitných pracovníkov, ktorí pracujú s obyvateľmi, aby sa predchádzalo v konečnom dôsledku represii.

Vnímanie policajta je úplne iné, ľudia majú k nemu rešpekt, úctu, správajú sa k nemu na úrovni. Nezáleží na tom, či ten človek zarába veľa alebo málo. Zažil som prejednávanie priestupku, s akou profesionalitou pristupujú aj k banálnej veci. Už keď policajt niečo prejednáva, tak človek má z neho rešpekt. Policajti hliadkujú po jednom, aby pokryli čo najviac územia, neboja sa chodiť sami, sú takticky pripravení, všetko policajt rieši sám. Vyrieši podľa prieskumu viac udalostí, ako dvojčlenná hliadka. Sám zhodnotí situáciu, či zvládne zákrok sám, alebo si privolá posilu ostatných kolegov. Pretože si vybral toto zamestnanie, ráta aj s tým, že nemusí prísť domov po službe.

Policajta, ktorý pozoroval okolie v jednom obchode, som sa pýtal, prečo je tu, keď je tu aj SBS. On mi odpovedal, že prečo by tu nebol, je to jeho rajón, do obchodu chodí jeho komunita, cítia sa ľudia bezpečne. Vozidlo policajta je vybavené technikou, vozidlo spolujazdca je plné informačných systémov, kamier s nahrávaním, pri zákroku necháva policajt auto naštartované z taktických dôvodov, nebojí sa, že by ho niekto ukradol. Washingtonský policajný zbor má asi 4 500 policajtov, na 100-tisícouvú oblasť slúži 50 policajtov. Pracujú v 12 hodinových smenách, policajti sa výlučne využívajú iba na policajnú prácu. Všade, kde nemusí byť policajt, robí prácu civil, napríklad na operačnom stredisku neboli policajti ale civilní zamestnanci. Bolo mi povedané, že policajti musia byť v ulici, tam majú robiť svoju robotu. V policajných budovách robia civilné osoby, na vrátnici SBS.

Bezdomovectvo je v iných rozmeroch, stanové mestečká sa snažia robiť na okrajoch miest. Policajti nemajú na problém dosah tak, ako ani tu. Bezdomovci boli aj pred prevádzkami, ľudia ich prekračovali, policajti aspoň skontrolovali zdravie a išli ďalej. Kolegovia mi povedali, že títo ľudia si zvolili takúto cestu, iné s nimi nevedia urobiť. Všeobecný trend kolegov v USA je nejsť cestou represie, pretože situácia je napätá, a už sa nezvláda. Preto sa viac zameriavajú na cestu prevencie, rozhovorov v uliciach s ľuďmi, v komunitách, pomoc. Ak sa niekde niečo stane, okamžite ide po zákroku na miesto napríklad aj v noci zamestnanec mesta, koordinátor oddelenia pre záležitosti prisťahovalcov a utečencov a pomáha riešiť situáciu. 


Je niečo, čo si nestihol vidieť? 

Nepodarilo sa mi dostať na operačné stredisko mestskej polície Aurora, snažili sa mi to vybaviť aj kolegovia zo skupiny, za čo im ďakujem. Možno nabudúce.

Na záver sa chcem poďakovať vedeniu mesta a náčelníkovi mestskej polície za jedinečnú možnosť absolvovať takúto pracovnú cestu po USA, sú to nezabudnuteľné zážitky na celý život. Nie je to síce americký sen, ale skôr realita tohto sveta. S kolegami, s ktorými žijeme a pracujeme v negatívnom prostredí svoj profesijný život, aj keď teda v iných častiach sveta, v rôznych podmienkach.




Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu