19. jún 2023 o 17:51

Znásilnenia, nútené sobáše detí aj podvody. Obete trestných činov nájdu pomoc v informačných kanceláriách

Stali ste sa vy alebo váš blízky obeťou sexuálneho zneužívania, domáceho násilia, nebezpečného vyhrážania, podvodu alebo iného trestného činu? Neviete, kde hľadať pomoc a ako ďalej postupovať? Alebo chcete zistiť, ako takémuto konaniu predchádzať? Navštívte jednu z Informačných kancelárií pre obete trestných činov, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku.

Možnosť zistiť, ako to funguje v žilinskej pobočke, sme dostali počas uplynulého týždňa. Vo štvrtok 8. júna usporiadala informačná kancelária v Žiline deň otvorených dverí, kde jej účel a výsledky odprezentoval riaditeľ odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR Jozef Halcin, ako aj žilinská regionálna koordinátorka Katarína Kvašňovská.

Hoci tento projekt pomoci obetiam na Slovensku funguje len tri a pol roka, za tú dobu vyhľadali informačné kancelárie tisícky ľudí. Pre pracovníkov kancelárií je každý, kto stlačí kľučku na ich dverách, klientom. Ich služby sú bezplatné, anonymné a diskrétne, čo je však najdôležitejšie, nespochybňujú a nevyvracajú príbehy, s ktorými sa obete rozhodli podeliť.

Súvisiaca téma VIDEO: Čo sa deje u záchranárov, keď zavoláte na číslo 155? Nahliadnite do zákulisia tiesňovej linky

Ten dobrý vrátnik

„My chceme byť tým dobrým vrátnikom,“ hovorí Jozef Halcin. Úlohou kancelárií je podľa neho klientom ukázať ďalšiu cestu za riešením prípadu, či už vo svojom vnútri, alebo právnou formou. Ako doplnil, každý by mal z týchto miest odchádzať s tým, že vie, na koho sa ďalej obrátiť. Kancelárie preto spolupracujú s množstvom partnerov, samospráv, škôl, neziskových organizácií, občianskych združení či podporných skupín.

Sexuálne zneužívanie maloletých, finančné podvody, týranie rodinnými príslušníkmi, nebezpečné vyhrážanie, znásilnenia, drogová trestná činnosť či dokonca obchodovanie s ľuďmi. To všetko sú hrôzostrašné zážitky, s ktorými klienti prichádzajú do informačných kancelárií. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine pribúda aj počet obetí vojnových zločinov. Niektorí z týchto ľudí hľadajú pomoc zákona, iní len morálnu podporu, prípadne sa potrebujú vyrozprávať.

Galéria: 8 fotiek

Trestné činy sa dejú aj na miestach, ktoré by mali byť najbezpečnejšie – v škole či v detskej izbe

Obetiam, ich blízkym a ohrozeným osobám pomáha 16 regionálnych kancelárií sídliacich na okresných úradoch. Tú žilinskú nájdete na adrese Janka Kráľa 4. Od svojho vzniku prešlo cez prah jej dverí 360 klientov z celého kraja. Najčastejšie riešené prípady sa v Žiline týkajú rodinnoprávnych a občianskoprávnych sporov.

„Máme aj dosť veľa obetí podvodov, hlavne seniorov, ktorí prichádzajú o svoje úspory. Taktiež domáce násilie, toho je strašne veľa. V tomto roku vo veľkom prepuklo v online priestore kybernetické prenasledovanie a kyberšikana,“ vymenovala Katarína Kvašňovská. Ako príklad uviedla príbeh školáčky, z ktorej spolužiačky klamstvom vylákali nahé fotografie a následne ich rozposlali širokému okoliu.

„Každý rok je na Slovensku znásilnené také množstvo detí, aké navštevuje jednu základnú školu,“ uviedol Jozef Halcin desivú štatistiku. Zaznamenaných bolo tiež 15 vojnových zločinov (z toho sedem riešili informačné kancelárie) či 17 prípadov nútených sobášov detí ich vlastnou rodinou. „Svokra drží neveste nohy a ženích vykonáva manželskú povinnosť,“ priblížil riaditeľ odboru prevencie priebeh svadobnej noci po takomto sobáši.

Galéria: 8 fotiek

Pomáhať sa oplatí

Niektorí klienti prichádzajú do kancelárií až po niekoľkých rokoch od doby, kedy bol spáchaný trestný čin. Smutné je, že ľudia majú tendenciu stávať sa obeťami podobných skutkov opakovane. Je preto bežné, že pomoc vyhľadajú kvôli aktuálnemu problému, no v skutočnosti ich ťažia spomienky z minulosti. Pokiaľ takýto prípad nebol premlčaný, je možné ho posunúť príslušným orgánom.

Príbehy obetí sa hlboko dotýkajú aj pracovníkov, ktorí sa im snažia pomôcť. „Každý prípad je individuálny a nedá sa vopred povedať, ako veľmi ma zasiahne. Vždy sú to tie obete domáceho násilia, najmä, keď sú tam aj deti. Najviac smutno mi asi bolo pri jednom z prvých prípadov. Seniorku týrala vlastná dcéra, ktorá dokonca predávala dom aj s mamou, pretože tam mala vecné bremeno. Najťažšie bolo vysvetliť tej pani, prečo to tá dcéra robí, a dať jej morálnu podporu. Pamätám si, ako prišla a povedala – veď ona predáva dom, ale aj so mnou,“ spomína Katarína Kvašňovská.

Silu pokračovať vo svojom poslaní jej dáva najmä pozitívna spätná väzba od klientov. Dozvedieť sa, že sa niekto dostal aj vďaka nej k pomoci, ktorú potreboval, je pre ňu to najväčšie poďakovanie. Všetkým trom žilinským pracovníčkam dávajú podľa koordinátorky takéto momenty pocit, že ich práca má skutočný zmysel. Že byť dobrý a pomáhať sa naozaj oplatí.

Galéria: 8 fotiek

Mne sa to stať nemôže

Okrem pomoci obetiam sa informačné kancelárie snažia kriminalite predchádzať vzdelávaním verejnosti a zvyšovaním povedomia o možných hrozbách. Zameriavajú sa predovšetkým na citlivé skupiny, akými sú seniori, deti či ukrajinskí občania. Pravidelne vyrážajú do škôl, kde oslovujú nielen žiakov, ale aj učiteľov, do domovov dôchodcov či do ulíc miest a obcí.

Rezort vnútra taktiež vydáva množstvo informačných letákov, v ktorých sa ľudia dočítajú, ako nenaletieť podvodníkom, bojovať proti korupcii, zistiť, že sa dieťa stalo obeťou núteného sobáša alebo predchádzať nenávistným prejavom. Ďalšie tlačoviny sú venované radám pre obete rôznych trestných činov. Leták s názvom Mne sa to stať nemôže zas upozorňuje na hrozbu obchodovania s ľuďmi, pričom prináša aj skutočné príbehy obetí nútenej práce, sobášov či sexuálneho vykorisťovania. Jednou z nich je aj nevidiaci Slovák, ktorý sa nedokáže sám pohybovať. Už dvakrát ho do zahraničia uniesli osoby, ktoré ho prinútili žobrať na ulici.

„Tentoraz uniesli dvaja muži tohto fyzicky postihnutého muža priamo spred obchodu v meste. Natlačili ho do dodávky a vyhrážali sa mu bitkou, ak by sa pokúsil voči únosu vzoprieť. Po niekoľkých dňoch žobrania zistil, že jeho únoscovia podobným spôsobom vykorisťovali aj ďalších ťažko zdravotne postihnutých mužov – dokonca fyzicky odkázaných na invalidné vozíčky. Presúvali ich po rôznych mestách, bez možnosti hygieny a kvalitnej stravy či dôstojných podmienok na prespatie. Hendikepovaní muži neschopní samostatného pohybu len márne čakali aspoň malý podiel z vyžobranej sumy,“ píše ministerstvo vnútra v jednom zo skutočných príbehov.

Katarína Kvašňovská vníma, že preventívne aktivity majú zmysel. Okrem toho, že naučia verejnosť rozpoznávať znaky trestných činov, často podporia aj obete, aby vyhľadali pomoc. Pracovníčky informačnej kancelárie svoje publikum zakaždým vyzývajú, aby ich oslovilo. Diskrétny priestor pre prípadné rozhovory s ľuďmi si vyhradili vždy počas balenia. Podľa žilinskej koordinátorky obete kontaktujú informačné centrum vo zvýšenej miere práve po takýchto aktivitách.