ROZHOVOR: Absolventský film Martina Smatanu zo Žiliny premietli na prestížnom festivale Berlinale

Redakcia
•
04 marec 2019, 12:00

Režisér a animátor zo Žiliny Martin Smatana dosiahol už druhú účasť na jednom z najprestížnejších svetových filmových festivalov. Berlínsky medzinárodný filmový festival (Berlinale) tento rok premietol jeho absolventský film s názvom Šarkan (anglicky The kite) v sekcii Generation Kplus, a to ako jediného zástupcu zo Slovenska a Českej republiky. V sekcii je medzi šestnástimi snímkami, výber prebehol z 2600 prihlásených filmov z celého sveta.

Šarkan je okrem vizuálneho spracovania zaujímavý aj zdanlivo kontrastnou témou vzhľadom na to, že ide o animovaný film pre deti - pojednáva totiž o smrti a odchode zo sveta.

Príbeh sleduje chlapca na návšteve u starého otca, pričom obaja sú zostrojení z vrstiev papiera. Ich množstvo symbolizuje počet rokov, ktoré majú pred sebou. Kým chlapec ich má množstvo, čo symbolizuje, že svoj život má ešte pred sebou, jeho starý otec vrstvy postupne stráca. Keď je jeho telo tenké už len ako jedna vrstva, jedného dňa ho odfúkne vietor až do nebies.

Pri príležitosti uvedenia filmu na Berlinale sme sa Martina Smatanu spýtali niekoľko otázok o filme, atmosfére na festivale aj plánoch do budúcna.

Koľko ľudí sa podieľalo na tvorbe filmu a ako dlho vznikal?

Na filme sme začali intenzívnejšie pracovať v roku 2015, keď sa ho rozhodol produkčne zastrešiť producent Peter Badač so svojou spoločnosťou Bfilm. Dostali sme grant od Slovenského aj českého audiovizuálneho fondu, pripojila sa aj poľská koprodukcia. Jadro nášho štábu tvorilo asi 10 ľudí, ale celkovo spolu s vedľajšími profesiami, pomocníkmi a brigádnikmi nás mohlo byť okolo 50-70 ľudí.

Veľa komerčných animovaných filmov vzniká digitálne, aké techniky ste využívali vy a v čom vidíš ich čaro?

Šarkana sme vytvorili technikou stop motion, alebo takzvanou bábkovou animáciou. Tento druh filmu je pre mňa zaujímavý tým, že je ručne vyrobený. To znamená, všetko, čo divák vo filme vidí, sú reálne predmety ktoré sa dajú chytiť do ruky, pokryté reálnymi materiálmi. Takže bábkový film nie je tak dokonalý, čistý a hladký, ako sú niektoré počitačovo generované 3D filmy, a to je práve to, čo ma na ňom stále neprestáva baviť. Sú v ňom vidieť tie krásne nedokonalosti, nerovnosti, skrátka ten ľudský element. Pamätám si, že okolo roku 2000 som zo všetkých strán počúval, že počítačom generovaný obraz dosahuje takú úroveň dokonalosti, že v budúcnosti budú už všetky animované filmy robené na počítači, pretože budú krajšie, ostrejšie, farebnejšie…

A dnes, v roku 2019, zažíva ručne vyrobená animácia celosvetový boom, tvorí sa každým rokom viac filmov touto technikou a je o ňu stále väčší záujem. Ľudia sú už zrejme nabažení tou uhladenou hyper-realistickosťou, ktorá na nich číha na každom kroku, vracajú sa späť a viac oceňujú hand made veci. A všímam si, že sa to deje aj pri iných odvetviach než len pri filmoch.

Koľko členov tímu zastupovalo film na festivale?

Na premiéru prišli všetci tí dôležití členovia ako autorka pôvodného námetu, producent, produkčný, kameraman, dvaja animátori, hudobný skladateľ, scénografka, strihačka, a na ďalšie opakovania docestovali aj osvetlovači, pomocníčky so scénografiou a samozrejme verný fanúšik – môj oco :)

Na Berlinale prišiel Martinov film podporiť aj otec Miroslav. Zdroj: Martin Smatana

Aká bola najzaujímavejšia spätná väzba na film The Kite?

Mali sme veľmi veľa spätných väzieb, pretože po každom premietaní som išiel na pódium a decká sa ma pýtali otázky o filme, čo bola vždy veľká sranda. Pýtali sa napríklad, či budeme robiť aj Šarkana 2, prečo postavičky nemajú ústa alebo prečo vo filme nevystupovala aj babka. Vždy ma potešilo, keď po premietaní za mnou prišli diváci a hovorili, že sa im film páčil, niektorí dokonca, že Šarkan bol ich najobľúbenejší z celej sekcie. Dostali sme tiež niekoľko pozvaní na ďalšie medzinárodné festivaly od samotných riaditeľov, ktorí chodia na Berlinale práve hľadať filmy do svojich súťaží.

Spolu ste absolvovali štyri premietania, koľko divákov odhadom videlo snímok?

Na premiére bolo vraj vyše 1.500 divákov, na ďalších opakovaniach už zrejme o niečo menej, takže odhadom ho mohlo vidieť okolo 5000 ľudí. Film bol ale následne zaradený do Berlinale online databázy, kde si ho na internete budú môcť pozrieť ďalší diváci z domu.

Aké iné filmy na tohtoročnom Berlinale ťa zaujali a čím?

Musím sa priznať že zas tak veľa filmov som tento rok nevidel, bolo to viac o networkingu a stretávaní sa s filmovými tvorcami. Videli sme ale napríklad Christiana Balea, herca Batmana. Tento rok bol ako herec nominovaný na Oskara za film Vice, ktorý na Berlinale aj osobne uviedol.

Kam putujete s filmom ďalej?

Film medzičasom vybrali na ďalšie filmové festivaly do Stuttgartu, Lisabonu a premietnu ho aj na českom festivale Anifilm v Třeboni.

Festival v Berlíne patrí k najväčším na svete. Zdroj: Martin Smatana

Kedy a kde budú môcť The Kite vidieť Žilinčania?

Ak pricestujú do Bratislavy, budú si môcť pozrieť film v slovenskej premiére v piatok 22.marca o 17.00 v kine Lumiére. V Žiline ho dúfam premietnu na festivale Fest Anča, ktorý je každý rok na Staničke Žilina Záriečie koncom júna.

Máš už teraz rozpracované iné projekty alebo aspoň myšlienky?

Áno, začínam teraz pracovať na ďalšom animáku, ktorý priebežne vyvíjam už tretí rok. Volá sa „Hello summer - Ahoj leto“ a bude to taká krátka vtipná road movie o štvorčlennej rodinke, ktorá vyráža na letnú dovolenku k moru a my sledujeme, čo všetko sa im počas tejto bláznivej cesty prihodí. Film bude vytvorený kombináciou animácie objektov každodennej potreby s kreslenou animáciou. Tento film je zaujímavý aj v tom, že som ho celý vymyslel počas cesty.

Dal som si totiž pravidlo, že na tomto filme budem pracovať výlučne iba keď budem niekam cestovať, takže keď som posledné dva roky pendloval vlakom a autbosuom medzi Slovenskom, Českom a Poľskom, na kolene som vymýšlal filmík o cestovaní. Bol to taký môj útek od povinnej práce na Šarkanovi a zároveň oddych. Natáčať ho už žiaľ budem musieť asi v štúdiu :D

Martin Smatana (1991, Žilina) navštevoval základnú školu Sv. Cyrila a Metoda, neskôr Gymnázium Hlinská. 10 rokov navštevoval Základnú umeleckú školy s výtvarným oborom. Vyštudoval animáciu na Filmovej fakulte VŠMU v Bratislave a na FAMU v Prahe. Počas štúdia pracoval v estónskom filmovom štúdiu Nukufilm a už niekoľko rokov vedie workshopy animovaného filmu. Jeho debutový film Rosso Papavero mal premiéru na Berlinale 2015, premietali ho na viac ako 150 festivaloch a získal 14 medzinárodných ocenení.