Radovan trávi voľný čas v oblakoch: Vďaka paraglidingu zabúdam na problémy, ktoré ma čakajú tam dolu

Radovan sa už viac ako jeden a pol roka venuje leteckému športu – paraglidingu. Lieta najmä v okolí Žiliny, kde pracuje a býva. Okrem žilinských oblakov prešiel aj tie marocké, odkiaľ si doniesol množstvo zážitkov.

V našom spoločnom rozhovore sa budeme rozprávať aj o tom, čo ho viedlo k výberu tohto športu, aké podmienky musí letec spĺňať, o finančných nákladoch spojených s touto záľubou a aj o úrazoch a komplikáciách, ktoré tento šport môže občas priniesť. V článku spomíname možnosti lietania cez zimné mesiace a taktiež aj zážitky – či už tie dobré, alebo menej príjemné. 

Tvoja záľuba v paraglidingu nie je zrovna z tých, ktoré vykonáva každý. Mohol by si nám o kúsok viac priblížiť, čomu sa teda venuješ?
Aby som teda ujasnil, čo vlastne paragliding je a aký je rozdiel napríklad oproti parašutingu: pri parašutingu človek zoskakuje napr. z lietadla, pričom padák má zabalený v batohu a rozbalí ho až počas letu. Pri paraglidingu si krídlo rozbalíme už na kopci, kde sa zapneme, zdvihneme krídlo nad hlavu a rozbehneme sa z kopca. Zároveň sa však pri paraglidingu dá dostať do vyššej výšky, než z ktorej človek odštartoval, pri čom pri parašutingu, človek „len“ padá k zemi.

Ako si sa k tejto činnosti dostal?
K paraglidingu som sa dostal cez môjho kolegu v práci, ktorý lieta už relatívne dlho a veľa mi o tom porozprával, poukazoval mi videá a veľmi sa mi to zapáčilo. Tak som začal rozmýšľať, prečo by som to nemohol skúsiť aj ja a skončilo to tým, že som sa prihlásil do základného kurzu u X-air. Teraz už mám po kurze približne 1,5 roka a som veľmi rád, že som sa na to odhodlal.

Spomenul si základný kurz. Vedel by si nám ho opísať?
Základný kurz sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť je zložená  z leteckých predpisov, aerodynamiky a mechaniky letu, stavby a konštrukcie padáka, leteckej meteorológie, zásad prvej pomoci a navigácie.

Tipujem, že tá praktická časť bola o čosi záživnejšia…
To áno, praktická časť sa začína zoznámením sa s výstrojom, nácvikom štartov, krátkych letov s malou výškou letu a na záver sa lieta z kopca s prevýšením minimálne 400 metrov. V mojom prípade to bol žilinský Straník. Praktická časť končí dvomi preskúšavacími letmi za prítomnosti inšpektora LAA SR (v teréne, na ktorom ste boli školení, pozn. autorky), kde sa hodnotí príprava pilota na štart, štart, riadenie padáka a pristátie.

Keď som ťa naposledy videla na Straníku, ako si celú výbavu rozbaľuješ a pripravuješ, nepripadalo mi to ako lacná záležitosť. Čo je základom výbavy a koľko stojí?
Výbava pozostáva z krídla, ktoré sa šnúrami upevní o sedačku, v ktorej pilot počas letu sedí, záložného padáka, ktorý je zvyčajne uložený vo vnútri sedačky a z prilby. Použitá výbava cenovo začína na približne 1500 eur – samozrejme, podľa stavu, v akom je – a nová výbava sa začína na približne 2500 eur. Je to teda najlacnejší spôsob, akým sa dá dostať k lietaniu.

Táto zaľuba teda asi nie je pre každého, čo sa týka financií. Vráťme sa ale späť k tomu lietaniu. Ako vyzeral tvoj prvý let?
Prvý let som teda absolvoval na Straníku. Po celodennom trénovaní na lúke sme sa večer vybrali na Straník s tým, že ak budú dobré podmienky, tak si to skúsime zletieť. Vyšli sme na kopec a inštruktor nám dal pokyn: „Vybaľte padáky a pripravte sa.“ Tak sme sa pochystali.

Bál si sa?
Áno, so strachom v očiach sme napokon odštartovali, odleteli od kopca a inštruktor nám radil a navádzal nás na pristávačku a bolo to za nami. (úsmev) 

Skús nám ako laikom popísať jednotlivé kroky od prípravy na let až po samotné pristávanie.
Prvým bodom pred jazdou na kopec je vždy kontrola počasia. Či nebudú zrážky, aký je smer a sila vetra a podľa toho sa rozhodneme, na ktorý kopec sa vyberieme. Pobalíme výstroj a ideme na daný kopec. Na kopci sa vybalíme a zvyčajne čakáme na čo najlepšie podmienky, aby sme boli schopní udržať sa vo vzduchu čo najdlhšie. Pokiaľ sú podmienky v poriadku, štartujeme a užívame si výhľady, pričom sa snažíme dostať čo najvyššie. Následne, ak už to podmienky nedovoľujú, prípadne z vlastnej vôle, tak pristávame, pobalíme sa a ide sa domov. 

Ako často chodievaš lietať?
Záleží od toho, čo mi dovolí počasie a čas. Momentálne sa ale snažím obmedziť ostatné koníčky a lietať, keď to počasie a práca dovolí.

Plánuješ si svoj základný kurz rozšíriť?
Určite by som chcel absolvovať kurz SIV, ktorý je zameraný na nácvik reakcie na krízové situácie, ktoré počas letu môžu nastať. Ak sa podarí, ten by som chcel absolvovať ešte toto leto a ďalšie kurzy nechám na budúcnosť. 

Aká bola prvotná reakcia tvojich blízkych – či už kamarátov, alebo rodiny? Ľudia to predsa len vnímajú ako nebezpečnejší šport.
Bližší kamaráti ma hneď zvozili, že som sa zbláznil. Boli aj tradičné otázky, či mám Boha pri sebe. (smiech) Mojej mamke som to povedal krátko pred začiatkom kurzu, na čo mi reagovala vystrašenými očami a s otázkou, prečo jej to robím. Jednoducho sa o mňa bála a takisto aj moji kamaráti. Momentálne ma však všetci podporujú a mamka mi dokonca aj navrhla, či by mohla ísť so mnou, aby to videla naživo.

S paraglidingom musí byť spojený kopec zážitkov – aj dobrých, aj zlých…
Áno, zážitkov mám naozaj veľa. Napríklad na začiatku tohto roka som sa vybral na Donovaly, no bol celkom silný vietor. Tak som čakal, kým zoslabne. Už sa však blížil západ slnka, tak som si povedal, že to vyskúšam, no nepodarilo sa mi v tom vetre odštartovať.

Musel si si to zísť pešo?
Chcel som ísť práveže lanovkou, zbalil som sa vedľa nej a zhruba v polovici balenia som počul, že sa lanovka vypla a bolo mi jasné, že s tým batohom budem musieť šlapať dole pešo. Šiel som teda po tme dole a stretol som ratrak, ktorého vodič sa ma len opýtal, či som v poriadku a či mi netreba zavolať horskú záchrannú službu. Keď som mu povedal, že nie, tak mi len vynadal, že tam nemám čo robiť, že zjazdovka je už zatvorená a následne som teda po tme zošľapal dole. Nie je to vždy úplná idylka.

Vždy si ale povieme, že je lepšie si zísť pešo, ako sa nechať odviezť v sanitke. Prípadne pri lietaní v zlých podmienkach platí príslovie, lepšie byť na zemi a závidieť tým vo vzduchu, ako byť vo vzduchu a závidieť tým na zemi. Nič horšie sa mi zatiaľ, našťastie, nestalo, aj keď sa hovorí, že kto ešte „nestromoval“, nie je pilot. (smiech) Mňa to teda ešte zrejme len čaká...

Keďže sme kamaráti a trávime spolu aj voľný čas, viem, že si v poslednom období navštívil Maroko spolu so svojím výstrojom. Letieť v marockých oblakoch by sme teda mohli zaradiť medzi tie dobré zážitky, nemám pravdu?
Rozhodne áno, do Maroka som sa dostal prakticky náhodou. Neplánoval som to, v novembri som narazil na udalosť, ktorú organizovala žilinská paraglidingová škola JustFly, tak som sa prihlásil. Bohužiaľ, epidémia nám tieto plány zavrhla, keďže Maroko zatvorilo hranice. Vo februári sa hranice otvorili a ja som narazil na ponuku od českej školy PG Baraka a rozhodol som sa, že sa tam nakoniec s nimi vyberiem.

Zimné mesiace v Maroku sú predsa len o čosi príjemnejšie ako tie na Slovensku. Poďme na tie zážitky…
Presne tak. Na Slovensku je cez zimu len málo dní, keď sa dá dobre zalietať, pričom v Maroku sú v tom čase ideálne podmienky a zároveň množstvo terénov, ktoré sú na lietanie skvelé. K tým zážitkom: počas nášho 10-dňového tripu (výlet, pozn. autorky) sme si vyskúšali lietanie na pobreží, na útese pri mori, v druhej polovici tripu sme sa presunuli do vnútrozemia a lietali na vyšších kopcoch pod pohorím Vysoký Atlas. Bolo úžasné lietať a za sebou mať zasnežené pohorie Atlas a pred sebou vyprahnutú krajinu. Obrovský kontrast. Na druhej strane, oproti Slovensku vie byť táto krajina dosť devastujúca pre krídlo, už len kvôli tomu, že nepristávame do trávy, ale na suchú, často skalnatú zem, ktorá je plná kaktusov a pichľavých krovín.

Takže si si doniesol z Maroka aj viac ako len zážitky… (smiech)
Tak veru, okrem zážitkov aj pár malých dier v krídle. Určite sa ale chcem do Maroka vrátiť aj skúsiť iné krajiny. Ktoré to budú, to je ešte otázne.

Keď sme spomínali zimné mesiace u nás na Slovensku, tak si uviedol, že aj počas nich sa dá letieť. Aký je rozdiel medzi letným lietaním a tým zimným?
Paragliding je skvelý v tom, že sa dá vykonávať celoročne. Samozrejme, že letné mesiace sú priaznivejšie – aj na počet letových dní, aj na počet kilometrov, ktoré sa dajú odletieť. Dá sa však lietať aj v zime, má to svoje čaro. Všetko záleží od počasia. Lietanie vieme zjednodušene rozdeliť na 3 podskupiny:

• zlety – pri nich netreba prakticky žiadny vietor ani slnečnú aktivitu, ide len o zletenie z kopca na pristávačku. Dĺžka letu sa vtedy odvíja len od prevýšenia medzi štartom a pristátím.
• svahovanie – na svahovanie je potrebný vietor o sile cca 3-6 m/s a môže byť pokojne zatiahnuté, pri svahovaní sa lieta popri kopci a vietor narážajúci na kopec nás drží vo vzduchu. Dĺžka letu pri svahovaní môže byť niekoľko hodín, pokým vietor nezoslabne, prípadne sa pilot nerozhodne pristáť z iného dôvodu. Zlety a svahovanie je ideálny výber na zimné obdobie.
• termické lietanie – pri termickom lietaní sa vieme dostať najvyššie, až do základní oblakov. V jednoduchosti povedané: pokiaľ slnko zohrieva terén, vznikajú na niektorých miestach „bubliny“ teplého vzduchu, do ktorého keď pilot vletí, stúpa v ňom. V teplom vzduchu sa stúpa, v studenom klesá – veľmi zjednodušene povedané. Počas dobrého termického dňa sa dá lietať hodiny a preletieť desiatky kilometrov.

Počas zostupu zo Straníka som videla pristávať tvojich „kolegovcov“. Pár pristátí bolo hladkých, no niektoré mi až zdvihli tlak. Pristátie je vždy plánované alebo to záleží na tom, ako sa vyvinie počasie či podmienky?
Pristátie si vždy plánujeme, no niekedy sa stane, že nepristaneme úplne tam, kde by sme chceli – napríklad, keď zosilnie vietor. Ale sú to len výnimočné prípady. 

Vždy, keď si mi rozprával zážitky a opisoval svoje skúsenosti, som paragliding vnímala s rešpektom. Avšak aj skúseným letcom sa môže čosi prihodiť. Vnímaš to ako nebezpečnú záľubu?
Ako pri každom športe je riziko úrazu, samozrejme, je to aj pri paraglidingu. Pokiaľ si však človek dáva pozor, neštartuje do príliš silného vetra, nejde za hranicu svojich skúseností a dodrží predpisy, je tento šport veľmi bezpečný. Hlavne na začiatočníckych krídlach. Tieto krídla sú testované a certifikované, takže aj v prípade nejakého klapanca (pokrčenia krídla v turbulentnom vzduchu, pozn. autorky) sa krídlo musí bez zásahu pilota znovu zregenerovať do 3 sekúnd. Je tam teda veľká pasívna bezpečnosť. 

Boli aj nejaké úrazy? Či už u teba, alebo u iných letcov?
Počas môjho lietania som zatiaľ nezažil žiadny úraz, len pár odrenín, hlavne pri trénovaní na lúke. Z našej partie čo lietame zatiaľ mal úraz, len môj parťák z kurzu, ktorý si pri tvrdom pristátí zlomil pätu. Našťastie, rýchlo sa vyliečil a už je v poriadku, ale dáva si zatiaľ od paraglidingu pauzu. 

Určite máš už vychytané miesta, kde najradšej chodíš lietať. Aké sú najlepšie miesta v žilinskom kraji?
Jednoznačne Straník, Martinské hole, Kubínska hoľa, Žaškovský diel. Samozrejme, lietať sa dá na podstatne viac kopcoch, ale tieto sú v našej partii určite najobľúbenejšie v rámci Žilinského kraja.

Je niečo, čo by si rád doplnil na záver?
Rád by som ešte uviedol, že to krídlo, napriek tomu, že je to handra, je letec povinný posielať na technickú kontrolu – niečo ako STK – a má aj vlastnú ŠPZ. Zmeria sa tam geometria, skontroluje sa, či šnúry nie sú vyťahané, priepustnosť vzduchu v plachte a na základe toho ti povedia, či je v poriadku na tom lietať. Ešte by som sa vrátil na predpisy vo vzduchu. Aby sme sa vyhli situácii stretu letcov, tiež platia predpisy ako v premávke – pravidlo pravej ruky. Ak letíme popri kopci, tak ten, čo má priestor napravo, má povinnosť uhnúť sa človeku, čo letí proti nemu. Akurát je tam pridaná tá tretia dimenzia a pozeráš sa aj nad seba a pod seba. 

Radovan Littva má 27 rokov a pochádza z Ružomberka, no väčšinu času momentálne trávi v Žiline, kde pracuje ako Software Developer na žilinskej pobočke firmy Siemens Healthineers. Vo voľnom čase, pokiaľ to počasie umožňuje, rád vyrazí na kopec s batohom, v ktorom má zabalené paraglidingové krídlo. Paragliding vníma ako útek od problémov, ktoré sú tam dole. „Hore som len ja, výhľady a pocit slobody,“ dodáva Radko. Okrem paraglidingu sa venuje aj iným aktivitám ako tanec, lezenie či turistike.