Pamätník SNP na Bôriku bol predstavený v roku 1979, bronzový reliéf odlievali v Gliwiciach

Redakcia
•
29 august 2017, 20:04

Dnes si pripomíname 73. výročie Slovenského národného povstania (SNP), v ktorom sa slovenský domáci odboj počas druhej svetovej vojny vzoprel nemeckým okupantom. Napriek tomu, že centrom povstania bola Banská Bystrica, prvé boje zvádzali povstalci v Žiline a jej okolí. A to už v deň vypuknutia povstania, ktorý pripadá práve na dnešný deň 29. augusta, a zároveň je aj štátnym sviatkom.

Zapojenie slovenského odboja a hrdinnosť partizánov, ktorí pôsobili pred SNP, počas neho aj po jeho potlačení, pripomína v okolí Žiliny množstvo pamiatok. Každý z nás pozná Sad SNP, ľudovo prezývaný aj Sedláčkov park, či Pamätník francúzskym partizánom na vrchu Zvonica pri Strečne. Nemenej významným dielom je bronzový reliéf s podobizňou vojakov a matky vlasti, ktorý sa aktuálne nachádza na cintoríne Červenej armády na Bôriku.

K prvým bojom Slovenského národného povstania došlo v priestore Žiliny ešte 29. augusta.
Veliteľ mestskej posádky major J. Dobrovodský začal organizovať povstalecké jednotky. Čoskoro z vojakov posádky, z mobilizovaných záložníkov i dobrovoľníkov žilinského okresu zorganizoval 2 bojaschopné prápory. Prvý prápor bol nasadený juhozápadne od Žiliny, pri Hričove. Druhý prápor bol nasadený severne od Žiliny, pri Brodne, s vysunutou rotou pri Čadci. vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky.

V minulosti bol masívny bronzový reliéf o rozmeroch 7,5m x 2,7m umiestnený na balustráde pod Farským kostolom, odkiaľ bol v deväťdesiatych rokoch premiestnený. Prázdne miesto pod ním relatívne prednedávnom zaplnil číselník, pred jeho inštaláciou bolo miesto roky prázdne. Výrobu pamätníka si objednala Komunistická strana Slovenska, odhalený bol slávnostne v tento deň v roku 1979.

Pamätník odlievali v meste, kde začala zinscenovaným prepadnutím II. svetová vojna

Celková výška nákladov na výrobu, inštaláciu aj stavebné úpravy sa vyšplhala na vtedajších 2 994 000 Kčs. Autorom reliéfu je akademický sochár Ladislav Berák, ktorý je zároveň autorom viacerých sôch v Žiline, okrem iného aj sochy Andreja Hlinku, sv. Cyrila a Metoda či jazdeckej sochy J. M. Hurbana, ktorá stojí na začiatku mestskej časti Budatín, ktorú odhalili v roku 2006 a za ktorú zaplatilo mesto Žilina takmer 28 miliónov vtedajších korún.

Galéria: 4 fotky

Reliéf pozostáva z bronzu a odliaty bol v poľskom meste Gliwice, ktoré je známe tým, že na jeho území sa odohralo zinscenované prepadnutie vysielača, na základe ktorého začala II. svetová vojna. Pamätník SNP vyobrazuje 2 sovietskych vojakov, 3 slovenských povstalcov a matku Vlasť, ktorá nesie zástavu so zbraňou v ruke. Spodnú časť pamätníka lemuje verš slovenského básnika Miroslava Váleka: „Ó, do boja volala si matka vlasť a my do boja sme išli.“

Cintorín Červenej armády, na ktorom je reliéf umiestnený, sa nachádza na Bôriku a bol otvorený v roku 1946. Miesto posledného odpočinku v ňom našlo 1786 padlých vojakov ZSSR. V roku 1981 sa stal národnou kultúrnou pamiatkou, rekonštrukciou prešiel v roku 2009.