Študoval biomedicínu na Žilinskej univerzite, dnes je uznávaným vedcom na Oxforde. Aký je problém vedy na Slovensku?

K magnetickej rezonancii sa Ladislav Valkovič dostal počas diplomovej práce biomedicínskeho inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline, keď jeho vedúci mal aj čiastočný úväzok v MR Centre Lekárskej Univerzity vo Viedni. Získal štipendium, a tak mohol praktickú časť svojej práce, ktorá sa zaoberala funkčným zobrazovaním mozgu, robiť na viedenskom pracovisku. Neskôr nastúpil na doktorandské štúdium na Ústave merania SAV v Bratislave a keďže jeho manželka šla v tom čase do Švajčiarska, získal tam štipendium a pridal k skupine, ktorá sa venovala metabolickému zobrazovaniu a potrebovala posily – tým sa začala jeho kariéra.

Na čiastočný úväzok začal pracovať v rozbiehajúcej sa skupine merania metabolizmu svalov vo Viedni, po dokončení doktorandského štúdia postúpil na väčšinový úväzok a získal prvý grant na sledovanie metabolických zmien, čím si získal pozornosť v komunite vedcov venujúcich sa metabolickému zobrazovaniu.

So šikovnosťou a pracovitosťou prichádzajú aj ponuky – rozhodoval sa, či pôjde na jeden rok do New Yorku so zameraním na metabolizmus svalov, alebo dva roky do Oxfordu so zameraním na metabolizmus srdca. S manželkou si vybrali Oxford a opustili Viedeň. Projekt v Oxforde sa predĺžil, dva roky na Oxforde sa teda natiahli na momentálnych 6 rokov. Jeho nadriadený medzitým odišiel do Cambridge, a tak nastúpil na jeho miesto a sa z neho stal stal vedúci skupiny metabolického zobrazovania v Oxfordskom centre pre klinický MR výskum.

V rozhovore sa dočítate aj:

• ako sa začala jeho vedecká kariéra,
• čo prinieslo ocenenie Laureáta do jeho života,
• ako zvláda skĺbiť úspešnú kariéru vedca s rodinným životom,
• v čom vidí problém v oblasti vedy na Slovensku,
• ako sa líši oxfordská veda od tej slovenskej,
• ako ovplyvnil koronavírus jeho prácu.

Odkiaľ ste a ako dlho ste žili v Žiline?
Narodil som sa v Trenčíne, no z pôrodnice som išiel rovno do Žiliny, kde som žil až do ukončenia vysokej školy.

Boli ste ten typ, ktorý sa túžili stať vedcom odmalička alebo to vyplynulo až časom?
Popravde si nespomínam, či som mal detské sny o ideálnom zamestnaní, asi som nikdy nechcel byť hasičom či kozmonautom, možno ak tak rytierom. Neskôr som sa chcel stať programátorom ako môj bratranec, ktorého mi rodičia dávali za vzor. No nástupom na univerzitu som začal uvažovať o kariére vedca a už som pri tom ostal.

Čo momentálne prebieha vo vašom výskumnom či pracovnom živote, čomu sa aktuálne venujete?
Momentálne sa venujem vývoju nových metód merania energetického metabolizmu srdca za účelom spresnenia týchto meraní a získania komplexnej metabolickej informácie o ľudskom srdci. Cieľom je odhaliť zmeny v metabolizme srdca dostatočne včas a pomôcť tak identifikovať pacientov s nábehom na zlyhanie srdca už v prvopočiatkoch ochorenia.

Získali ste ocenenie Laureáta kategórie Výnimočný vedec do 35 rokov. Prinieslo vám toto ocenenie niečo nové v pracovnej sfére? Ako to vaše blízke okolie vníma? Zmenilo sa niečo vo vašom živote?
Vďaka tomuto oceneniu som získal mnoho nových kontaktov s potenciálom na rozvinutie výskumnej spolupráce. Spoločné či navzájom sa doplňujúce výskumé záujmy som našiel s niekoľkými finalistami a spoznal som mnoho úspešných slovenských vedcov aktívnych doma i v zahraničí. No najväčšiou zmenou bola náhla možnosť popularizácie môjho výskumu vďaka množstvu rozhovorov. Mnoho mojich známych sa začalo viac zaujímať o môj výskum a, samozrejme, teší sa môjmu úspechu. Dokonca i kolegovia v Anglicku mi gratulovali k zisku tohto prestížneho ocenenia.

V čom vidíte problém v oblasti vedy na Slovensku? Je všeobecne ťažké robiť vedu v našej krajine? 
Dlhodobý problém slovenskej vedy vidím v krátkodobom plánovaní výskumných cieľov, úzkej špecializácii a zameranosti na svoj vlastný výskum bez snahy hľadať spolupráce, či už doma, alebo v zahraničí. Ale myslím, že aspon niečo z toho sa pomaly zlepšuje. No a ďalším problémom je financovanie, či už samotných vedcov, alebo ich vybavenia. Potom, keď prídu financie z eurofondov na budovanie pracovísk a nákup vybavenia za milióny eur, dostaví sa to krátkodobé plánovanie, čo som spomínal a nepremyslí sa financovania prevádky takýchto zariadení či ľudí, ktorí tu majú pracovať a obsluhovať tieto nové prístroje. Ale robiť vedu nie je ťažké len na Slovensku. V zahraničí vedci zas bojujú s neistotou zamestnania, keďže väčšina výskumných pozícií je viazaná na financovanie z grantov. V prípade, že sa grant nepredĺži alebo nezíska nový, ľudia sa rýchlo stávajú nadbytoční bez ohľadu na to, ako veľmi boli úspešní, či majú vlastnú skupinu a či ich výskum má zmysel.

Študovali ste biomedicínu na Žilinskej univerzite. Akým spôsobom by sa dalo pritiahnuť viac študentov do vedeckej sféry a konkrétne aj k tomuto odboru?
Čo sa odboru týka, tak si myslím, že málo študentov, ktorí si vyberajú svoje ďalšie smerovanie, o ňom vôbec vie. Ja sám som o ňom nevedel až do maturitného ročníka. Myslím, že sú dôležité rôzne podujatia informujúce študentov o rôzych možnostiach vysokoškolského štúdia/zamestnania po ukončení strednej školy. Napríklad tento rok som i ja bol jedným z rečníkov konferencie READYCON, kde som sa snažil maturantom priblížiť prácu vedca v oblasti biomedicínskeho inžinierstva. Snáď som niekoho motivoval.

Ako sa zmenil spôsob vašej práce a výskumu počas obdobia koronavírusu?
Počas kompletného lockdownu, keď sú laboritóriá uzavreté, som sa venoval písaniu projektov a článkov, pri uvoľňovaní sme začali opäť merať a testovať nové techniky. Taktiež sa otvorili nové možnosti výskumu, keď sa zameriavame na sledovanie metabolizmu ľudí, ktorí i po vyliečení z prvotnej infekcie COVID-19 stále trpia jej následkami, najmä únavou a dýchavičnosťou.

Váš výskum sa zameriava na meranie metabolizmu tkanív pomocou MR, ktorý ešte nie je klinicky schválený. Kedy myslíte, že sa toto meranie dostane aj medzi lekárov v praxi? 
Keďže ide o jeden z mojich kariérnych cieľov, tak dúfam, že čoskoro. Ide však o dlhodobý proces získania dôvery v novú techniku, dokázania jej stability a možnosti rýchlej aplikácie globálne. 

V čom bude táto metóda prospešná oproti súčasnej a ako pomôže?
V súčastnosti sa metabolizmus tkanív určuje primárne biopsiou a niektoré procesy pomocou rádioaktívych tracerov. Schopnosť neinvazívne, neškodne merať metabolizmus tkanív poskytuje veľké množstvo výhod. Okrem preventívnych screeningov, cez sledovanie liečby až po rýchlejší výskum nových liečív.

Očakáva odvetvie biomedicíny významné objavy v blízkej budúcnosti? Je niečo, čo je zásadným objavom, o ktorý sa pokúšajú vedci v biomedicíne?
Tu sa musím priznať k tomu, čo som pred chvíľkou kritizoval a síce zahľadeniu do vlastného výskumu. Sledujem všetko, čo sa deje vo svete MR a cez mojich spolupracovníkov i výskum v niektorých iných oblastiach, no to nepokrýva všetko, čomu sa dá v biomedicíne venovať. Nie som si teda vedomý nejakých prelomových objavov, ku ktorým sa v biomedicíne schyľuje. Teda, samozrejme, ak nerátame môj výskum. (smiech)

Čo je na živote výskumníka zaujímavé, o čom verejnosť netuší? Inými slovami, čo dlhodobo motivuje vedcov aj v každodennom živote?
Pre mňa je zaujímavá možnosť pracovať na zodpovedaní doposiaľ nepoznaného, čeliť novým výzvam a prispievať k celkovému poznaniu sveta. Čo sa špeciálnych skrytých benefitov týka, je to najmä možnosť spoznávať ľudí, miesta a kultúry, cez spolupráce a účasť na konferenciách. Takzvaný work-life balance, čiže skĺbenie profesijného a súkromného života je vo vede tiež dobre možné, keďže nie sme limitovaní presne definovaným pracovným časom.

Počas vašej práce na Oxforde pracujete súčasne aj v SAV. V čom sa líši súčasný stav financovania výskumov na Slovensku v porovnaní s tým oxfordským?
Hlavný rozdiel je v tom, že financie na výskum v zahraničí, a je jedno, či ide o Oxford, Viedeň, alebo iné pracovisko, sú v prvom rade určené na platy vedcov. Až v ďalšom rade sú prostriedky na samotný výskum. Za druhé ide o možnosti a zdroje financovania, o ktoré sa môžu vedci v Oxforde i inde pokúšať. Okrem financií od štátnych agentúr financovaných z rozpočtu existuje veľké množstvo charitatívnych organizácií, ktoré sponzorujú výskum a tie su financované z verejného sektora. Verejnosť sa o výskum zaujíma, a tak ho vo veľkom podporuje.

Nadviažem ešte na predošlý fakt – a to, že sedíte na dvoch pracovných stoličkách naraz. Ako sa popri kariére úspešného vedca, dvoch zamestnaniach v dvoch rôznych krajinách dá venovať aj rodinnému životu? Boli vo vašom živote chvíle, keď ste mali pocit, že je toho už naozaj na vás príliš?
Naštastie, kariéra vedca ponúka dostatočnú flexibilitu v pracovnom čase, takže si viem zobrať pol dňa voľno a venovať sa dcéram a potom v noci dokončiť, čo je potrebné. Rodina mi dáva silu pokračovať a len vďaka obetavej manželke si občas nájdem čas vypnúť pri dobrej knihe, čím si udržiavam duševnú rovnováhu.

Aké sú ďalšie rozdiely medzi naším výskumom v SAV v Bratislave a tým na Oxfordskej univerzite, ktoré vnímate?
V mojej oblasti je hlavným rozdielom dostupnosť špičkového prístrojového vybavenia. Inak čo sa týka šikových kolegov, tak tých mám i na SAV.

Ak sa bavíme o Oxforde, je toto vedecký vrchol z pohľadu vášho zamerania alebo sa dá ešte posúvať?
To záleží od uhla pohľadu. Oxford je jednou z najlepších univerzít sveta a v oblasti metabolizmu srdca je na špici, čiže robiť výskum v mojej oblasti práve tu možno považovať za istý vrchol. No ja v súčastnosti vediem „len“ malú úzkošpecializovanú skupinu vedcov a nemám stabilnú pozíciu. Keďže mám ambíciu takúto stabilnú pozíciu, čiže definitívu, získať, stať sa profesorom a viesť väčšie laboratórium s množstvom vedcov pracujúcich na rôznych témach, tak ešte mám kam rásť. Či sa to podarí tu v Oxforde, alebo na Slovensku, alebo inde ukáže až čas.

Sú v Anglicku vo vašom okolí aj iní vedci zo Žiliny alebo zo Slovenska, s ktorými ste v kontakte? Čomu sa venujú?
Ak náhodou sú tak o nich neviem. My s manželkou sme tak trochu introverti a nie sme v kontakte s komunitou Slovákov v Anglicku alebo Oxforde. Občas zavítame do slovenskej reštaurácie „Moya“, ale to je všetko.

Dozvedela som sa, že ste sa profesionálne venovali aj spoločenským tancom. Čo vás k tomu viedlo a ako ste prešli od tanca k vede? Nechýba vám občas v živote aj táto činnosť, ktorej ste sa kvôli vedeckej kariére vzdali?
Tanec bol a je mojím veľkým koníčkom, ktorému som sa venoval dlhé roky, či už rekreačne, alebo neskôr súťažne. Samozrejme, veľmi mi chýba, no už naň nemám čas a zatancujem si len na plese či rodinnej oslave. Ale tanec nikdy nestál v ceste mojím kariérnym alebo vedeckým plánom, pretože som ho vždy len bral ako hobby, nie ako možné povolanie.