Organizátori Za slušné Slovensko v Žiline: Nemáme monopol na námestia,budeme radi za nové iniciatívy

V piatok 21. februára 2020 bude Žilina jedným z desiatok miest, kde sa uskutoční výročné zhromaždenie za dvojicu zavraždených mladých ľudí. Spomienku pod názvom “Za Jána a Martinu, za slušnú krajinu - Žilina” organizuje iniciatíva Žilina Za slušné Slovensko, začína o 17:00 hodine na Mariánskom námestí.

Organizátori zhromaždení v Žiline nám pri tejto príležitosti poskytli rozhovor. V ňom vysvetľujú aj procesy organizovania podujatí, získavania rečníkov a to, v čom by mala byť podľa nich Žilina slušnejšia bez ohľadu na výsledok volieb. Za iniciatívu odpovedal Filip Lehotský. 

Na druhé výročie vraždy organizujete spomienkovú akciu, ako hodnotíte doterajší priebeh vyšetrovania a udalostí po vražde? 

Priebeh bol dosť pomalý. Nebyť pomoci od vyšetrovateľov zo zahraničia, dolapenie vrahov by trvalo oveľa dlhšie, ak by sa vôbec zrealizovalo. Súdny proces je tiež dosť pomalý a najavo vychádzajú stále nové zistenia a súvislosti.

Motív páchateľov siaha zrejeme hlbšie, než si ktokoľvek myslel. Neprejde týždeň, aby sa neprevalilo v médiách niečo nové. Nevieme, kto všetko má na rukách krv. Dúfame, že pravda, napriek zlému stavu súdnictva v našej krajine, vyjde najavo. Aj keby to malo trvať ešte dlhšie.  

Zhromaždenia organizujete už dva roky, menilo sa za ten čas zloženie tímu organizátorov Žilina Za slušné Slovensko a koľko ľudí je spojených v iniciatíve? 

Dohromady je v celoslovenskej iniciatíve zapojených niekoľko desiatok organizátorov po celom Slovensku. Ďalšie desiatky ľudí organizujú zhromaždenia aj v zahraničných mestách. Presné číslo nevieme. Môže to byť cez 100 organizátorov, možno menej alebo viac.

V Žiline bol prvotný tím v zložení Marek Richter, Dominik Hriník, ktorí už momentálne v iniciatíve nefigurujú, keďže sú poslancami mesta Žilina. V pôvodnom tíme bola aj Kristína Ďurišová, ktorá však odišla do zahraničia, a Michaela Chrzová, ktorá sa v Žiline už príliš nezdržiava. Ďalšími pôvodnými organizátormi, ktorí ešte spoluorganizujú zhromaždenia sú Peter Hurínek a Marek Huliak.

Zdroj: Bea Benikovská

Neskôr som pribudol ja, a najnovšie aj aktivistka Lucia Raffajová. Okrem toho nám pomáhajú desiatky ďalších skvelých ľudí, či už s technikou, distribúciou novín a letákov, získavaním rečníkov, tvorením odznakov a podobne. Celkovo však nie je dôležité, kto protesty organizuje ale ľudia, ktorí chodia na námestia.

Verím, že zhromaždenia by mohol robiť takmer ktokoľvek z nich. Nie je to o nás. Práve preto sme aj viackrát odmietli pozvánky do diskusií či rozhovorov. My organizátori v tomto nie sme dôležití a ani extra výnimoční.  

Kedy a čím začína organizácia podujatia, ovplyvňuje ju časová tieseň?  

K zhromaždeniam nás podnietila vražda Jána a Martiny, to je prvotný dôvod prečo sme s tým začali. Ak sa ide do zhromaždení, tak väčšinou je o tom je debata na celoslovenskej úrovni v rámci organizátorov. Rovnako ale môžeme urobiť podujatie bez ohľadu na to, či ho urobia aj iné mestá. Iniciatíva nie je striktné zoskupenie ľudí, ktorí plnia príkazy.  Každý je v tom slobodne.

Rovnako aj my v Žiline môžeme zorganizovať zhromaždenie k nejakej spoločenskej udalosti v najvyššej politike, alebo aj proti dianiu v lokálnej politike. Čo sa týka časovej tiesne, tak posledné tri zhromaždenia boli organizované v dostatočnom predstihu. To je samozrejme lepšie, keďže máme viac času na získanie rečníkov, povolení, prípadný marketing.

Dnes však nemáme kapacity na organizovanie podujatí v časovej tiesni, preto sme nešli napríklad do pochodov, kde sa púšťala nahrávka z Gorily - nemal to kto zastrešiť. Hektické boli hlavne začiatky zhromaždení, keď sa riešilo napríklad vôbec prvé zhromaždenie v Žiline.

To bolo, zhodou okolností, jedno z najväčších v našom meste po Nežnej revolúcii, ak nie najväčšie. Organizovali ho ľudia, ktorí sa vtedy príliš nepoznali, udalosti ich ale nenechali pasívnymi. A tak vyšli do ulíc bez ohľadu na výsledok. Tuším, že nestihli ani vybaviť povolenia, brali si v práci dovolenky a nepretržite v tom boli niekoľko týždňov.

Nevedeli. čo sa stane na námestiach, či polícia náhodou zhromaždenia nerozpustí a podobne. Bolo to riziko, ale zároveň veľký kus odvahy, za ktorý patrí pôvodným organizátorom uznanie. Čo sa týka postupu organizácie zhromaždení, ten je nasledovný: keď sa rozhodne, v našom prípade v dostatočnom predstihu, zvoláme si lokálne stretnutie, kde sa dohodneme či do toho ideme alebo nie. Snažíme sa mať čo najviac konštruktívne porady, ale väčšinou sa z toho stane niekoľkohodinové posedenie (smiech).

Následne žiadame mesto o povolenie na rezerváciu námestia, neskôr príde na rad povolenie pre záber verejného priestranstva kvôli pódiu, následne žiadosť o bezplatné užívanie tohto priestranstva, keďže sme občianska iniciatíva, nie politická strana.

Popritom za zjednáva pódium, so strechou alebo bez, väčšinou máme bez. Dôvod? Je lacnejšie. K dovozu pódia treba ešte vybaviť ďalšie povolenie na vjazd. Je toho celkom dosť.

Medzitým sa rieši dovoz novín, tlač letákov a distribúcia, zháňame dobrovoľníkov, vyrábame odznaky, kupujeme sviečky, zajednávame techniku a zvukára na ozvučenie námestia, vytvárame facebookové posty s rečníkmi a udalosťami, prípadne dávame do pozornosti aktuálne dianie. Pred zhromaždením rozposielame aj tlačové správy, dávame dokopy listy od spojených iniciatív, prípadne dotknutých rodín.

Najpodstatnejšie je ale získavanie rečníkov, s čím je zároveň najväčší problém. Snažíme sa, aby sa rečníci neopakovali. Veľakrát oslovujeme ľudí z Bratislavy, pre ktorých je to ale diaľka. Čiže prídu málokedy. Niekedy sa tiež stane, že nám rečníka zarezervuje iné mesto, ako aj to, že niekto svoju účasť zruší. Do poslednej chvíle nevieme, kto príde a kto nie. Občas sa objavia aj náhodní rečníci, ktorí sú vhodní aby niečo povedali, tak ich prizveme. Chce to veľa času a zvykne to byť vskutku únavné.

Nad vodou nás drží entuziazmus a zanietenie, pretože veríme, že idú o správnu vec.  Ku mne sa organizácia dostala náhodou, keď som robil rozhovory so vtedajšími organizátormi pre časopis .týždeň a vtedy ma oslovili s ponukou, či by som do toho nešiel tiež. Mal som v živote skvelých učiteľov a cítil som povinnosť pomôcť. Ak by som sa rozhodol vtedy inak, nebol by som to ja (úsmev).  

Je niečo, čím vám vedia pomôcť aj bežní obyvatelia? 

Práve oni sú najdôležitejší.  Najviac nám pomôžu tým, ak sa budú zaujímať o svoje okolie, hovoriť s ľuďmi okolo seba. Slová podložené argumentmi majú stále veľkú silu meniť zmýšľanie ľudí. Tiež si treba overovať to, z akých zdrojov čerpám informácie. Aké referencie majú tieto zdroje. Či verím skôr zdrojom s dobrou referenciou alebo pofidérnym.

Treba s ľuďmi jednoducho hovoriť tam kde sme - v rodinách, prácach, vypočuť ich, povedať svoj názor, hlavne nebyť pasívny a nebyť ticho. Pomôžu nám samozrejme ak sa budú zúčastňovať našich zhromaždení, prípadne nám pomáhať roznášať noviny, letáky, robiť odznaky alebo iným spôsobom sa budú usilovať o slušnejšie Slovensko.  

Museli ste už niekedy vysvetľovať názory, že ste platení zo zahraničia alebo niektorou z politických strán?  

Za Žilinu sme sa s tým nestretli. Samozrejme, píšu nám rôzni trolovia na stránku,  že skončíme všetci vo väzení, že sme Sorošove deti, ilumináti a podobné bludy. Ide väčšinou o fake profily alebo zmätených ľudí. Sme už celkom oťukaní, čiže si ťažkú hlavu z toho nerobíme.

Väčšinou sa zahanbujú za svoje vyjadrenia oni sami. Je nám to ale niekedy ľúto. Je to odraz súčasnej situácie v ktorej žijeme a jednoducho tu panuje obrovská nedôvera. Títo ľudia už neveria nikomu a ničomu, pretože ich doteraz všetci sklamali. Rovnako neveria ani nám.

Čo sa týka financií, tak tu v Žiline všetky peniaze, ktoré máme, sme vyzbierali v rámci dobrovoľných príspevkov pri rozdávaní odznakov alebo novín. Celoslovenská iniciatíva má na stránke transparentný účet, kde si môžete pozrieť dary aj výdavky.

Tu v Žiline väčšinou robíme veci nízkonákladovo. Všetci rečníci, vrátane hudobníkov, vystupujú bez nároku na honorár. Platíme len pódium, techniku, prípadné nevyhnutné náklady na výrobu letákov, odznakov, povolenia za vjazd a podobne.

Sme apolitická občianska iniciatíva a máme pravidlo, že nik z politickej strany u nás nemôže vystúpiť. Kvôli tomu sme v minulosti prišli o skvelých rečníkov, pretože sme sa na poslednú chvíľu dozvedeli, že vstúpili do politiky. Väčšinou sa nám ale oni sami ospravedlnia, uvedomia si to a pozvanie odmietnu. Z rovnakého dôvodu nemôžu v Žiline na pódiu vystupovať ani vyššie spomenutí dvaja pôvodní organizátori, keďže sú v lokálnej politike. Na to máme v iniciatíve pravidlá.

Ak niekto tvrdí, že sme platení zo zahraničia alebo od politických strán, nech teda predloží jasný dôkaz. V opačnom prípade takým vyjadrením daný človek len osočuje a podľa mňa zahanbuje sám seba.  

Ako reagujete na obvinenia z toho, že na mítingoch propagujete vybrané politické strany? 

Čiastočne to asi zodpovedala už otázka predtým. Sme apolitickí a nikoho nepropagujeme. V minulosti niektorí ľudia mali snahu u nás vystúpiť. Oslovili nás a vtedy sme zbystrili pozornosť, či im ide skutočne o to niečo nezištne povedať, alebo o vlastné zviditeľnenie.

Samozrejme, párkrát sa stalo, že vystúpil niekto s kým sme neboli 100% stotožnení, tieto veci zažívali hlavne prví organizátori. Teraz si na to dávame pozor. Viac to vyhodnocujeme. O tom, že by niekto od nás propagoval nejaké vybrané politické strany nemám informácie.

Všetci rečníci sú apolitickí. Je pravda, že niektorí neskôr mohli vstúpiť do politiky, nikto z nich však zhromaždenia na tento krok nezneužil. Aj od nás z radov organizátorov niektorí vstúpili do politických štruktúr. Vtedy sa vzdali fungovania v iniciatíve a nijako v nej nefigurujú. Majú na to plné právo. Nebránime nikomu na ceste za svojim šťastím.  

Iniciatíva vydáva noviny, tie tentokrát nebudú distribuované každému do schránok. Kde v Žiline ich nájdeme? 

Každému žiaľ distribuované do schránok nebudú, nemáme ich v takom náklade. V Žiline si ich môžu ľudia vyzdvihnúť na Mariánskom námestí v Artfóre. Niekoľko tisíc rozdávajú naši dobrovoľníci na rôznych miestach, zvyšok donesieme na zhromaždenie, prípadne roznosíme v týždni po zhromaždení.  

Na čom okrem blížiaceho sa piatkového zhromaždenia aktuálne pracujete? 

Počas uplynulých týždňov Iniciatíva realizovala Roadtrip po Slovensku, na ktorom diskutovala, rozdávala noviny a mobilizovala ľudí aby prišli k blížiacim sa parlamentným voľbám. Robíme to veľmi citlivo. Nehovoríme koho voliť, len prečo je dôležité ísť voliť, nakoľko sami viete, že volebná účasť na Slovensku je mizerná.

Týždeň po výročnom zhromaždení venovanom spomienke Jána a Martiny sa na Slovensku uskutoční „Týždeň  Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“. V rámci neho organizátori miest plánujú rôzne stretnutia, diskusie, prípadné fotografické výstavy. V Žiline zapojenie sa do aktivít ešte len vyhodnocujeme. 

Ktoré prejavy z tých, čo zazneli v Žiline, sú pre vás najpamätnejšie a najsilnejšie? Prečo? 

Mne osobne sa páčil veľmi spontánny prejav Zuzany Hlávkovej na ešte úplne prvom zhromaždení. Povedala to spontánne, trefne, presne tak ako to je. Jej slová sú stále aktuálne. Perfektne vycibrené sú vždy prejavy kazateľov, tie pravidelne uverejňujeme po zhromaždeniach aj v písanej podobe a majú najviac prečítaní.

Na tribúnach sa u nás vystriedalo nespočetne veľa rečníkov z radov hercov, aktivistov, novinárov a iných. Vystúpili napríklad Andrej Bán, Peter Zajac, Zuzana Wienk, Daniel Pastirčák, Štefan Bučko, Juraj Šoko Tabaček, Zuzana Hlávková a mnohí ďalší. Nedá sa to hodnotiť merítkom, že jeden je lepší ako druhý. Vážime si všetkých rečníkov.

Ja osobne som zo zhromaždení vždy odchádzal akoby nabitý optimizmom a novým entuziazmom. Mnohí ľudia, ktorí tam vystúpili, sú pre mňa vzormi, takými novodobými hrdinami doby. Podľa mňa presne takých hrdinov potrebujeme aj dnes. Stačí len nabrať odvahu a povedať pár slov. 

Je niečo, čo by ste odkázali tým, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či pôjdu voliť? 

Nechcem nikoho presviedčať. Myslím, že ak ho ako nevoliča k tomu nedohnala ani vražda novinára a jeho priateľky, tak ho k tomu nepresvedčí nič. Ak aspoň čiastočne pocítil spolupatričnosť a ľútosť, tak odtiaľ by mohla vyjsť reflexia na to, aby šiel voliť.

Je to naše právo a ak voliť nepôjdeme, potom nenadávajme na to, akých máme zlých politikov a reputáciu krajiny. Treba si tiež uvedomiť, že politika je zrkadlom nás samých. Žiaľ, ak ľudia sympatizujú s tými čo kradnú, prípadne z toho majú nejaké výhody, tak asi sú im niektoré hodnoty bližšie.

Súčasný stav je aj odrazom morálky, vzdelania, hodnôt nás radových ľudí. Sme čiastočne to, čo oni prezentujú. Na zhromaždeniach prezentujeme nádejnú myšlienku a vieru v to, že väčšina ľudí je slušných. Na druhej strane ale vidíme aj veľkú ľahostajnosť ozývať sa, keď sa deje neprávosť a nespravodlivosť. Niekedy som v rozpakoch a premýšľam, či naši ľudia skutočne chcú slušné Slovensko a či sú naňho pripravení. Väčšina zrejme k tomu ešte nedozrela.

Mnohí ľudia si tu už zvykli na korupčné chodníčky, z ktorých profitujú. Zrazu prídeme my a začneme im vykladať, že to takto a takto byť nemá. Avšak ten daný človek ak má z niečoho veľký benefit, napríklad províziu zo štátnej zákazky, ktorou si vie pomôcť, alebo vie, že si pracovné miesto nenašiel tak úplne „košér“, prípadne má iné výhody, prečo by mal zrazu počúvať niekoho, kto mu povie, že je to zlé a poďme sa správať slušne, morálne a eticky?

Skôr vás označí, že neviete, čo je to život, že ste slniečkár, že aj tak to tak robia všetci a podobne. Na zmenu správania potrebujete vzory ľudí, ktorí im pôjdu príkladom. Nesmieme byť ale naivní, zmena bude trvať ešte niekoľko generácií. My sme s tým začali, niekto iní musí pokračovať, nemáme monopol na námestia. Budeme len radi, ak vzniknú nové iniciatívy. 

V čom by malo byť Slovensko a Žilina slušnejšie bez ohľadu na výsledok volieb? 

Tá slušnosť by sa mohla pretaviť do menšej miery ľahostajnosti. Aby nikto nehovoril frázu „Je mi to jedno“. To je to najhoršie čo môžete povedať. Nič nám nesmie byť ľahostajné, o všetko by sme sa mali zaujímať, zveľaďovať svoj kúsok, ktorý máme okolo seba. Tými námestiami sme prebudili hlboko driemajúcu slobodu.

Každý môže slobodne zvolať protest, povedať svoju myšlienku, apelovať na nespravodlivosť, povedať čo má na srdci. To je aj trochu odkaz zhromaždení, aby sa ľudia nebáli viac hovoriť, prekonali resentimenty a traumy socializmu, kde sa akceptoval len jeden názor, a postavili sa nielen proti zlyhávajúcej autorite, ale predovšetkým za niečo – napríklad za slušné Slovensko.

Politik nie je poloboh, ale najvyšší sluha, a ľudia by si to mali uvedomiť. Ak chceme modernú krajinu, musíme zmeniť myslenie. 

Ste už rozhodnutí, či pôjdete voliť? 

Ja určite pôjdem voliť, samozrejme nepoviem koho. Zvažujem voľbu demokratických strán, verím, že skutočne sa hlásiacich k hodnotám Novembra´89. Ešte nemám úplne jasný výber a vyhodnocujem.

Ideálneho kandidáta ale nikdy nenájdem, ľudia sú príliš komplikovaní na to, aby vám ktokoľvek sadol na 100%, to máte ako vo vzťahoch. Niekedy volíte s tým, že ste menej stotožnený s kandidátom, inokedy viac. To je podľa mňa normálne.

U nás medzi žilinskými organizátormi to máme tiež rôzne naprieč politickým spektrom, niekedy každý volíme niečo iné. Dôležité je ale k voľbám prísť, a obzvlášť by sme nemali byť k nim ľahostajní po vražde novinára a jeho priateľky.

Ak sa volebná účasť a kvantita voličov nebude zvyšovať, nebude rásť ani konkurencia v politike. A tým pádom ani kvalita kandidátov. Chcem, aby o veciach verejných rozhodovali v čo najvyššej možnej miere odborníci, morálne bezúhonní ľudia a tí, ktorí už niečo dokázali. Nie populisti, amatéri a diletanti. Preto pôjdem voliť.  

Na zhromaždení v Žiline v piatok 21. februára 2020 o 17:00 hodine na Mariánskom námestí vystúpia rečníci: 

Veronika Cífrová Ostrihoňova
Matej Sajfa Cifra
Tibor Máhrik (Kazateľ Cirkvi Bratskej v Žiline)
Ján Kotman (riaditeľ ZŠ Jarná)
Jan Homolka (herec Bábkového divadla Žilina)
Ivana Némethová (Iniciatíva Znepokojené Matky) 
Hudba: Doris Day Band