V Žiline rokovalo prezídium Únie miest Slovenska, bude žiadať prerozdeľovanie eurofondov cez mestá


Foto: V Žiline rokovalo prezídium Únie miest Slovenska, bude žiadať prerozdeľovanie eurofondov cez mestá Foto: Mesto Žilina

Dnes 27. novembra 2019 sa na Radnici mesta Žilina zišlo prezídium Únie miest Slovenska (UMS), ktorej členom sa stane Žilina začiatkom nového roka. Dnes má únia približne 50 členov, až 95 percent z nich sa chystá zvyšovať dane z nehnuteľností a iné poplatky.

Dôvodom na tieto opatrenia je kompenzácia zvýšených výdavkov samospráv, ktoré spôsobili novely zákonov. Ako spresnil na tlačovej konferencii po zasadnutí predseda UMS Richard Rybníček, nárast daní je spôsobom kompenzácie výpadkov v príjmoch tak, aby mohli mestá naďalej zabezpečovať služby aspoň na súčasnej úrovni. 

Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že časť poslancov a zastupiteľov využíva tému na politický boj, pričom pre rastúce náklady budú musieť mestá skôr či neskôr výpadok príjmov kompenzovať aj tak:

„Slovensko smeruje do horších ekonomických čias, konštatuje to štát, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj mnohí odborníci. Treba preto odkázať všetkým poslancom, ktorí do týchto tém na úrovni miest a obcí vnášajú politiku, že je to veľmi zlý a nezodpovedný postoj. Je len otázkou času, kedy ich tieto problémy dobehnú a budú uvažovať nad tým, že zvyšovať dane a poplatky budú predsa len musieť,“ podotkol Rybníček.

O zvýšení daní budú v Žiline rozhodovať poslanci už začiatkom budúceho týždňa

Po zarátaní všetkých dopadov zákonných úprav bude budúcoročný rozpočet mesta Žilina zaťažený celkovo o sumu 4 924 000 eur. O návrhu všeobecne záväzných nariadení, ktorým by sa mali v budúcom roku zvyšovať miestne dane a poplatky, budú rozhodovať poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline na svojich zasadnutiach počas 2. a 3. decembra 2019. 

„V Žiline chceme múdro reagovať na prijaté zmeny zákonov, no zároveň musíme zohľadniť bežné investičné výdavky mesta, ale aj jeho ďalší rozvoj. Sú to vážne témy, ktorým sa treba venovať a ktoré si vyžiadajú aj nepopulárne opatrenia. Som pozitívne naladený a dúfam, že zaujmeme zodpovedný postoj, ktorý od nás občania očakávajú,“ doplnil primátor Žiliny Peter Fiabáne.


Únia miest Slovenska si kladie za cieľ zastupovať mestá a ich potreby vo vzťahu nielen k vláde. Napriek tomu, že časť členov prešlo do UMS zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), únia plánuje byť partnerom združenia pri presadzovaní záujmov samospráv na nižšej úrovni.

Ako doplnila kolegov primátorka mesta Zvolen Lenka Balkovičová, ktorá sa zároveň stala primátorkou roka, ak by mali mestá kompenzovať opatrenia úplne, dane by stúpali oveľa výraznejšie. A to až niekoľkonásobne. Zvýšenie minimálnej mzdy nezvyšuje len náklady samotných miest a obcí, ale rastie aj cena služieb od externých dodávateľov: 

„Zvyšovaním daní sa snažíme aspoň zmierniť dopad a nájsť ešte mierne zdroje na rozvoj, pretože keby sme chceli vynahradiť to, čo nám zákonnými opatreniami bolo zobrané, tak by dane stúpli úplne inak - o stopercentné násobky. Nemyslím si, že navrhovaná úprava by mala mať zásadný vplyv na úroveň obyvateľstva. Od roku 2011 do roku 2020 je rozdiel v mininmálnej mzde takmer dvesto eur,“ poukázala Balkovičová.

O peniazoch z eurofondov by mali rozhodovať mestá

Únia plánuje presadzovať aj zmenu pri prerozdeľovaní eurofondov počas nadchádzajúceho programového obdobia, podľa slov predsedu by mali o financiách rozhodovať samotné územia, ktoré poznajú potreby najlepšie:

„Budeme dôrazne žiadať v rokovaniach v súvislosti s novým programovacím obdobím eurofondov, aby peniaze boli rozdelované v území, to znamená prostredníctvom miest na Slovensku a v prirodzených mestských regiónoch. Aby nebolo o peniazoch nebolo rozhodované na centrálnej alebo vyššej regionálnej úrovni. Mestá a obce vedia najlepšie, čo a ako potrebujú,“ uzavrel Rybníček.


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu

Zdroj: TS Mesto Žilina