Jaskyniari objavili v Demänovskej doline nové chodby: „Všade boli roztrúsené kosti prehistorických jaskynných medveďov“

V lete 2020 sa podarilo jaskyniarom v Demänovskej doline preniknúť do prevažne vertikálnych priestorov v Pustej, vďaka čomu objavili 350 metrov chodieb, priepastí, niekoľko jazier a malých potokov. Jaskyniari týmto objavom predĺžili celkovú dĺžku Demänovského jaskynného systému na viac ako 43 kilometrov.

Po najvyššom štíte má tak Slovensko aj najdlhší jaskynný systém v Karpatskom oblúku, ktorý si medzi sebou delí 8 krajín od Rumunska po Moravu. O tom, ako funguje výskum, čo sa podarilo objaviť v lete a či existuje možnosť otvorenia ďalších jaskýň verejnosti, nám rozprával Pavol Herich z Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina.

Ako dlho fungujete a ktoré sú najväčšie míľniky v histórii vášho pôsobenia?

Náš klub vznikol v roku 1982 odčlenením od Oblastnej skupiny Liptovský Mikuláš, ale dobrovoľné jaskyniarstvo je v Demänovskej doliny odnepamäti, najmä ostatných 100 rokov – od objavu Chrámu slobody, dnešnej Demänovskej jaskyne slobody.

Z povojnovej histórie je kľúčový objav Demänovskej jaskyne mieru v roku 1952, kedy sa podarilo objaviť 15 km jaskynných chodieb a dómov s prekrásnou výzdobou či jazierkami. No a tretí kľúčový objav prišiel v roku 2007, kedy sme začali objavovať Štefanovú jaskyňu.

Tá má dnes 18 km a je piatou najdlhšou jaskyňou Slovenska. Ešte jedným významným medzníkom bolo prepojenie Jaskyne Mieru a Slobody v roku 1987, kedy sa dve vedľa seba stojace a nadväzujúce jaskynné sústavy stali jedným, Demänovským jaskynným systémom. Ten sa prednedávnom stal najdlhšou jaskyňou celého pohoria Karpát, od Rumunska až po Moravu.

Koľko ľudí dlhodobo pracuje na skúmaní jaskýň v Demänovskej doline?

Členov klubu je aktuálne tridsať, ale aktívne sa zapája do prác len menšia časť z nás. Tak to je vo väčšine podobných organizácií. Ale obdobia sú rôzne, niekedy je času viac, inokedy menej. V uplynulom roku sme mali vyše 180 akcií, od dvojhodinových po celodenné či viacdňové. Takže aktivita je na vysokej úrovni a výsledky sa dostavujú.

Skúste nám predstaviť priebeh objavovania nových úsekov jaskyne?

V takýchto dlhodobo a dobre preskúmaných lokalitách ako je Demänovská dolina, považovaná za akúsi „Mekku“ slovenského jaskyniarstva, najčastejšie pozostáva práca z podrobného prieskumu po povrchu a kopania zanesených chodieb v podzemí. Na povrchu hľadáme v zime výduchy, čiže miesta, kde teplý jaskynný vzduch vystupuje na povrch a odtápa sneh.

Zimy sú však čoraz slabšie, a táto činnosť sa tak stáva záležitosťou len niekoľko málo dní v januári a februári. Pokiaľ obdobné miesto nájdeme, snažíme sa vykopať „sondu“, ktorou overíme, či ide o jaskyňu. A raz za čas sa stane, že sa skutočne prekopeme, spomeniem príklad roku 2017, kedy sme sa dostali do jaskyne Chladivý dych, či o rok neskôr do Dračej jaskyne v Sokole.

Takéto objavy ale nie sú ani náhodou na ročnom poriadku. Druhá, oveľa častejšia činnosť, spočíva v prekopávaní jaskynných chodieb, ktoré sa po státisícoch rokov zaniesli, napríklad pieskom či štrkom, vplyvom zosúvania materiálu hlbšie do jaskýň alebo pôsobením vody.

Malým krompáčom sediment rozrušíme, lopatou naložíme do bandasky a lanom vytiahneme z výkopu do väčšieho priestoru jaskyne, kde ho zas ukladáme. Je to činnosť, ktorú treba mať rád - často sa výkop deje vo veľkom vlhku či pod kvapkajúcou vodou, v jaskyni je stále asi 6 °C. Vie to byť nepríjemné. Ale motivuje nás zvedavosť a túžba po poznaní.

Čo všetko okrem siení a chodieb ste v lete objavili v Pustej?

V Pustej sme objavili asi 400 metrov chodieb, ktoré nás doviedli až k podzemnej Demänovke. Tá sa ponára na Lúčkach (tam, kde vyrastá nové turistické „mesto“) a neznámymi priestormi prúdi do Pustej, až sa napokon dostane do Vyvierania – vyvieračky na povrch, ktorá je súčasne zachytená pre pitné účely.

Čiže tieto objavy nás dostávajú ku začiatku jaskynného systému. No na jeho druhom konci, cez ktorý už riečka Demänovka netečie, je Demänovská ľadová jaskyňa. Dnes už by sa skôr mala volať po starom Čierna jaskyňa, lebo ľadu tam už takmer niet.

Zdroj: JK Demänovská Dolina

Táto jaskyňa je už stáročia skúmaná, no nám sa pri podrobnom prieskume a zameriavaní, kreslení mapy jej priestorov, podarilo objaviť nové, dosiaľ nikdy nenavštívené chodby. Tie mali spolu dĺžku 250 metrov. Najzaujímavejšia bola ich výplň – všade vôkol bolo roztrúsených mnoho kostí prehistorických jaskynných medveďov. A to až toľko, že niekedy nebolo kde stúpiť.

Takto to bolo v mnohých miestach jaskyne, no stáročia návštev z nich na mieste takmer nič nenechali.

Zastaví sa dĺžka Demänovského jaskynného systému na 43 kilometroch?

Dĺžka jaskynného systému je síce 43 kilometrov, ale to číslo uvádza len priestory, ktoré sú zamerané, teda je z nich mapa a dĺžka je určená tzv. polygónom – spojnicou medzi jednotlivými meračskými bodmi. Mnoho priestorov ostáva nedomeraných. Aspoň zatiaľ, hoc na tom stále pracujeme.

Celkovo odhadujeme dĺžku na asi 46 kilometrov. Niektoré časti sme dosiaľ ani nenavštívili, takže poriadne nevieme, čo nás prekvapí. Vedľa jaskynného systému je však spomínaná Štefanová jaskyňa, a to len 55 metrov ďalej, pričom podzemná rieka Štefanovej sa vzápätí objavuje v Jaskyni slobody a spolu teda tvoria jeden celok.

Ešte niekoľko jaskýň je podobne blízko a predpokladáme, že sa raz ich všetky podarí speleologicky prepojiť, čím vznikne systém dlhý asi 70 kilometrov. Celkovo dnes v Demänovskej doline poznáme 80 km jaskynných priestorov, ale myslím, že môžeme vyhlásiť, že viac ako stovka ich tu určite je.

Otázkou zostáva, či sa nám do týchto ďalších chodieb a dómov, riečisk či labyrintov, niekedy podarí dostať...

Zdroj: JK Demänovská Dolina

Aká časť jaskyne je prístupná verejnosti? Existuje do budúcna potenciál rozšírenia dĺžky verejne prístupnej časti?

V dvoch jaskyniach, Ľadovej a Slobody, je spolu 2 800 metrov chodníkov, z toho je ale jeden kilometer súčasťou veľkého okruhu Slobody. Ten rozhodne odporúčam vidieť, pretože sú to veľmi krásne časti. Ďalšie 2 kilometre v Jaskyni mieru sa takmer sprístupnili za minulého režimu, avšak práce neboli dokončené a jaskyňa nimi aj značne utrpela na prirodzenej kráse. Veľa sa necitlivo zničilo.

Na druhej strane, jaskyňa je to stále mimoriadna a je možné, že sa do niekoľkých rokov podarí otvoriť aj túto časť jaskynného systému verejnosti.

Podporujú štát či samosprávy dostatočne prieskum a výskum jaskýň na Slovensku?

Štát dobrovoľnú speleológiu, teda prieskum či objavovanie nepodporuje, musíme si naviac žiadať výnimky na vstupy do jaskýň. Je to paradoxné, pretože práve vďaka objavom dobrovoľných jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti, kam patrí aj náš klub, sú sprístupnené a prevádzkované jaskyne na Slovensku.

Vytvárajú zisky, ktoré sa však nevracajú do ďalšieho prieskumu, a tak všetko si musíme zabezpečovať sami. Na našich skúsenostiach a výsledkoch stojí do značnej miery aj slovenská speleológia ako veda, slúžiaca nám všetkým. Niekedy nám chýba zadosťučinenie v podobe podpory.

Zdroj: JK Demänovská Dolina

Ale na druhej strane, nerobíme jaskyniarstvo pre slávu či zisk, radosť je z výsledkov a tak to je správne. Akurát v oblasti mapovania a uzatváraní vchodov jaskýň spolupracujeme so Správou jaskýň, ktorá prostredníctvom projektov má záujem o niektoré mapové diela či uzávery.

Ste súčasťou tímu petície za záchranu Demänovskej doliny, ohrozuje výstavba priamo aj jaskynné systémy? 

Náš klub nie je priamo súčasťou iniciatívy, ale vyjadruje jej podporu a dvaja naši členovia sú členmi OZ pre Dolinu, ktoré kampaň za Demänovskú dolinu vyhlásilo. Ako jaskyniari dlhodobo pozorujeme vplyvy ľudskej činnosti na podzemie, jaskynné prostredie a podzemné vody, ktoré sú navyše aj kľúčovým zdrojom pitnej vody Liptova.

Výstavba hotelov či hustá doprava má vplyvy nepriame, respektíve niekedy ťažko viditeľné – chemické látky či častice mikroplastov často nevidieť, no ohrozujú zdravie všetkých živých tvorov. Niektoré iné vplyvy, ako napríklad pravidelné havárie kanalizácie, však už možné pozorovať je. A nikdy to nie je veselý pohľad.

Čo by ste chceli v blízkej budúcnosti dosiahnuť alebo odhaliť?

Našim cieľom je objaviť chýbajúce priestory medzi Pustou jaskyňou a ponormi Demänovky na Lúčkach. Vieme, kde sa vody do podzemia ponárajú a našli sme aj rieku v podzemí, do ktorej sa postupne koncentrujú. Medzi týmito miestami sú, zrejme, pre človeka priechodné podzemné priestory.

No cesta k nim je zahataná závalmi, či hrubými nánosmi štrku, piesku a balvanov. Výzva je to veľká, pretože v prípade úspechu by sme spoznali takmer celý priebeh jaskynného systému, ktorý už dnes, práve pre jeho dimenzie a mieru poznania, je vo svetovej odbornej literatúre braný ako typický príklad viacúrovňového jaskynného systému. No v skutočnosti je veľkou neznámou, či sa nám vôbec prienik do týchto miest niekedy podarí.