FOTO: Výstava Pohyb pamäti v Novej synagóge Žilina potrvá do 1. marca

Aktuálna výstava v Novej synagóge v Žiline predstavuje tvorbu Moniky a Bohuša Kubinských a ich skúmanie, ako vyrovnávame s minulosťou a s jej selektívnymi prejavmi v kolektívnej pamäti. Kurátorom výstavy je Omar Mirza a spolupracovali na na nej aj s Ferom Királyom a žilinskými organárskymi dielňami bratov Muškovcov. 

Monika a Bohuš Kubinskí: Pohyb pamäti 
výstava Novej synagóge Žilina, 20. 12. 2019 - 1. 3. 2020
www.novasynagoga.sk/pohyb-pamäti 

Priestoru Novej synagógy dominuje multimediálna interaktívna inštalácia To Cache, ktorá tu končí svoje výstavné “turné” (Nástupište 1-12, Topoľčany, 2017; At Home Gallery, Šamorín, 2018; Kunstverein, Passau, 2019; Uměleckoprůmyslové muzeum, Praha, 2019).

Veľkorozmerný objekt z macesu vizuálne vychádza z čipkovaného obrusu po Monikinej starej mame. Umiestnený v špeciálnej vitríne pripomína muzeálny artefakt, chránený a uchovaný v pamäti. Anglický termín cache označuje rýchlu vyrovnávaciu pamäť zvyšujúcu výkonnosť počítačového systému. Názov diela môžeme teda chápať ako metaforu problematického vyrovnávania sa s kolektívnou pamäťou a s našou minulosťou. V interaktívnej zvukovej inštalácii hudobníka Fera Királya sú hlasy návštevníkov nahrávané do pamäte počítača, ktorý ich manipuluje a vytvára akustické pole reagujúce na pohyb ľudí v priestore. Diváci sa tak stávajú súčasťou diela.

„Umiestnený v špeciálnej plexisklovej vitríne pripomína muzeálny artefakt – chránený a uchovávaný v pamäti. Anglický termín CACHE označuje niečo skryté, ale aj rýchlu vyrovnávaciu pamäť zvyšujúcu výkonnosť počítačového systému. Názov teda môžeme vnímať ako metaforu problematického vyrovnávania sa s našou kolektívnou pamäťou a s minulosťou Slovenska - najmä tou fašistickou. Len ak sa s takýmito temnými miestami našej histórie definitívne vyrovnáme, budeme môcť „zvýšiť výkonnosť“ súčasnej spoločnosti, v ktorej inak prevážia znepokojujúco narastajúce xenofóbne a radikálne názory,“ píše v texte k výstave Omar Mirza.

Výstavu dopĺňajú maľby a objekty, z ktorých väčšina vznikla špeciálne pre žilinskú výstavu. Autori v nich pracujú so spoločensko-kritickými témami, s rodinnou históriou a pamäťou, pohybom vo fyzickej i metaforickej rovine, so živlami ako oheň a vzduch.

„Objekt Tiché hlasy je vytvorený zo starého vozíka, ktorý bol požiarom „očistený“ od nekovových častí (gumené kolesá, drevené držadlá) a teraz slúži ako nemý prievoz(n)ík klopkajúcich organových klapiek. Video Košeľa zachytáva horiacu Monikinu nočnú košeľu, ktorú mala na sebe v nemocnici pred operáciou. Aby sa tam už nikdy nevrátila, poradila jej Rómka, s ktorou ležala na izbe, nech Bohuš so synmi košeľu spália. V inštalácii Teplá voda je stará zinková vaňa napustená životodarným, očistným elementom – vodou. Tá je konštantne zohrievaná na 37 °C, teplotu (ne)prítomného ľudského tela. Blahodarné účinky kúpeľa sa tu miešajú s nebezpečenstvom odplavenia spomienok,“ píše o dielach na balkóne Omar Mirza.

Podobne ako Tiché hlasy aj zvukový objekt Nádych bol vytvorený v spolupráci so žilinskými organármi bratmi Muškovcami. Dva ručne ovládané mechy vdychujú život organovým píšťalám a dielo odkazuje na veľmi netypický a nezrealizovaný zámer objednávateľov stavby žilinskej synagógy v 30-tych rokoch minulého storočia umiestniť sem organ.

„Monika Kubinská sa vo svojich obrazoch venuje témam ako rodina, materstvo, duchovno, osudovosť, jej denníkové záznamy na pomedzí snenia a bdenia sú poetickými úvahami o zmysle života a tvorby,“ dodáva Omar Mirza o maľbách, ktoré nájdete na ďalšom balkóne a pre ktoré Monika hľadá vždy iné spôsoby prezentácie. Tu obrazy položila do žľabov zo starých kvetináčov z pozinkovaného plechu alebo na notový stojany či rybárske trojnožky.