Žilinčan Denis premenil vstup do nemocnice na umenie: Inšpiráciou mi bola aj architektúra socializmu

Dominika Kukučková
•
22 február 2024, 17:00

Prvýkrát chytil do rúk sprej ešte v roku 2007, teraz mení všedné plochy na umelecké diela. „Rukopis“ Žilinčana Denisa Valaška je badateľný vo viacerých kútoch jeho rodného mesta, najnovšie zdobí aj vstup do fakultnej nemocnice. Na stenách pod jeho rukami ožila trojica motívov, ktorá okrem iného zachytáva históriu zdravotníckeho zariadenia či viaceré dominanty Žiliny.

Pre Denisa je spájanie street artu s dizajnom obrovskou vášňou, hoci spočiatku bola skôr prejavom rebelantstva. Postupom času sa však snažil svoju tvorbu pozdvihnúť o level vyššie, vďaka čomu dnes vytvára prestížne diela, ktoré domovom, firmám či verejným priestorom dodávajú jedinečný charakter.

„Ľudia často oceňujú, že mojím zámerom je pri zadaní ísť čo najviac do hĺbky, že im viem poradiť aj ako dizajnér a kreatívec a vďaka tomu majú diela pridanú hodnotu. V tomto vidím moju špecializáciu a podobne tomu bolo aj pri nemocnici,“ vysvetľuje Denis. O tom, ako sa myšlienka mení na skutočnú maľbu či ako na prerod vstupu do areálu reagovali okoloidúci, nám povedal viac v spoločnom rozhovore.

Ako začala tvoja spolupráca so žilinskou nemocnicou?

Oslovili ma priamo z vedenia žilinskej nemocnice aj na základe toho, že už som maľoval viac diel v rámci nášho mesta. Rovnako tak aj pre samotné mesto či napríklad štátnu správu RVPS (Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu) v Žiline. Pôvodne to mali byť dve steny – predná dlhšia a zozadu – ale vedeniu sa natoľko zapáčil jeden z návrhov, že k nim v podobnom štýle pribudla ešte tretia stena.

Galéria: 6 fotiek

Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe návrhov?

V prvom rade spomeniem, že kým návrhy dostali finálnu podobu, bolo za tým veľa práce. Diskusia, brainstorming, kreslenie viacero návrhov – alternatív, ďalšie diskusie, finálne úpravy… Inšpirácia pre umelca je všade a častokrát aj v momentoch a oblastiach, kde by ste to nečakali. Ale to najdôležitejšie je, ako sa na dané zadanie človek pozerá, s akým nadhľadom a skúsenosťami.

Naučil som sa, že pokiaľ idem zasahovať do verejného priestoru, musím zohľadniť okolie a architektúru, kde bude dielo umiestnené. Hovorí sa, že prostredie má vplyv na dizajn a skutočne – inšpiráciou pre maľby na zadnej časti mi trochu boli aj umelecké zásahy a architektúra zo socializmu. To je to čo nás definuje, to kde sme vyrastali a viditeľné stopy sú tu dodnes a sú typické pre východnú Európu. Mne sa tento vplyv začal páčiť, ale len do istej miery. Možno aj preto som zvolil jednoduchosť a dovolil vyniknúť tie rovné línie a geometriu. Bolo potrebné zachovať určitú miernosť a konzervatívnosť, ale zároveň priniesť do toho niečo nové a oživiť plochu.

Konzultoval si svoj návrh s nemocnicou alebo ti plne dôverovali?

Pri takýchto projektoch je to o spolupráci. Som za to rád, pretože konzultácie s vedením nemocnice mi dali nadhľad a vedeli posunúť moje prvé návrhy smerom k vhodnému riešeniu. Ďalšia vec je, že pracovali sme na niečom, čo bude tvoriť prvý dojem a vizuálne prezentovať nemocnicu niekoľko ďalších rokov. Pri takejto miere zodpovednosti by bolo veľkým rizikom dať umelcovi len voľnú ruku.

Čo všetko môžeme na stenách vidieť?

Na prednej časti – letecký pohľad na areál nemocnice v perspektíve. Pohľad je z prednej časti smerom od Bulváru. Aby dielo ožilo, pridal som to, čo je pre mesto typické – to, že je mesto v kotline a teda výhľad na pohoria. Plus balóny a vrtuľník pre trochu „vzdušnosti“.

Na zadnej časti – dominanty mesta spolu s EKG krivkou a odkazom „OPATRUJME SA“. Podstatou je, že liečba častokrát začína aj doma, mimo ambulancie a tam je potrebná sebadisciplína. Napríklad pri dodržaní užívania liekov, pohybu a podobne.

Na menšej stene je zachytená budova Kráľovskej očnej nemocnice z roku 1914, čo má z historického hľadiska pre nemocnicu a pre mesto veľký význam. Štylisticky som sa prispôsobil farbám, ktoré dnes používa nemocnica.

Koľko času a sprejov je potrebných na vznik diela, ktorým sa pýši nemocnica?

Sprejmi to ide rýchlo a ľudia boli až milo prekvapení, ako som už aj behom jedného dňa pokročil. Trochu ma trápilo chladné počasie, čo mi skracovalo „pracovné dni“, a tým sa realizácia s pauzami natiahla skoro na dva týždne. Samozrejme, hovoríme len o realizácii. Nepočítam do toho tvorbu návrhov, briefingy a tak ďalej. Koľko sprejov miniem to nikdy netuším, je toho viac, ale popravde to ani nepočítam… Beriem to tak, že toľko, koľko je treba.

Galéria: 6 fotiek

V areáli nemocnice sa počas celého dňa pohybuje množstvo ľudí. Ako sa ti v takýchto podmienkach pracovalo a s akými reakciami od okoloidúcich si sa počas práce stretol?

S pozitívnymi. Ďakujem každému, kto sa zastavil, porozprával sa alebo len v krátkosti ocenil. Vážim si to. Dosť ľudí sa aj zaujímalo o moju prácu a žiadalo o môj kontakt. Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí sa mi neprihovorili a myslím, že medzi nimi bude zopár aj tých, ktorí túto zmenu nevítajú, prípadne tvrdia, že by nemocnica v prvom rade mala riešiť kvalitu služieb a nie takéto záležitosti. Chápem, no verím, že každá aj malá zmena k lepšiemu má svoj zmysel. Ak by sa týmto riadil každý a pýtal sa najprv sám seba, ako tu môže niečo zlepšiť, svet by bol omnoho krajší.

Je však ešte jeden typ reakcie, s ktorým sa často stretávam, keď maľujem verejne. „Pekné, ale zbytočne sa snažíš, pretože ti to aj tak niekto zničí.“

Kde v Žiline môžeme ešte vidieť tvoju tvorbu?

Verejne je možné vidieť v Žiline desiatky prác s mojím rukopisom. Bolo by nadlho menovať všetky, ale najčastejšie si ma ľudia spájajú s troma podchodmi v panelákoch na Vlčincoch či stenou na mestskej polícii na Hollého ulici. Dokonca aj pár krokov od spomínaných malieb v nemocnici, na Spanyolovej ulici, je výrazná maľba očí. Niektoré moje diela sú aj na Google mapách označené ako turistické atrakcie.

Ešte taká malá pikoška, na moju tvorbu sa už dá natrafiť naozaj kdekoľvek. Novinkou je napríklad spolupráca s lokálnou firmou s veľkokapacitnými kontajnermi, od ktorej už osem kusov s mojím sprej dizajnom brázdi Žilinu a okolie. A v pláne sú aj iné ďalšie diela v pohybe.

Čo ťa v blízkej dobe čaká? Oslovili ťa po tejto skúsenosti ďalšie inštitúcie?

Rozbieham pár ďalších menších projektov pre firmy a súkromné osoby, ktoré sú znova v niečom iné a osobne milujem nové výzvy. Inštitúcie nateraz nie, ale verím, že napríklad aj táto realizácia pre nemocnicu mi otvorí ďalšie dvere k niečomu inému.