Ako čo najlepšie zareagovať, keď je v našej blízkosti zranená dospelá osoba či dieťa? Na túto otázku hľadajú odpoveď okrem laickej verejnosti aj zamestnanci zdravotníckych zariadení. Poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti v teréne sa totiž vo veľkej miere líši od bežných postupov na oddeleniach, kde je vždy k dispozícii profesionálne vybavenie.
Preto vyše 500 pracovníkov Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline od júna tohto roka prejavilo záujem o účasť na tréningoch v podávaní prvej pomoci, ktoré sú v súlade s najnovšími štandardnými postupmi. S tými sa účastníci na školeniach zoznamujú aj prostredníctvom praktických ukážok.
Semináre, ktoré pre svojich zamestnancov organizuje samotná nemocnica, vedú profesionálne zdravotníčky s dlhoročnou praxou, sestra oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Viera Květoňová a sestra oddelenia pediatrie Magdaléna Padalová. Obe totiž okrem žilinskej nemocnice pôsobia aj ako lektorky v Slovenskom Červenom kríži.
„Som rád, že sa nám vďaka ochote a spolupráci týchto dvoch sestier podarilo projekt zrealizovať a poskytnúť našim kolegom možnosť precvičiť a upevniť si zásady prvej pomoci,“ uviedol riaditeľ žilinskej nemocnice Eduard Dorčík.
Kurzy doposiaľ absolvovalo prvých 200 zdravotníkov, ktorých inštruktorky prvej pomoci pripravili na situácie spojené s úrazovými i neúrazovými stavmi. Jednými z kľúčových sú však veľké zlomeniny, krvácania, popáleniny, infarkt, epileptický záchvat či dusenie.
„Účastníci si môžu priamo vyskúšať kardiopulmonálnu resuscitáciu za pomoci automatického externého defibrilátora. Z oddelenia pediatrie sme zapožičali profesionálne resuscitačné figuríny dospelého pacienta, dieťaťa, dojčaťa a využívame tiež tréningovú vestu pre realistický nácvik hmatov na odstránenie cudzieho telesa pri dusení,“ uviedla Květoňová.
Kurzu sa zúčastnil aj skúsený lekár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny FNsP Žilina Dušan Broďáni. Ako sám uviedol, možnosť zúčastniť sa tréningu využil, aby sa oboznámil s novými osvedčenými postupmi. Preškolenie zdravotníkov uvítala aj druhá z lektoriek prvej pomoci Magdaléna Padalová, podľa ktorej by sa mal tento proces zopakovať aspoň raz za dva roky.
„Záchrana života je závislá na rýchlom, správnom a koordinovanom postupe, ktorý si musíme natrénovať a priebežne opakovať. Prvú pomoc by mal však vedieť podať nielen zdravotník, ale každý človek,“ poznamenala Padalová, podľa ktorej je mimoriadne dôležité osvojiť si aspoň základné postupy, ktoré môžu viesť k záchrane života.
„Nejde len o morálny rozmer, v prípade neposkytnutia prvej pomoci osobe v nebezpečenstve smrti alebo osobe, ktorá javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, hrozí trest odňatia slobody od šesť mesiacov až na tri roky,“ spresnila Padalová s tým, že v prípade zdravotníkov sa dokonca prihliada na ich pracovné zameranie a tresty tak môžu byť ešte prísnejšie.