Ochranár Peter Drengubiak: Stretnúť vlčie mláďatá zoči-voči je nádherná spomienka na celý život

Redakcia
•
14 august 2019, 11:35

V pondelok sme vás informovali o úspešnom odpozorovaní rozmnoženia vlčej svorky, ktoré sa podarilo ochranárom zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Na pomedzi Slovenska a Česka sa táto svorka usadila v roku 2018, teraz sa jej podarilo rozmnožiť a pri monitoringu zachytiť mláďatá.

Jedného z účastníkov monitoringu a autora fotografií, Petra Drengubiaka sme v krátkosti vyspovedali nielen o vlkoch. Zoológ prezradil aj to, čo je najväčšou hrozbou pre mláďatá či aké ďalšie aktivity s kolegami realizujú.

Ako dlho už pôsobíte v CHKO Kysuce a v čom spočíva vaša práca?

Ochrane prírody sa aktívne venujem niečo cez 22 rokov no na Správe CHKO Kysuce pracujem trinásty rok a v súčasnosti na pozícii – zoológ. Tak už z toho sa dá vytušiť, že hlavnou náplňou môjho zamestnania je práca so živočíchmi. Predovšetkým však s chránenými druhmi, ale nielen s nimi.

Mapovanie a monitoring fauny v území je v podstate alfou i omegou v ochranárskej praxi, podľa toho starého známeho: „Poznaj a chráň“. Samozrejme, nie je to len práca v teréne, ale aj tá menej príjemná, v kancelárii. Stanoviská pre orgány ochrany prírody, podnety pre orgány činné v trestnom konaní a pod. sú neodmysliteľnou súčasťou našej práce.

Samozrejme nezabúdame ani na environmentálnu výchovu, prácu s verejnosťou a propagáciu našej činnosti o ktorej sa stále v spoločnosti vie veľmi málo. Tých úloh na ktorých participujeme je množstvo a často vyžadujú pracovné nasadenie od rána do večera a niekedy aj cez noc.

Mladé vlky ste nevidel prvýkrát v kariére, ako náročné je stretnúť pri monitoringu rysiu alebo vlčiu rodinu?

Nedá sa to rátať tak ako stretnutia s medveďom, na desiatky, ale sem – tam sa pošťastí. Ide o plaché a opatrné živočíchy. Mne je plachosť vlka či rysa veľmi sympatická. Najmä vo vzťahu človek lovec – zviera. Predátori to odjakživa nemali s ľuďmi ľahké a predovšetkým ich opatrnosť im dáva väčšie šance na prežitie.

Zákony na ich ochranu síce máme, ale viete ako to je s ich dodržiavaním. Najčastejšie pozorujeme v prírode po veľkých šelmách tzv. pobytové znaky: stopy, trus, korisť, značkovacie miesta, ležoviská a pod. Vidieť v prírode naživo vlka, alebo rysa, to je už taká „čerešnička na torte“.

Ako funguje ďalšie rozmnožovanie vlkov, má táto skupina potenciál výraznejšie rozširovať počty?

Vlk je veľmi životaschopné zviera. Ak by ste si všimli mediálne výstupy tak napr. baltická populácia vlka, ktorá donedávna obsadzovala voľné habitaty v Nemecku sa postupne rozšírila do Českej republiky. Pokiaľ vlk nachádza v prírode dostatok potravy a zóny kľudu pre výchovu mláďat, hlavne v „rannom detstve“, sú šance na jeho prežitie a prípadné rozširovanie veľmi reálne.

Treba však poznamenať, že tu je tak ako aj v minulosti i keď v podstatne menšej miere, aj vďaka legislatíve najväčším nepriateľom vlka človek. Vlk ako predátor niekedy spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách, čo je pochopiteľne nepríjemná záležitosť.

Avšak zákony nielen na Slovensku sú nastavené tak, aby bol vlk chránený a zároveň v prípade škôd chovateľ štátom odškodnený. Pričom je potrebné spĺňať určité základné podmienky ako zabezpečenie stád pomocou elektrických ohradníkov, ovčiarskych psov a pod. ktoré do veľkej miery dokážu pred vlkom stáda ochrániť.

Vlčie vytie vyvolá v človeku emócie, aké boli tie vaše v tomto prípade?

Každý to asi prežíva po svojom, keď sa mu naskytne takáto skúsenosť. Ja osobne som ani nedýchal a v tomto konkrétnom momente som nebol na vytie pripravený, čiže, trochu som stresoval, na aké zariadenie vytie nahrať Každopádne každý normálny človek má rád mláďatá, aj tie vlčie a keď máte možnosť zažiť s nimi stretnutie zoči – voči je to nádherná spomienka na celý život.

Stretnúť vlka naživo je zážitok na celý život, nie každému sa to podarí. Zdroj: Peter Drengubiak

Čo je najväčším rizikom pre mladú svorku vlkov?

V súčasnosti sa rodina nachádza v území s celoročnou ochranou vlka, čiže teoreticky, ak by zostali tu, mohli by byť týmto chránení pred lovom, žiaľ, realita je niekde inde. Domovské okrsky vlkov sú rozsiahle, čiže ako budú mláďatá dorastať, ich mobilita sa bude zvyšovať a nároky na priestor určite tiež.

U vlčích mláďat je pomerne vysoká prirodzená úmrtnosť do jedného roka a to hlavne v dôsledku chorôb. Ich ďalším najväčším ohrozením je legálny lov, ten je u nás možný mimo územia s celoročnou ochranou vlka od začiatku novembra do polovice januára. A samozrejme pytliactvo a úhyny na cestách v dôsledku kolízií s dopravnými prostriedkami.

Aké sú ďalšie formy neprirodzenej úmrtnosti?

Úmrtnosť limituje množstvo faktorov, ako som už spomínal pre šteňatá sú najhoršie možnosti choroby, strata rodičov, ale objavujú sa aj skúsenosti s tým, že mláďatá vlka môže v čase neprítomnosti ich rodičov usmrtiť dospelý rys, či medveď keď sa im podarí nájsť ich brloh.

Zábery rysa z monitoringu a fotografia jeho stopy. Zdroj: Peter Drengubiak

Spolupracujete na projekte Koordinácia ochrany, monitoringu a manažmentu západokarpatskej populácie vlka dravého a rysa a ostrovida na československom pomedzí, aké sú ďalšie aktivity?

Tak náročná téma, ako je ochrana veľkých šeliem si vyžaduje spoluprácu množstva ľudí a vzhľadom k tomu, že územie CHKO Kysuce sa nachádza na rozhraní troch štátov Slovenska, Poľska a Českej republiky, ide aj o medzinárodnú spoluprácu.

Už dlhé roky spolupracujeme s Hnutí DUHA Olomouc (CZ) a poslednú dobu aj s Národným lesníckym centrom zo Zvolena. Za výsledkami našej práce stojí množstvo dobrovoľníkov, ktorí sa aktívne zapájajú do mapovaní a monitoringov, bez ktorých by sme sa nezaobišli.

V súčasnosti spolupracujeme na zbere dát dvoch jedincov rysa, ktorým sme pred nedávnom inštalovali telemetrické obojky. Pomocou satelitnej telemetrie sledujeme ich pohyb v území a vyhodnocujeme údaje, ktoré nám pomôžu pri ich ďalšej ochrane. Zároveň sa pripravujeme na odchyt vlka za podobným účelom, čo však bude trošku náročnejšia úloha.