FOTO: Vychylovku navštívil apoštolský nuncius. V skanzene požehnal historickú kaplnku

V areáli Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke sa počas uplynulých dní odohrala udalosť, ktorá presiahla hranice regiónu. Tradičný skanzen, známy drevenicami a zachovanou architektúrou Kysúc, sa stal miestom stretnutia histórie, viery aj medzinárodnej diplomacie.

Podujatie sa konalo pri príležitosti 45. výročia otvorenia expozície múzea a bolo spojené s požehnaním Kaplnky Ružencovej Panny Márie. Práve tento moment pritiahol do Vychylovky nielen domácich návštevníkov, ale aj významných hostí zo zahraničia.

Najvýznamnejším z nich bol Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku a doyen diplomatického zboru. Jeho účasť bola podľa organizátorov výnimočná, keďže nuncius spravidla nepožehnáva náboženské objekty v krajinách, kde pôsobí. V tomto prípade však udelil výnimku, čím sa kaplnka vo Vychylovke stala symbolicky spätá s jeho menom. „Dnes sa nad Vychylovkou zastavil čas. Keby naše drevenice vedeli rozprávať, dnes by spievali,“ uviedlo múzeum na sociálnych sieťach. Organizátori opisujú atmosféru ako jedinečné spojenie tradícií, krojov a prítomnosti hostí z rôznych krajín.

Kaplnka, ktorá sa stala centrom pozornosti, má dlhú históriu. Pôvodne pochádza z obce Zborov nad Bystricou a jej vznik sa datuje do prvej polovice 19. storočia. Postavili ju miestni obyvatelia a typická je svojou jednoduchou architektúrou, ktorá odráža dobové podmienky aj zručnosť staviteľov. Do skanzenu bola presunutá ako súčasť záchrany kultúrneho dedičstva.

Zaujímavosťou je, že podľa dostupných historických záznamov nebolo isté, či bola kaplnka niekedy oficiálne požehnaná. Práve jubileum múzea tak vytvorilo priestor na túto výnimočnú udalosť, ktorá má pre región aj symbolický význam. Na podujatí sa zúčastnili aj ďalší významní hostia. Nechýbali predstavitelia cirkvi, samosprávy ani diplomati z viacerých krajín vrátane Chorvátska, Španielska, Českej republiky či Albánska. Prítomní boli aj zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja a Kysuckého múzea.

Súčasťou programu bolo aj symbolické vysadenie pamätnej lipy, ktorá sa stala základom budúceho arboréta. Strom má predstavovať živý odkaz tohto dňa a zároveň symbol prepojenia prírody, tradícií a medzinárodnej spolupráce. Za vznikom tejto myšlienky stojí aj etnológ a autor konceptu Marek Sobola, ktorý sa dlhodobo venuje prepojeniu krajiny, architektúry a duchovného odkazu. Práve jeho iniciatíva prispela k tomu, že sa vo Vychylovke podarilo vytvoriť podujatie s presahom ďaleko za hranice regiónu.

Múzeum kysuckej dediny pritom nevzniklo náhodou. Jeho história siaha do 70. rokov minulého storočia, keď bolo potrebné zachrániť objekty z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zanikli kvôli výstavbe vodnej nádrže Nová Bystrica. Do roku 1981 sa podarilo vybudovať prvú časť expozície a postupne pribúdali ďalšie objekty. Dnes múzeum predstavuje unikátny pohľad na život na Kysuciach v 19. a prvej polovici 20. storočia. Návštevníci tu môžu vidieť nielen architektúru, ale aj spôsob života, tradície a kultúru, ktorá formovala tento región.

Organizátori zdôraznili, že podujatie vo Vychylovke ukázalo silu tradícií aj ich schopnosť osloviť medzinárodné publikum. „Nie sme len múzeom. Sme živým strážcom dedičstva, ktoré dokáže fascinovať celý svet,“ odkázali.