• 30. apr 2026 o 13:00 / aktualizované 03.05. o 21:45

Takto vznikala priehrada Krpeľany: historická stavba, ktorá skrotila Váh. Ľudia sa sporia, či ešte plní svoj účel

Foto: Takto vznikala priehrada Krpeľany: historická stavba, ktorá skrotila Váh. Ľudia sa sporia, či ešte plní svoj účel
Foto: FB Sprievodca google Martin

Na sociálnych sieťach sa v týchto dňoch objavila historická fotografia z výstavby priehrady v Krpeľanoch, ktorá vyvolala silnú vlnu reakcií. Záber zachytáva obdobie 50. rokov, keď sa v regióne budovalo jedno z najvýznamnejších vodných diel na Slovensku. Priehrada, ktorá dnes pôsobí ako bežná súčasť krajiny, bola kedysi obrovským projektom, ktorý zásadne zmenil tok Váhu aj životy miestnych obyvateľov.

Výstavba priehrady prebiehala v rokoch 1952 až 1957, pričom prvé prípravné práce sa začali už koncom 40. rokov. Do oblasti prichádzali stovky robotníkov, budovali sa nové objekty a menila sa infraštruktúra celej obce. Vodné dielo sa stalo súčasťou Vážskej kaskády a jeho hlavnou úlohou bolo nielen vyrábať elektrinu, ale aj regulovať prietok rieky a chrániť územie pred povodňami.

Súčasťou priehrady je aj vodná elektráreň, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 1957. Jej výkon dosahuje takmer 25 MW a ročne vyrobí desiatky gigawatthodín elektriny. Okrem energetického významu však zohrávala priehrada dlhé roky aj kľúčovú protipovodňovú funkciu, na ktorú si dodnes spomínajú najmä starší obyvatelia.

„Mám 77 rokov a pamätám si povodne aj z rozprávania starších, ale priehrada to zastavila. Som za to vďačný,“ napísal jeden z diskutujúcich Milan. Práve takéto reakcie ukazujú, že pre časť verejnosti má priehrada stále silný historický a praktický význam.

Diskusia pod historickou fotografiou sa však rýchlo zmenila aj na spor o súčasný stav vodného diela. Niektorí ľudia upozorňujú na zanášanie nádrže a jej postupné plytvanie. „Dnešný objem je max 20 % toho pôvodného. Vidieť to z vlaku,“ tvrdí Radovan. Podobne reagoval aj Erik, podľa ktorého ide už skôr o „nádrž na zachytávanie blata“.

Na tieto tvrdenia reagovali aj iní diskutujúci, ktorí poukazujú na technické parametre priehrady. „Hltnosť troch turbín je 210 kubíkov za sekundu a maximálny prietok cez segment 2500 kubíkov. Pre nevedomých je to nedostatočné,“ reagoval Tibor, čím rozpútal ďalšiu vlnu ostrých reakcií. Debata sa tak rýchlo presunula od nostalgie k odborným aj emotívnym sporom o reálny význam priehrady dnes.

Zaznievajú aj názory, že problémom je najmä údržba. „Kedysi tam bol bager na čistenie nánosov. Dnes na to nie sú peniaze,“ uviedol diskutujúci Ján. Podľa viacerých komentujúcich sa práve zanášanie sedimentmi podpisuje pod znižovanie objemu vody a celkovej funkčnosti nádrže.

Napriek kritike však historické zábery pripomínajú, aký obrovský význam mala priehrada v čase svojho vzniku. V období industrializácie Slovenska išlo o strategický projekt, ktorý mal zabezpečiť energiu, stabilitu rieky aj ochranu pred povodňami. Dnes je zároveň dôkazom toho, ako sa mení vnímanie veľkých stavieb – od symbolu pokroku až po predmet diskusie o ich aktuálnom stave.

Fotografia z výstavby tak neukazuje len minulosť, ale nepriamo otvára aj otázku budúcnosti. Má priehrada Krpeľany stále rovnaký význam ako kedysi, alebo sa z nej stáva len technické dielo bez plného využitia? Odpoveď na túto otázku dnes rozdeľuje verejnosť.