Hľadajú spôsoby, akými si udržať jazyk a kultúru domoviny. Ako sa žije Kórejčanom v Žiline?

Už od príchodu spoločnosti Kia do Žiliny sme si zvykli stretávať v našich uliciach ľudí z Južnej Kórey. Sú našimi kolegami, susedmi, spolužiakmi v škole a niekedy dokonca priateľmi. Preto tu okrem automobilky časom prirodzene vznikli aj ďalšie pridružené spoločnosti a tiež služby ako kórejské reštaurácie či kaderníctva. Premýšľali ste však niekedy o tom, ako sa žije týmto ľuďom ďaleko od domoviny?

Medzi Slovákmi

S otcom zamestnaným v kórejskej fabrike sa zvyčajne sťahuje na Slovensko celá rodina. Niektorí v našej krajine zostanú len na istý čas, tri či päť rokov, a potom sa vracajú späť domov alebo sa vyberú za prácou do inej európskej krajiny. Niektorí, a tých je oveľa menej, zostávajú na Slovensku dlhšie. Najmä pre nich je začlenenie do spoločnosti nevyhnutnosťou, a to tak pre dospelých ako aj ich deti, ktoré privítajú v slovenských školách.

Galéria: 3 fotky

Za roky spolužitia rovnako vzniklo už nemálo slovensko-kórejských párov. Ani títo rodičia si neželajú, aby ich potomstvo zabudlo rodný jazyk. Niekedy preto, že sa ešte chystajú vrátiť domov, inokedy preto, aby vedeli porozumieť príbuzným vo vzdialenej domovine. Naučiť ich ovládať ho potrebujú predovšetkým písomne, čo nie je najľahšie. V tomto sa stalo veľmi nápomocným OZ Kórejské kultúrne centrum, ktoré pôsobí v Žiline už od roku 2009.

V centre vytvárajú zázemie pre kórejské rodiny, organizujú akcie, kde propagujú kórejskú kultúru a organizujú aj kórejskú jazykovú školu, ktorá sa v roku 2024 mohla realizovať predovšetkým vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja. Je otvorená pre deti z kórejských rodín, no navštevujú ju tiež deti zo zmiešaných manželstiev. Okrem práce s jazykom sa naučia pripravovať aj tradičnú kórejskú kysnutú kapustu kimči a rovnako je im k dispozícii rozsiahla knižnica kníh v kórejčine.

Slováci objavujú kórejskú kultúru

V tomto roku sa centrum pokúsilo otvoriť jazykový kurz aj pre dospelých Slovákov. O výučbu bol veľký záujem, pre chýbajúci lektorku však pokus napokon skončilo neúspechom. V centre preto pre záujemcov usporiadali aspoň niekoľko zaujímavých akcií, počas ktorých napríklad spolu kórejské a slovenské ženy pripravovali kórejské jedlo kimbap (niečo ako kórejské sushi).

Galéria: 3 fotky

„Chceme robiť čo najväčšie prieniky medzi našimi národmi, aby sme sa lepšie spoznali a nemali strach jeden z druhého,“ vysvetľuje miestopredseda združenia Jongkook Jang. Začiatkom mája sa tiež konala kórejsko-slovenská záhradná slávnosť, počas ktorej sa Slováci naučili aspoň pár slovíčok ako „kamsamida“ (ďakujem) alebo „aňohaseo“ (dobrý deň).

Kórejský jazyk je bezpochyby veľmi ťažký a v našich končinách je len málo ľudí, ktorí ho ovládajú skutočne dobre. Aj keď ním nehovoríme, vždy sa môžeme zoznámiť aspoň s časťami kultúry našich susedov a spoznať tak bližšie ich životy a osudy. Kórejčania sa zdajú uzavretí, ale vždy ocenia úprimný záujem zo strany Slovákov.