V marci zomrel Marián Zaťko, priekopník horolezectva, ktorý posledné roky žil v Žiline a Zázrivej

V piatok 12. marca 2021 sa v malom počte konala rozlúčka s Mariánom Zaťkom, ktorý odišiel do horolezeckého neba vo veku 75 rokov po dlhej a ťažkej chorobe. Po ukončení svojej bohatej činnosti ako v horolezectve, tak v polárnych krajinách, sa presťahoval do Žiliny a prevádzkoval s manželkou penzión s lyžiarskym vlekom v Zázrivej. V tomto období sa venoval aj svojmu detskému snu lietaniu na motorovom lietadle.

Bol členom horolezeckého klubu James Bratislava, kde sa začal naplno venovť lezeniu vo Vysokých Tatrách, v Alpách, na Kaukaze, vystúpil aj na Kilimandžáro. V roku 1969 sa zúčastnil prvej Jamesáckej oddielovej výpravy do Hindukúšu na 7 300 metrov vysoký Istoronal.

V roku 1974 sa zúčastnil zimného prechodu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier spolu s bratom Jurajom, Petrom Valovičom, Alojzom Halásom a Jozefom Justom. Prechod sa uskutočnil za veľmi zlých poveternostných podmienok v marci 1974. V tom istom roku bol členom expedície do Pakistanu na 7 500 m vysoký Nošak.

Medzi jeho najväčšie horolezecké výkony patrí prvovýstup na Severný vrchol Nanga Parbatu vysoký 7 816 metrov. Vrchol dosiahli spolu s bratom Jurajom, Andrejom Belicom a Jozefom Justom. Výpravu viedol Marián Šajnoha, legenda slovenského horolezectva.

V roku 1981 sa zúčastňuje výpravy na Kančendžongu. Vrchol dosiahla dvojica horolezcov Jozef Psotka a Ľudovít Záhoranský. Psotku postihla pri zostupe výšková nemoc a Marián bol pri jeho záchrane spolu s Jozefom Justom, vyniesli kyslíkovú masku a pomáhali pri zostupe.

V roku 1984 bol zástupcom vedúceho expedície na Lhotse Shar vysoký 8 400 metrov, vrchol dosiahla štvorica horolezcov. Ide o jeden z najväčších úspechov nášho horolezectva. V roku 1987 bol členom filmárskej výpravy do Himalájí pri natáčaní dobrodružného filmu Sagarmatha o výstupe horolezcov na Mount Everest v réžii Jána Piroha s kameramanom Vladom Ondrušom.

Expedície vrátane materiálu sa v tých časoch prepravovali veľkými nákladnými autami, ktoré odšoféroval práve Marián. Tie cesty trvali niekoľko týzdňov a často znamenali jazdu v teréne na hranici možností. Popri úlohe šoféra musel byť aj zručný opravár. Po náročných týždňoch za volantom sa zas musel zmeniť na zdatného výškového horolezca.

V deväťdesiatych rokoch sa začal venovať aj polárnym krajinám. V roku 1993 sa zúčastnil výpravy na severný pól. Vedúcim výpravy bol Ferko Kele a niesla názov Arktický kvet. V roku 1998 zabezpečoval v Kanade príchod polárnika Petra Valušiaka a jeho 2 ruských kolegov po úspešnom prechode z Ruska do Kanady cez severný pól. V roku 1996 sa zúčastnil výpravy do Antarktídy.

Za svoju horolezeckú a organizačnú činnosť bol Marián Zaťko ocenený viacerými vyznamenaniami. Bol mu udelený titul Majstra športu, Zlatý odznak James a v roku 2020 Plaketa za rozvoj slovenského horolezectva. Bol to priateľský, vždy usmiaty človek a najmä nesmierny „pracant“ pri všetkých činnostiach.

V minulom roku sme mali možnosť zažiť rozprávanie o priekopníckych horolezeckých expedíciách Mariána a jeho brata Juraja v marci na festivale Vysoké hory na Mestskom úrade a v auguste na festivale Slnečné skaly v Porúbke. Na záver hodnotenie z pera Ferka Keleho z knihy Návraty odchodov:

„Pre horolezecké a polárne expedície bol pre mňa najcennejší Maroš. Tento húževnatý a mimoriadne pracovitý človek nie vždy figuroval vo vrcholovom družstve, ale nejedna expedícia sa bez neho nezaobišla, lebo každá ho potrebovala.“

„Maroš, vďaka, nezabudneme! Tvoje meno nikdy nevymizne z publikácií o expedíciách. Ostávaš s nami v spomienkach!“ dodáva Ivan Rafaj.