Talentovaná thaiboxérka Andrea zo Žiliny priviezla zo Španielska prémiový majstrovský opasok!

Pred niekoľkými týždňami priniesla talentovaná thaiboxerka Andrea Tóthová zo žilinského Diamond Gymu prémiový majstrovský opasok, ten sa jej podarilo získať na šampionáte WKU v Španielsku v kategórii do 60 kilogramov. Vo finále porazila technicky a silovo zdatnú angličanku Charlotte Brown

Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili kratší rozhovor so sympatickou 23-ročnou rodenou Žilinčankou, ktorá už po niekoľkých mesiacoch od začiatku tréningov zamierila do mekky tohto športu - Thajska.

Zverenkyňa Daniela Popluhára zo žilinského Diamond gymu má na konte 18 zápasov, z toho 14 víťazných. V rozhovore zaspomínala na svoje začiatky, najťažší zápas, prezradila nám svoje športové i mimošportové idoly a priblížila to, čo obnáša život a tréning fightera nežného pohlavia.

Čo ťa priviedlo k boxu?

Nedá sa povedať, že by ma k nemu niečo vyslovene viedlo. Možno moja povaha :). Thaibox som išla vyskúšať ako väčšina dievčat – spraviť niečo pre svoju postavu. Potom som začala postupne sledovať zápasy a chodiť na galavečery, až som tomu zrazu úplne prepadla. Teda pozor, je to ako droga. Po pár mesiacoch tréningu, keď som ukončila prvý rok štúdia na VŠ, som si kúpila jednosmernú letenku do Thajska – a tam som žila ešte s jednou kamarátkou (pozdravujem Zuzku:) v Bangkoku u našej „Thajskej rodiny“- ktorou sa nám po čase stala, v jednom malom gyme niekoľko mesiacov.

Nepredstavujte si pláž, bazén a 5* hotel, keďže sme nemali peniaze, boli to skôr šváby a ostatné „elementy“, ktoré patria k skromnému životu priemernej Thajskej rodiny, aj to sme sa mali ešte kráľovsky. Na nič sa nesťažujem, bolo to jedno z nezabudnuteľných období môjho života.

Dá sa v tvojom prípade uživiť športom alebo musíš hľadať aj iné zdroje príjmu?

Šport ma neživí a pravdepodobne ani nebude. Síce som thaiboxu postupne prispôsobila celý život a spôsob akým „fungujem“ - externé štúdium, práca pomedzi tréningy, mám aj iné ambície, nakoľko v tomto športe nie je toľko peňazí a na Slovensku je len pár jednotlivcov, ktorí sa týmto športom dokážu uživiť a aj to z veľkej časti vďaka sponzorom. Ja popri tom študujem a pracujem v oblasti cestovného ruchu. Cestovanie je taká moja druhá súčasť, hneď po thaiboxe, ktorý je na prvom mieste.

Nakoľko som ešte na škole, stále mi finančne pomáhajú aj rodičia. Okrem toho pracujem ako sekretárka pre našu Slovenskú Muay-Thai Asociáciu, kde pomáham s komunikáciou pre zahraničie a rôznymi projektmi. Tento rok sa nám v Asociácii podarilo uskutočniť veľa kľúčových krokov, ktoré tento šport u nás posunuli a ešte len posunú vpred. Máme pripravené veľké veci a dúfam, že nám okrem iného pomôžu thajský box spopularizovať aj pre širokú verejnosť, pretože tento šport je maximálne pozerateľný, záživný a my zápasníci si to za tú tvrdú drinu zaslúžime.

Bojové športy sú na Slovensku na vzostupe, čo si o tom myslíš a kam by si zaradila Žilinu v porovnaní s inými mestami?

My máme na Slovensku veľa kvalitných zápasníkov a Žilina so svojimi fightermi a „boxerskou“ históriou je určite na popredných miestach, takže potenciál pre rozvoj z tejto stránky určite nechýba. Bojové športy na Slovensku určite brzdí aj nižšia popularita týchto športov medzi ľuďmi, ktorí nie sú priamo z tohto prostredia.

To sa u nás konečne mení aj vďaka projektu a televíznej show Oktagon, ktorá je síce zameraná na MMA, ale už je to bojový šport. Pokiaľ ide o Thajský box, už som spomínala, že sa nám podaril veľký krok a to znovuobnovenie činnosti Slovenskej Muay-Thai Asociácie, ktorá sa následne oficiálne stala národným športovým zväzom uznaným samotným Slovenským olympijským výborom a zároveň sme sa konečne, po dlhej dobe kedy sme mali u nich blokovanú činnosť, stali uznanými členmi IFMA (International Federation of Muaythai Amateur) – kde sa nám taktiež otvorili nové dvere.

Málo ľudí si to uvedomuje, no cesta k veľkému úspechu vedie aj cez amatérske zápasy, nie len v profi. Čo sa týka stand-upu, teda bojových športov ako box, thaibox či k1, v Žiline, s našimi galavečermi a schopnosťami organizátorov ako Robo Kajánek, sme určite jednotka. Turnaj Enfusion Live, ktorý tu organizujeme každý rok, má bezkonkurenčnú úroveň a za posledné roky kvalitou určite predbehol aj turnaje vo svete pod rovnakou záštitou. A to si málokto vie predstaviť, čo všetko obnáša takýto projekt.  

Aká je tvoja doterajšia zápasová bilancia a spomenieš si ešte na najťažšiu súperku?

Na zápasovú bilanciu som sa musela na chvíľu zastaviť, aby som vám to vedela presne povedať. Pretože od určitého momentu som to nejako prestala rátať, sledovať a hlavne som to prestala tak strašne prežívať. Mám 18 zápasov z toho 14 vyhratých, ak som na nič nezabudla. Z toho nejaké 2-3 skončili predčasne v môj prospech – to znamená, že buď sa súperka vzdala, alebo tam letel uterák, alebo nerozchodila koleno a podobne…

Čo sa týka najťažšej súperky, bola ňou asi Lucka Szabová z Bratislavy. Lucia je ohromný talent a ťaží aj z toho, že celý život športuje, čo je pre bojové športy veľká výhoda. Odbúchala som s ňou titulový zápas 3x3 min. podľa plných pravidiel muay-thai o majsterku Slovenska po tom, čo mi zlúčili váhovú kategóriu s vyššou. Po troch kolách bitky som prehrala, zápas sa odohrával v poriadne agresívnom tempe – aj vďaka Lucii, ktorá toto tempo udržiava v každom zápase a väčšina jej zápasov aj končí predčasne.

Som veľmi rada za ten zápas, pretože ako to u mňa býva, prehra ma vie „nakopnúť“ a napriek tomu, že som mala mať po titulovom fighte voľno som vyrazila do Liberca na Majstrovstvá Európy asociácie WKU odkiaľ som doniesla zlato a titul Majsterky Európy v K1. To bol pre mňa ešte väčší úspech, keďže k tomuto titulu som musela v jeden deň vyhrať až 3 zápasy.

Koho zo svetovej ženskej scény by si chcela vidieť boxovať u nás v Žiline?

Mám to šťastie, že chodím po galavečeroch po celom svete, takže už som mala možnosť vidieť naživo boxovať viacerých borcov. Najviac ma ale potešilo, keď sa vďaka nášmu manažérovi Róbertovi Kajánkovi podarilo na Slovensko doniesť legendu Iman Barlow z Anglicka, ktorá je držiteľkou viacerých titulov v niekoľkých asociáciách a ako výnimočná zápasníčka je mojou veľkou motiváciou. Jedného dňa by som u nás chcela vidieť zápasiť možno Tiffany Van Soest - šampiónku GLORY, no nemyslím si, že by mala u nás momentálne adekvátnu súperku.

Maskuješ zranenia z tréningov v bežnom živote? Čo na to tvoje okolie?

Zranenia nemaskujem a ani ich nejako neriešim, je to súčasť prípravy, zápasov. Väčšinu z nich nie je na prvý pohľad vidieť, pokiaľ to nie je napríklad zlomený nos, ako sa mi stalo minulý rok v Prahe. To som musela po celej Prahe chodiť s dlahou na nose a každý sa na mňa pozeral – nič moc. A potom mám ešte všelijaké úsmevné príhody, keď sa ľudia na mňa pre modriny s ľútosťou pozerajú ako na obeť domáceho násilia :)

Ako vyzerá príprava fighterky počas roka?

Príprava by mala byť rozdelená na niekoľko cyklov. Samostatne prebieha silová a kondičná príprava. Zaraďujeme teda cvičenie s váhami, rôzne behy a šprinty, intervalové cvičenia s vlastnou váhou a taktiež doplnkovo plávanie, rôzne túry či cyklo-túry. Je to zložitý proces, ktorý nie je ľahké presne nastaviť a taktiež zaradiť do bežného života.

V Diamond Gyme máme k dispozícii team ľudí, ktorý nám s tým všetkým pomáha a všetko konzultuje s našim hlavným trénerom Danielom Popluhárom. Ja ale momentálne netrénujem len u nás, nakoľko študujem v Banskej Bystrici a mám nejakú prácu v Liptovskom Mikuláši. No vďaka dobrým vzťahom mám možnosť trénovať aj s Vladom Moravčíkom (najlepší a najúspešnejší thaiboxer na Slovensku – pozn. redakcie) a jeho teamom Dracula Gym a T&S Trainings v Bystrickej Športzóne a takisto u trénera Petra Navrátila v NVR gyme v LM.

Týmto by som sa im chcela všetkým poďakovať, že do mňa investujú nejakú časť zo svojho času a energie aj napriek tomu, že nie som „domáca“. Okrem toho som tento rok absolvovala 3 sústredenia u legendárneho trénera Luciena Carbina v Amsterdame. Snažím sa zobrať si od každého trenéra a gymu niečo do svojej prípravy.

Nemalou časťou prípravy je aj strava, líši sa počas roka a v období tesne pred zápasom?

Stravovanie sa pred zápasom výrazne mení. V bojových športoch máme váhové kategórie, ktoré musíme dodržať. Chalani zhadzujú aj 8-12 kíl v priebehu jedného týždňa pred zápasom. Ja v tejto sezóne chudnem tak 4-5, aj keď už som skúšala všeličo.

Túto sezónu mám trochu problém s váhou, keďže moja letná príprava bola zameraná na silu a cvičenie s váhami a nabrala som nejaké to kilo navyše oproti minulému roku – kedy mi stačilo zhodiť dve kilá a bola som v mojej váhovke – čo je do 60kg. Takže v podstate pred zápasom diéta – po zápase „divočina“ a pomedzi zápasy sa snažím striehnuť a jesť zdravo, aj keď som tiež len človek.

Je thajbox aj kondične pre ženy?

Nie je thaibox ako thaibox :). Dievčatám, ktoré chcú na sebe zapracovať tento šport kondične určite odporúčam. V Diamond Gyme máme už aj dievčenskú skupinu pod vedením Patrika Glézla prispôsobenú pre ženy – nemusíte sa teda báť zranení či bitky alebo podobných strastí, ktoré v ľuďoch tento šport evokuje.

Paťo vie veľmi dobre čo robí a skupina je skoro plne obsadená. Celkovo u nás cvičí - ak rátam všetky skupiny asi 50 členiek nežného pohlavia, čo je perfektná bilancia. Zápasníčka som dlho bola jediná, túto sezónu sa pridala aj naša mladá a talentovaná Radka Brezanyová, ktorá má na svojom konte momentálne dva zápasy a tento víkend ju čaká tretí, tak jej držte palce.

Momentálne si čerstvou držiteľkou prvého opasku, máš už ďalšie plány a méty?

Súťažím vo váhovej kategórii do 60kg. Čokoľvek nad 62kg mi už nesedí, aj keď beriem aj také zápasy. Plány? Momentálne sa mi splnil ten najväčší sen – keď som získala svoj prvý opasok, ktorý som priniesla zo Španielska. Ako sa hovorí  - v zahraničí treba vyhrať „dvojnásobne“. To bol pre mňa dosť kľúčový bod. Teraz sa chcem hlavne zlepšovať.

Nemám za cieľ konkrétny titul alebo podobne, keď príde možnosť určite si ale preň pôjdem. No momentálne viem kde všade sú moje nedostatky a chcem na nich intenzívne zapracovať. Som v tomto veľký puntičkár, len by som potrebovala aby mal deň aspoň 48 hodín, aby som stihla pracovať na všetkom na čom pracovať chcem. Chcem robiť pekné zápasy – čo je niekedy možno ťažšie ako zápas vyhrať a nie vždy to človek v tom ringu vie vedome ovplyvniť.

Kde ťa uvidíme najbližšie a ako môžu tvoju kariéru sledovať Žilinčania, napríklad na sociálnych sietiach?

Sledovať ma ľudia môžu na mojom FB profile pod menom Andrea Hotová – menší preklep – má to svoje dôvody :) a na mojom instagrame hotka23. Fan Page zatiaľ nemám, nakoľko nemám na to ani čas a ani sa na to ešte necítim.

Hlavné je chodiť na zápasy, z toho sú oveľa väčšie zážitky a dojmy, ako z postov na sociálnych sieťach a ja si každého diváka, ktorý investuje do lístka na takéto podujatie veľmi cením. Týmto by som Vás chcela pozvať na môj nadchádzajúci zápas, ktorý sa uskutoční na Diamonds Fight Night Tatralandia v Liptovskom Mikuláši, kde ma čaká tvrdá súperka zo Srbska Tanja Tomíc a určite sa bude na čo pozerať.

Na záver jedna otázka, ktorá určite zaujíma najmä laickú verejnosť - Mayweather alebo McGregor? :)

McGregor :). Mám rada oboch, ale Conor s Floydom odboxoval maximálne nad očakávania, to je jediné čo môžem povedať. Ďalej je na to na boxerskej scéne veľa názorov a nemám profi box tak napozeraný, aby som tu mohla sebavedome prezentovať svoje stanovisko.