Hanka, Jerguš či Dominika. Dopravca sa vracia k starej tradícii a vlakom dáva mená. Aký majú príbeh?

Každé ráno sa tisíce ľudí presúvajú vlakmi do práce, školy či za inými povinnosťami. Pre mnohých je cesta zo staníc každodennou rutinou, počas ktorej človek často ani nevníma detaily okolo seba. Niektoré vlaky však majú na sebe zvláštnosť, ktorá dokáže spríjemniť aj obyčajné ranné dochádzanie. Všimli ste si, že majú na sebe mená?

Namiesto anonymnej súpravy tak na tratiach v Žilinskom kraji pravidelne premáva napríklad Hanka, inokedy Kubko či Jerguš. Nejde pritom o náhodu ani o neoficiálne prezývky, ktoré by si vymysleli pasažieri. Mená sú priamo súčasťou označenia niektorých vlakových jednotiek a rušňov.

Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko sú mená na rušňoch a vlakových jednotkách peknou tradíciou, ktorá približuje železnicu cestujúcim aj zamestnancom.

„Každé vozidlo má svoje technické a číselné označenie, podľa ktorého ho vieme presne rozlíšiť v prevádzke, údržbe aj evidencii. Meno však pridáva vozidlu ľudskejší rozmer. Cestujúci si skôr zapamätajú, že ich viezla Hanka, Kubko alebo Dominika, ako len na základe čísla súpravy,“ uviedol hovorca Ján Baček.

Práve preto sa národný dopravca pri nových a modernizovaných vozidlách postupne vracia k tradícii pomenúvania vlakov, aby moderné súpravy pôsobili osobnejšie a zapamätateľnejšie.

Nesú mená rušňovodičov

Ako však samotné mená vznikajú? Jednotný centrálny systém podľa ZSSK neexistuje. Niektoré pomenovania vznikli ako pocta ľuďom, ktorí sa dlhé roky venovali železnici alebo mali zásluhy v konkrétnom depe, inokedy išlo o iniciatívu samotných zamestnancov.

„Napríklad v bratislavskom depe pri rušňoch radu 361 vznikli mená podľa krstných mien rušňovodičov-inštruktorov, ktorí sa podieľali na príprave a odovzdávaní skúseností ďalším kolegom,“ dodáva dopravca.

Pri niektorých vozidlách ide o tradíciu alebo iniciatívu konkrétneho pracoviska, pri novších alebo modernizovaných vozidlách môže byť pomenovanie aj súčasťou ich symbolického uvedenia do prevádzky. Rozhodujúce pre prevádzku však vždy zostáva technické označenie vozidla.

Medzi železničiarmi okrem toho zľudoveli aj prezývky vozidiel. Pomerne známe je označenie „gorila“, ktoré nie je menom konkrétneho rušňa, ale prezývkou typu mašiny, ktorá bola vnímaná ako mimoriadne silná. Podobne vznikli aj ďalšie železničiarske prezývky, ktoré sa rokmi prirodzene udomácnili.

Moderné jednotky sa vracajú k tradícii

Trend pomenúvania vlakov sa podľa dopravcu v priebehu rokov menil. Kým kedysi boli mená na vozidlách bežnejšie, neskôr ich ubudlo. Dnes sa však opäť vracajú, najmä pri nových regionálnych jednotkách. Svoje mená tak dostávajú aj moderné elektrické jednotky Panter radu 660.

Cestujúci sa tak môžu stretnúť s menami ako Hanka, Kubko, Katka, Dominika, Jerguš či Marián. Napísané bývajú najčastejšie elegantným bielym písmom v prednej časti súpravy, priamo pod čelným sklom rušňovodiča. Viditeľné sú tak už pri príchode vlaku na nástupište, malý detail tak pomáha vyčariť úsmev na tvári a vytvárať bližší vzťah ľudí k železnici.

Na záver sme sa dopravcu opýtali aj na to, či vlaky oslavujú meniny. „Nie, ale teší nás, že si cestujúci tieto mená všímajú. Aj takéto detaily robia železnicu osobnejšou a vytvárajú vzťah cestujúcich k vlakom, ktorými denne cestujú,“ uzavrel hovorca ZSSK Ján Baček.