Múzejníci kritizujú projekt vyhliadkovej veže v martinskom skanzene. Nutné opravy sa dlho odkladajú

Múzejníci kritizujú vystavbu amfiteátra a vyhliadkovej veže, ktorá sa plánuje v areáli Múzea slovenskej dediny v Martin. Štát si objednal projektovú dokumentáciu za takmer 110-tisíc eur vrátane DPH. Upozornila na to poslankyňa národnej rady a bývalá ministerka kultúry Natália Milanová.

K príprave nových investičných zámerov sa vyjadrila Únia múzeí v prírode (ÚMP), ktorá pracuje pod Zväzom múzeí na Slovensku. V zverejnenom stanovisku reagovala najmä na spôsob prípravy obstarávania bez zapojenia širokej a odbornej verejnosti.

„Samotná potreba rozvoja múzeí v prírode a ich atraktivity pre verejnosť je dôležitým cieľom, no prvoradým cieľom múzeí v prírode je ochrana objektov, zachovanie kontinuity odborného poznávania a dosiahnutie maximálnej autenticity expozície,“ hovoria múzejníci.

Spomenuli, že ÚMP dlhodobo upozorňuje na kritický investičný deficit v oblasti základnej údržby a ochrany expozičných objektov tradičnej architektúry.

Aj samotné vedenie Slovenského národného múzea v Martine v minulosti upozorňovalo na desiatky objektov martinského múzea, ktoré sa nachádzajú v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. Ich obnova je však z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov opakovane odkladaná.

Práve preto považujú za neobhájiteľné, aby sa presúvali financie na nové projektové prípravy, ktoré sú v prípade vyhliadkovej veže len akousi atrakciou, namiesto systematického riešenia základného investičného dlhu.

Vyhliadovej veži hovoria jasné NIE

Podľa odborníkov by moderné prvky, ako sú vyhliadkové veže, nemali v skanzenoch dominovať, ideálne by do samotnej expozície nemali zasahovať vôbec. Expozíciu totiž netvoria len historické domy a zbierkové predmety, ale aj okolitá krajina, terénne prvky a zeleň.

Únia múzeí v prírode zároveň odmieta tvrdenia, že by výstavba vyhliadkových veží bola „európskym prozápadným trendom v rozvoji múzeí v prírode“.

Ako príklad uvádza vyhliadkovú vežu v českom Rožnove pod Radhoštěm. Tá síce existuje, no vznikla po dohode s odborníkmi, mimo samotného areálu múzea a podľa viac než storočného projektu slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Skanzen tak nenarušila, ale citlivo dotvorila koncepciu prezentácie viacerých sídelných foriem.

„V kontexte expozície, ktorej cieľom je prezentovať autentický ráz tradičnej architektúry Slovenska, ide o koncepčne neukotvený zásah, ktorý oslabuje výpovednú hodnotu expozície a pôsobí ako nevhodný bez historickej opory,“ uviedli múzejníci.

Chýba odborná diskusia

Únia múzeí v prírode považuje za mimoriadne problematické aj to, že projektová dokumentácia sa obstaráva bez otvorenej odbornej a architektonickej diskusie.

Nezverejnené či obmedzené formy obstarávania podľa nej výrazne znižujú možnosť zapojiť odborníkov z oblasti etnológie, pamiatkovej ochrany, krajinnej architektúry či múzejnej prezentácie.

„Takýto prístup oslabuje transparentnosť celého procesu a pripravuje projekty o kvalifikovanú odbornú polemiku, ktorá je pri zásahoch do národne významných múzejných areálov nevyhnutná,“ hovorí ÚMP.

Únia zároveň upozorňuje, že rozvoj múzeí v prírode nemôže stáť len na nových, vizuálne atraktívnych projektoch. Kľúčová je predovšetkým ochrana existujúcich expozičných objektov a areálov, teda samotnej podstaty múzeí v prírode.

Bez systematickej a pravidelne financovanej preventívnej údržby tradičnej architektúry hrozí, že nové investície budú len krátkodobou náplasťou, ktorá v konečnom dôsledku ešte prehĺbi dlhodobo zanedbávaný investičný dlh.