• 10. feb 2026 o 11:00

FOTO: Príbeh ulice, ktorú po ničivom požiari v Kysuckom Novom Meste už nikto nespoznal

FOTO: Príbeh ulice, ktorú po ničivom požiari v Kysuckom Novom Meste už nikto nespoznal
Foto: Kysucké múzeum, Facebook Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Na prvý pohľad pokojná ulica, akých sú dnes v Kysuckom Novom Meste desiatky. Nenápadná, súčasť bežnej mestskej zástavby. Len málokto by pri prechádzke Belanského ulicou tušil, že práve toto miesto patrilo kedysi k najvýznamnejším častiam mesta, a že jeho pôvodnú podobu navždy zničil ničivý požiar v roku 1904.

Impulzom k návratu do minulosti sa stali historické fotografie, ktoré v skupine Kysucké Nové Mesto zverejnila archeologička Danka Majerčíková. Práve tieto snímky otvárajú dvere do sveta, ktorý dnes už neexistuje – do ulice plnej meštianskych domov, remesiel, rodín aj osobných osudov.

Historická fotografia zachytáva dnešnú Belanského ulicu, ktorá bola v časoch Rakúsko-Uhorska známa ako Nižná (Dolná) ulica. Fotograf sa sústredil na jej severnú časť s výhľadom na Panský dom a pravú stranu ulice, kde sa nachádzala prevažne murovaná poschodová zástavba. Išlo o mimoriadne lukratívnu lokalitu v tesnej blízkosti námestia, kde bývali významní mešťania a kde pulzoval mestský život.

Kysucké múzeum, Facebook Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Domy, ktoré patrili k elite mesta

Ako upozorňuje archeologička Danka Majerčíková, poschodové domy na vtedajšej Nižnej (Dolnej) ulici patrili k najhodnotnejším stavbám v meste a mohli si ich dovoliť len majetnejší obyvatelia. Porovnaním historickej fotografie s katastrálnou mapou z 19. storočia sa podarilo identifikovať konkrétne objekty – domy s číslami 185, 186 a 187.

Dom číslo 185 vlastnil Jozef Raška, ktorého rodina je v Kysuckom Novom Meste doložená už začiatkom 18. storočia. Jeho otec Štefan bol obchodníkom s vínom a rodina mala kontakty aj na šľachtické kruhy. Po Jozefovej smrti v roku 1863 dom zdedil jeho syn Jozef Mikuláš, pôsobiaci v meste ako notár. Na začiatku 20. storočia sa majiteľom stal Pavol Galvánek, pôvodne mäsiar, neskôr hostinský. Práve v tomto dome sa mohol v roku 1903 narodiť jeho syn Viliam Galvánek, neskorší stredoškolský učiteľ a priekopník turistiky na Kysuciach.

Zdroj: Kysucké múzeum, Facebook Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času

Domy plné životov a neistoty

Susedné domy neboli len stavbami z kameňa a tehál. Dom č. 186 prešiel rukami viacerých rodín, zažil osobné tragédie aj ťažké životné obdobia, kým sa v ňom natrvalo usadili roľníci so svojimi deťmi. Dom č. 187 zas pulzoval remeslom, v medzivojnovom období tu fungoval obchod s galantériou a pod jednou strechou žila celá rodina.

Všetky tieto domy mali pravdepodobne barokový pôvod a spoluvytvárali charakter ulice, ktorá bola považovaná za jednu z najreprezentatívnejších v meste. Nikto z jej obyvateľov však netušil, že ich domovy stoja len pár krokov od udalosti, ktorá všetko zmení.


Oheň, ktorý zmazal celú ulicu

V lete roku 1904 zasiahla Kysucké Nové Mesto jedna z najväčších požiarnych katastrof v jeho dejinách. Oheň sa rýchlo šíril husto zastavaným centrom a nešetril ani Nižnú ulicu. Plamene pohltili celé bloky domov, zmenili vlastnícke pomery, zničili majetky a vyhnali rodiny zo svojich domovov.

Druhá historická fotografia už zachytáva tú istú ulicu krátko po požiari – poškodenú, spustošenú a navždy zmenenú. Domy, ktoré ešte krátko predtým patrili k elite mesta, zmizli z mapy alebo boli prestavané do úplne inej podoby. Požiar sa stal zlomovým bodom, po ktorom sa centrum Kysuckého Nového Mesta začalo formovať nanovo.

Staré fotografie tak nie sú len obrazom architektúry. Sú tichým svedectvom životov ľudí, ktorí tu žili celé generácie. A hoci mnohé z týchto domov dnes už neexistujú, ich príbehy prežívajú v archívoch, kronikách a na zažltnutých snímkach, ktoré nám umožňujú aspoň na chvíľu nazrieť do sveta spred viac než 120 rokov.