ŽIVOT VO VÄZBE: V ústave v Ružomberku sa stretli s prípadmi prehĺtania žiletiek, častí príboru či rezaním


Foto: ŽIVOT VO VÄZBE: V ústave v Ružomberku sa stretli s prípadmi prehĺtania žiletiek, častí príboru či rezaním Foto: ZVJS

V našej sérii článkov s názvom Život vo väzbe nazrieme bližšie na väzenia v Žilinskom kraji. Úvodná reportáž, ktorú sme uverejnili v marci, bola z Ústavu na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Žiline. Bola rozdelená na tri časti z dôvodu veľkého množstva informácií a nájdete ju na týchto odkazoch:



Po úspešných troch častiach a pozitívnych reakciách od čitateľov sme mali rozhovor s psychológom, ktorý svoju prácu vykonáva vo väzniciach. Nájdete ho na tomto odkaze.

V ďalších častiach z tejto série článkov sa pozrieme na Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, ktorý je profilovaný na stredný a maximálny stupeň stráženia. Na otázky nám odpovedá Marián Balogh, vedúci organizačno-právneho oddelenia.

V rozhovore sa okrem iného dozviete aj:

  • ako sa väzenie v Ružomberku so stredným a maximálnym stupňom stráženia líši od minimálneho,
  • akí známi ľudia v ňom strávili istý čas,
  • o tom, s akými prípadmi konfliktov či sebapoškodzovania sa v ústave stretli.

Ústav Ružomberok patrí medzi najstaršie zariadenia tohto typu na Slovensku, pričom tento rok oslávi 90. výročie svojho vzniku. Pôvodná väznica bola naprojektovaná pre 100 väzňov, do ktorej bolo zabudované moderné signálne optické i akustické zariadenie. Novostavba bola vybavená ústredným kúrením, teplou vodou, elektrickou energiou pre osvetlenie s telefónnou ústredňou. Budova bola slávnostne otvorená 4. decembra 1932.

Priblížte nám, prosím, akí väzni sa v zariadení v Ružomberku nachádzajú.
V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vykonávajú trest odňatia slobody odsúdení muži, ktorým bol nariadený výkon trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu so stredným alebo maximálnym stupňom stráženia, za rôzne trestné činy spáchané z nedbanlivosti až po najzávažnejšie trestné činy rôznorodého charakteru.

Koľko sa vo vašom zariadení nachádza väznených?
Aktuálna ubytovacia kapacita ústavu je 279 odsúdených zaradených do stredného stupňa stráženia a 96 odsúdených do maximálneho stupňa stráženia v diferenciačných skupinách B a C. Spolu v ústave Ružomberok je 375 odsúdených mužov.

Akým spôsobom sú vytvorené izby či cely? V ústave v Žiline samotky nie sú. U vás sa nachádzajú?
Odsúdení sú umiestnení v celách a izbách podľa ubytovacej kapacity, samostatne môže byť odsúdený umiestnený iba v prípade, ak o to odsúdený sám požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky, z dôvodu bezpečnosti odsúdeného alebo inej osoby, v prípade umiestnenia do uzavretého oddielu z dôvodu uloženia disciplinárneho trestu alebo bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom.

Akým spôsobom sa vybavenie ústavu v Ružomberku, ktorý má stredný a maximálny stupeň stráženia, líši od toho, ktoré je zaradené v minimálnom stupni stráženia?
Odsúdení vykonávajúci trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia sú umiestňovaní do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Odsúdení sú zaraďovaní do vnútornej diferenciačnej skupiny „A“, „B“ a „C“ a sú ubytovaní v izbách alebo v cele. Zaobchádzanie s odsúdenými sa organizuje spravidla formou komunitného systému a samosprávy odsúdených.

Odsúdení v strednom stupni stráženia sú v rámci vnútornej diferenciácie zaraďovaní do diferenciačnej skupiny „B“ alebo „C“ a sú ubytovaní v izbe alebo cele. V diferenciačnej skupine „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia je zaobchádzanie zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného. Odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo na nestrážené pracovisko mimo ústavu. Odsúdeným sa vytvára ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase.

V diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa zaobchádzanie zameriava na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny. Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu. Aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga. Návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

Počítam s tým, že v maximálnom stupni stráženia sú tie obmedzenia väčšie…
V rámci maximálneho stupňa stráženia sú v tunajšom ústave odsúdení zaraďovaní do diferenciačnej skupiny „B“ alebo „C“. Odsúdení v maximálnom stupni stráženia sú ubytovaní v celách, sú uzamykaní a mimo cely sa pohybujú zásadne pod dozorom príslušníka zboru. V diferenciačnej skupine „B“ je zaobchádzanie zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného. Dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti. Odsúdený sa zaradí v rámci možností (manuálna a mentálna zručnosť, voľné pracovné miesto) do práce na pracovisko v ústave.


Vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase. V diferenciačnej skupine „C“ sa zaobchádzanie zameriava najmä na režimové ovplyvňovanie a dôsledné dodržiavanie ústavného poriadku. Odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo v celách. Do aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený spravidla nezaraďuje.

Čo zariadenie ešte ponúka a aké sú jeho možnosti?
V ústave je zriadená pastoračná miestnosť za účelom cirkevných aktivít, vychádzkové dvorce sú vybavené športovými pomôckami na cvičenie, v strednom aj maximálnom stupni stráženia majú odsúdení k dispozícii posilňovne a stolnotenisové stoly, v rámci krúžku je zriadená miestnosť na realizáciu umelecko-tvorivej činnosti, relaxačná miestnosť, pri skupinových aktivitách sa využíva televízny prijímač, DVD, flipchartová tabuľa.

V ústave je knižnica pre príslušníkov a zamestnancov zboru, v ktorej sa nachádza aktuálne cca 1700 kníh, ako aj knižnica pre odsúdených, ktorá má aktuálne približne 9200 knižných titulov, odsúdení majú možnosť v čitárni na počítači študovať právne predpisy.

Evidujete, koľko odsúdených sa vystriedalo v ružomberskej väznici od jeho založenia?
Bohužiaľ, nie, ústav nedisponuje s takýmto údajom.

Viete nám poskytnúť informáciu, ktorí verejne známi ľudia v nej strávili určitý čas?
Vo väznici v Ružomberku boli väznení mnohí politickí väzni. Boli to napríklad kňazi Spišskej diecézy Peter Galan, Štefan Šmihel, Cyril Harmata, dominikánsky kňaz P. Aquinas Gabura OP, kňazi Trnavskej apoštolskej administratúry Jozef Dudík a Mons. Viliam Mitošinka, skauti, napr. Juraj Merta, roľníci – obete násilnej kolektivizácie ako Anton Socha, lekári MUDr. Vladimír Stercula, prof. MUDr. Emanuel Filo, rektor Univerzity Komenského, seminarista František Kapasný, katolícki laickí aktivisti Nora Dvorecká a jej otec Ján Dvorecký, Júlia Baníková, akademický maliar Ladislav Záborský, účastníci protikomunistického odboja Dobroslav Pustaj a Milan Sojka.

Veriaci, ktorí bránili svojich kňazov pred zatknutím Jozef Tomkuliak, Ján Konfala z Krivej, farár Ján Málik a šesť žien z Hrboltovej, ktoré ho bránili či občania Dolného Kubína odsúdení v súdnych procesoch Ján Miazdra a spol. a Jozef Maretta a spol., medzi ktorými bol aj 18 ročný Ivan Roštár, ktorý vo väzení zomrel.

Viete konkretizovať aj ľudí zo súčasnosti?
V súčasnej dobe nebudeme bližšie špecifikovať známe osobnosti, ktoré boli umiestnené v ústave Ružomberok vzhľadom k ochrane osobnosti dotknutých osôb, keďže bez ich súhlasu nie sme oprávnení poskytovať akékoľvek informácie.

Akého najdlhšie väzneného ste v zariadení mali?
Momentálne v sumáre trestov 28 rokov. To znamená, že v ústave Ružomberok si odsúdený odpykal viacej trestov za spáchanú trestnú činnosť.

Mali ste nejaký najzávažnejší prípad väzneného v zariadení? Konkrétne teda osoba, ktorá vytvárala konflikty v ústave.
K uvedenej otázke možno vo všeobecnosti konštatovať, že medzi najviac komplikované osoby patria jedinci, u ktorých sú diagnostikované rôzne duševné poruchy, poruchy správania ako napr. poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok, afektívne poruchy, neurotické, stresom podmienené poruchy, hraničné poruchy osobnosti, sexuálne deviácie.

Boli aj prípady sebapoškodzovania? Viete niektoré prípady konkretizovať?
Áno, u väznených osôb sa možno stretnúť so sebapoškodením, a to najmä: prehĺtanie rôznych ostrých, kovových predmetov (čepeľ žiletky, časti príboru…), rezanie, udieranie sa, spôsobovanie si popálenín a pod., užívanie liekov spôsobom, ako ich nepredpísal lekár a pod. 

Ďalej medzi komplikovaných odsúdených patria odsúdení, ktorí majú agresívne a impulzívne prejavy správania, ktoré často vyúsťujú do verbálnych a následne fyzických konfliktov (zvlášť platí pre odsúdených, ktorí vykonávajú trest odňatia slobody v rámci ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Medzi najťažšie prípady, s ktorými som sa počas mojej praxe stretol, patria prípady opakovaného ťažkého sebapoškodenia, ktoré vyústilo v ťažké chronické ochorenie (odsúdený si opakovaným prehĺtaním predmetov privodil trvalé následky a vývod z čriev), z dôvodu pokusu o samovraždu.

Ktorá veková kategória má aktuálne najväčšie zastúpenie v ústave v Ružomberku?
Veková kategória sa pohybuje približne vo veku 31 rokov.

V akom veku najčastejšie prichádzajú do ružomberského zariadenia väzni?
Momentálne sa veková kategória pohybuje od 30 do 45 rokov.


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu