Žeriavnik Ľubomír z Obchodnej: Najvyššie som pracoval v 230 metroch, pre silný vietor nešli otvoriť dvere kabíny

Začiatkom marca sme uverejnili video nádherného výhľadu na žilinské sídlisko Vlčince, ktoré zachytil žeriavnik pracujúci na stavbe na Obchodnej ulici. Autor záberov sa pri natáčaní nachádzal na vysunutom ramene žeriavu, čo zaujalo aj vystrašilo mnohých našich čitateľov. Dnes vám prinášame rozhovor s Ľubomírom z Novej Bane, ktorý už 18 rokov z výšky hľadí na mnohé európske mestá.

V rozhovore s Ľubomírom, ktorého zábery obleteli Žilinu, sa dočítate:

• ako sa dostal ku svojej práci a čo je jej náplňou,
• v akej výške pracoval a čo najzvláštnejšie prenášal,
• ako zvládol víchrice a búrky v kabíne žeriavu,
• kedy a ako sa môže pohybovať po ramene žeriavu
• ako vlastne žeriavy fungujú a prečo táto práca nie je pre každého.

Ako dlho už robíte žeriavnika a ako ste sa k tomu dostali?
Žeriavnika robím už 18 rokov. No to je dosť smiešna situácia. Keď som mal 18, začal som robiť pre jednu spoločnosť tesára, ako som sa učil. Tri mesiace na to som bol na jednej stavbe v Bratislave, kde bol jeden žeriavnik na asi 150-ke žeriave, s ktorým sme komunikovali cez vysielačku. A on mi zrazu vraví, aby som mu doniesol hore kávu a že mi ukáže, ako žeriav funguje. No a ja, neskúsený, zalial som kávu do hrnčeka a jednou rukou som rúčkoval hore na žeriav, ktorý mal 40 metrov. Kolegovci sa mi smiali ešte dobrých 5 rokov, lebo ja som nenašiel pohár, ktorý je na zatváranie, že by som mu vyniesol kávu v ruksaku, ale v jednej ruke som držal zaliatu kávu v hrnčeku a liezol som hore na žeriav. Hneď potom som šiel na 2-3 týždne k jednému na zaučenie, posadili ma do žeriavu, urobil som skúšky a začal som robiť. Ale aj moja mamka mi hovorila, že keď som kdekoľvek videl žeriav, tak ma to vždy zaujalo. Už od malička som vraj rozprával o žeriavoch.

Galéria: 20 fotiek

Čo všetko je náplňou takejto práce?
No v prvom rade musí žeriavnik vedieť zodpovedne obsluhovať ten žeriav, byť s ním oboznámený, mal by ovládať aj kontrolu lán, kladky, koncových dorazov, mačky na vyložení. Mal by s ním vedieť dobre manipulovať, veľa krát to nie je také jednoduché, ako si človek myslí. Ja ako žeriavnik počujem aj zvuk keď niečo nesedí alebo škrípe, takže ja si robím aj premazanie veže a napríklad teraz som robil po dohode so spoločnosťou aj kontrolu výložníka. Na tomto žeriave je v 35 metroch motor na ovládanie mačky, ktorý som bol kontrolovať vtedy, keď som spravil to video. Motor bol totiž pokazený a nebol som si istý, či je ten žeriav schopný ďalšej manipulácie - ja si totiž nemôžem dovoliť nikoho ohroziť na živote a na zdraví, to je na mne ako na žeriavnikovi.

Čo všetko prenášate? Prenášali ste niekedy aj nejakú zvláštnosť?
Od železa cez šalovacie debnenia, akýkoľvek materiál na stavbu, tehly, drevo, všetko, čo práve potrebujú. Vo Švajčiarsku mi raz povedali, že mi dovezú okná a to prišiel jeden kamión a na ňom bolo jedno okno ktoré malo 8,5 tony. Raz som dokonca zdvihol auto na budovu. Robili sme si srandu z jedného majstra, ktorý ma zasvätil do tejto práce. Ale všeličo sa stávalo, napríklad som raz železiarom poslal na háku zaliatu kávu.

Báli ste sa niekedy?
Nie, keď som začínal robiť žeriavnika, nemal som vôbec strach. Akurát som mal taký zvláštny pocit prvý rok-dva keď som si ľahol, také hojdanie, akoby mal človek morskú chorobu, lebo ten žeriav sa celý deň hojdá. A strach som mal tak dvakrát v živote. Prvýkrát som bol v zahraničí, keď bola víchrica a odtrhlo celé lešenie z budovy a ja som vtedy bol hore v kabíne. Vtedy som už mal také obavy, že to nemusí ten žeriav vydržať. Vo Švajčiarsku presne vtedy aj jeden žeriav spadol. A zažil som aj víchricu v roku 2005, to som staval hotel Kempinski, 70 metrov vo výške, to bol tiež celkom extrém. Ale vtedy som vedel, že ten žeriav to vydrží, tej značke som veril.

Čo je podľa vás najväčším pozitívom a negatívom tejto práce?
No pre mňa plus je to, že človek má ten výhľad, pre mňa je to za tie roky akoby človek sedel v kancelárii. Ale ja to beriem skôr ako hobby, keby ma to nebavilo, tak to nerobím. Nevýhody? Je to robota, ktorú si ľudia nevážia a je nezaplatená, hlavne na Slovensku. A zodpovednosť je obrovská, ale veľa ľudí na stavbe si myslí, že ten človek v žeriave musí urobiť všetko a je tu len pre nich, ale zabúdajú na to, že v prípade, ak sa čokoľvek stane, je za to zodpovedný ten žeriavnik. Nie je to také jednoduché, ako si veľa ľudí myslí. Jedna baba, ktorú som zaúčal, veľmi šikovná žeriavnička, dokonca skončila len kvôli ľuďom na stavbe, ktorí boli vulgárni, neslušní a hulákali. Oni si neuvedomujú, že ten žeriavnik sa musí neustále sústrediť na to, aby im dokázal podať ten náklad rovno do ruky. Musí myslieť na bezpečnosť, treba obrovskú presnosť, cit a odhad. Navyše veľa krát chcú od vás aj obrovskú rýchlosť. U nás na Slovensku sú ľudia na stavbách dosť nevyškolení, nevedia poriadne viazať materiál ani navigovať žeriavnika.

Galéria: 20 fotiek

Máte nejaký slang pre žeriavy?
Ja volám tie malé bicykle alebo kolobežky, a potom tie poriadne, to už sú rakety. Tie kolobežky a bicykle, tam sa smejem, že by ich už mohol aj môj syn ovládať na diaľkové ovládanie. Niektoré žeriavy sú na diaľkové ovládanie, ale napríklad v zahraničí to majú tak, že ak stoja aspoň dva žeriavy vedľa seba, musí byť aspoň jeden ovládaný z kabíny kvôli bezpečnosti.

V akej maximálnej výške ste pracovali?
Vo výške 230 metrov vo Švajčiarsku. Cestoval som po svete, ale od minulého roku už nie. Mám papiere z Nemecka, Švajčiarska aj Rakúska a mám Slovenskú certifikáciu. A v týchto krajinách som aj pracoval.

Aké riziká má práca žeriavnika?
Pokiaľ zlyhá ľudský faktor, mohlo by sa stať, že človek ten žeriav aj strhne k zemi. Ak by sa rozbiehal moc veľkou rýchlosťou s veľkou váhou napríklad. Navyše, ak sú nejakí špekulanti, ktorí si vypínajú takzvaný preťažovák a teda zoberú väčší náklad než by mali, to tiež môže mať vážne následky. No a potom samozrejme je tu počasie. Aj teraz v Poľsku sa stalo, že žeriav padol, keď bola tá víchrica, ja som tu akurát sedel v kabíne, už som ani len nešiel dolu, lebo som nevládal otvoriť dvere na kabíne, tak na ne ten vietor tlačil.

Aké je to v kabíne žeriavu, keď fúka silný vietor? Existujú obmedzenia, za akého počasia môžete pracovať?
Viem, že podľa starého nariadenia to bolo tak, že pri 72 km/h by mal žeriavnik opustiť žeriav. Pri 8 až 9 m/s sa nesmie šalovať, teda dvíhať debnenie, lebo by ho mohol vietor roztočiť a mohlo by sa niečo stať. Veľakrát si to tí ľudia neuvedomujú, oni povedia žeriavnikovi „veď to zdvihni len kúsok nad zem a my to budeme držať,“ ale keď sa do 50 metrového výložníka oprie vietor, tak začne tlačiť ten žeriav do opačnej strany. A je to nebezpečné práve pre tých ľudí dole, ktorí si to ani len neuvedomujú. Ja mám kúpený merač, s maximálnou odchýlkou 0,5 m/s. Sú aj žeriavy, kde sa meria rýchlosť vetra, ale aj také, ktoré majú celý počítač. Pracovať by sa nemalo ani počas búrky, keď sa blýska. Vtedy odstavujem žeriav, lebo už mi šľahol blesk do žeriavu. Pozerali ste sa niekedy do slnka? Tak sa pozerajte do slnka 30 sekúnd alebo minútu a toto budete vidieť dva dni. A bola to aj poriadna šupa, poriadny rachot. Síce sa vám nič nestane, vy ste vo Faradayovej klietke, ale keby ste boli na rebríku, tak je z vás škvarka. Aj keď v jednej krajine udrel taký blesk, že pokrútil celý žeriav.

Galéria: 20 fotiek

Pohybujete sa aj po ramene žeriavu?
Áno, napríklad ako teraz, bolo treba skontrolovať tú mechanickú časť vyloženia, ten motor. Vy si musíte zo stavby zobrať postroj a mali by ste sa istiť o vodiace lanko, ktoré treba prepínať každých asi 5 metrov. Ten profil, po ktorom kráčate, môže mať tak 15 centimetrov. Keby som spadol, ostanem visieť vo vzduchu na asi 1,5 metrovom lane. Ono je darmo, že sa človek nebojí výšky, môže mu prísť v hociktorom momente zle. Kolega dostal minulý rok v kabíne infarkt a už mu nikto nepomohol. A toto sa vám môže stať aj na ramene, ten pád by človek asi nerozchodil.

Má táto práca nejaké zdravotné nároky?
Veľmi dobrý zrak, človek nesmie mať cukrovku a problémy s tlakom a podobné veci. V zahraničí sa musia robiť dokonca aj psychotesty. Proste musí byť človek zdravotne spôsobilý. To najhoršie na tejto práci je to, že človek nie je unavený fyzicky, ale psychicky. Žeriavnik musí stále sledovať určitý bod na vzdialenosť 50 či 70 metrov.

Aký je princíp fungovania žeriavov?
Tak v jednoduchosti, keď človek vyjde do kabíny, je tam centrálna stopka, ktorú treba odistiť a potočiť, zeleným tlačidlom jednoducho naštartujete. Pravý joystick funguje tak, že od seba posúva hák dolu, na seba dvíha hák hore. Ľavý joystick je taký, že doprava a doľava sa točí žeriav a od seba a k sebe posúvate mačku - to je tá časť, ktorá chodí po výložníku. Sú žeriavy, ktoré majú plne frekvenčné riadenie, ale tie staršie majú klasické rýchlosti. Tie s frekvenčným, alebo silovým riadením majú aj dojazdy, nikdy prudko nezastavia a neseknú. Je to kvôli bezpečnosti, ale keď napríklad poviete žeriavnikovi meter nad zemou stoj, tak je neskoro, padne hák na zem a je vybavené. Záleží samozrejme na type žeriavu. Tento žeriav má dynamické brzdenie, keď sa človek točí, tak nemôže hneď zabrzdiť a otočiť sa do inej strany. Iný typ žeriavov to umožňuje, majú takzvanú turbínu.