Historickú kaplnku na Starom cintoríne v Žiline začali rekonštruovať

Redakcia
•
08 november 2021, 12:40

Práce na obnove kaplnky na Starom cintoríne v Žiline sa začali v piatok 5. novembra. Stavba nemala v dokumentácii uvedeného žiadneho majiteľa, preto žilinská samospráva pristúpila k vysporiadaniu majetku a podnikla kroky na záchranu historického objektu.

Kaplnka morová (predtým Kaplnka Sv. Magdalény) nesie tento názov z dôvodu jej postavenia na zažehnanie moru začiatkom 18. storočia. Na čelnej strane mala ešte koncom 20. storočia nápis v latinčine: „SENATUS AC POPULUS PRIVILIGATE CIVITATIS SOLNENSIS“, v preklade: „Senát a obyvateľstvo slobodného mesta Žilina“. V minulosti si tam totiž žilinskí richtári odovzdávali svoje úrady, preto bola významným miestom.

Na kaplnku upozornila mestská poslankyňa

Na mieste, kde kaplnka stojí, neevidoval žilinský katastrálny úrad žiadnu stavbu. Na kaplnku ako prvá verejne upozornila mestská poslankyňa Iveta Martinková, ktorá dostala viaceré podnety od obyvateľov mesta. Na majetkovom vysporiadaní sa od roku 2017 podieľalo viacero zamestnancov mestského úradu v Žiline.

VIDEO: V kaplnke na Starom cintoríne v Žiline boli objavené dva zvony, jeden z nich má až 165 rokov

Až na základe občianskeho podnetu žilinskej poslankyne bola kaplnka zaregistrovaná 3. októbra 2018 v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka.

V roku 2019 si mesto Žilina objednalo spracovanie projektovej dokumentácie od Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Následne sa začala príprava rekonštrukcie strechy čiastočne financovanej z dotácie Ministerstva kultúry SR. Prvé práce začali začiatkom tohto mesiaca, kedy pracovníci demontovali dva historické zvony a dočasne ich umiestnili na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Žiline, aby sa mohla naplno rozbehnúť demontáž strešnej krytiny.

„Vyžiadalo si to pátrania v archívoch, viacnásobné rokovania na Krajskom pamiatkovom úrade, diecéze, fare, meste, katastrálnom úrade… Boli to dlhodobé a náročné procesy. Kaplnka prešla kompletnými výskumom, a to historickým, archeologickým, reštaurátorským, mikrogravimetrickým, georadarovým, ako aj prieskumnými vrtmi a snímaním boroskopom,“ spresňuje žilinská mestská poslankyňa Iveta Martinková, ktorá od začiatku podniká kroky na jej záchranu.

Významnými atribútmi pre zápis kaplnky do registra národných kultúrnych pamiatok bol vek, tvar a dva vzácne zvony, ktoré boli objavené vo veži. Zvony sa podarilo objaviť kampanológovi Danielovi Husárikovi a poslankyni Martinkovej, pričom v ten deň ich po desaťročiach opäť rozozvučali.

Kaplnka je unikátnym typom v regióne, v širšom okolí nie je známa takáto drobná sakrálna baroková stavba s polygonálnym pôdorysom. Od prvého podnetu až po začiatok rekonštrukcie uplynuli viac ako štyri roky. Mestská poslankyňa sa teší, že sa stavbu podarí zachrániť.

„Hlboko si vážim dlhodobú spoluprácu s Krajským pamiatkovým úradom v tomto smere, ako aj s pracovníkmi z mestského úradu z investičného oddelenia vrátane tých, ktorí zabezpečujú finančné krytie cez fondy,“ dodala I. Martinková.