MsHK Žilina zatiaľ licenciu nezískal, SIHPA eviduje stále dlhy v desiatkách tisícov eur

Redakcia
•
12 júl 2018, 13:24

Hokejový klub MsHK Žilina stihol v predĺženom termíne podať žiadosť o udelenie licencie, ktorej by malo predchádzať vyrovnanie záväzkov z predošlých sezón. Keďže jediným akcionárom hokejového klubu je mesto Žilina, o vyčlenení prostriedkov na uhradenie dlhov rokovali poslanci. Na mimoriadnom zasadnutí nakoniec schválili sumu 50-tisíc na doplatenie dlhov, ďalších 160-tisíc eur má slúžiť na odštartovanie účasti v najvyššej súťaži.

Zmeny nastali v predstavenstve aj dozornej rade, novým predsedom predstavenstva je žilinský primátor Igor Choma. Napriek tomu, že klub stihol podať licenciu a deklaroval uhradenie dlhov z marca, viaceré hráčske asociácie stále evidujú dlhy MsHK Žilina voči zastupovaným hráčom. Tie sa majú týkať najmä mesiaca apríl, v ktorom sa názor na nárok na odmenu rozchádza.

„Dlhy nám nahlásila väčšina kádra, pôvodný dlh nahlásený týmito hráčmi predstavoval cez 60 000 eur, dlh voči týmto na základe aktuálnych informácií je približne na úrovni 45 000 eur. Bola uhradená časť dlhov, ide najmä o doplatky za marec 2018,“ potvrdil JUDr. Oliver Pravda, prezident Slovenskej asociácie hráčov ľadového hokeja (SIHPA) s tým, že podľa nich Žilina podmienky na udelenie licencie nesplnila.

S tým sa stotožnilo aj vedenie organizácie Pro-hokej, ktoré požaduje od MsHK Žilina doplatenie aprílových dlhov. „Jeden klub musí do budúceho štvrtka, kedy opäť zasadá predstavenstvo spoločnosti Pro-Hokej, doplniť ďalšie podklady,“ uviedol Richard Lintner pre denník Šport. SIHPA zastupuje až pätnástich hráčov MsHK Žilina, ktorí nedostali zaplatené.

Menovite ide o hráčov minulej sezóny: Švihálek, Mazanec, Tvrdoň, Stupka, Mikoláš, Rogoň, Mikuš, Pospíšil, Andersons, Hruška, Hatala, Tomek, Konečný, Jurík a Juraško. Títo nedostali zaplatené za mesiac apríl ani cent. Klub podľa asociácie argumentuje tým, že keď hráči odohrali posledný zápas v marci, tak nemajú nárok na odmenu za apríl.

„Toto SIHPA považuje za účelové konanie, pretože hráči mali zmluvy uzavreté minimálne do konca apríla, niektorí mali dlhodobé kontrakty, čiže boli platné aj po apríli. Klub postupoval diskriminačne voči určitej skupine hráčov - niektorým hráčom boli vyplatené aprílové odmeny v podstate včas, iným hráčom zase klub odmenu za apríl nevyplatil - to je prvý rozdiel. Druhý rozdiel je ten, že tí hráči, ktorí nedostali odmenu za apríl 2018, mali rozdielne znenia zmlúv - niektorí sa s klubom dohodli, že sa na nich nevzťahuje čl III ods. 6 zmluvy, ostatní mali v zmluve tento článok zahrnutý - aj tak obe tieto podskupiny nedostali peniaze zaplatené,“ spresňuje Oliver Pravda.

Okresný súd v Žiline rozhodol v prospech bývalého hráča

Odsek 6 článku III hráčskej zmluvy v Žiline pojednáva o tom, že ak hráč nebude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom zmluvy počas celej doby jej platnosti, obdrží len časť odmeny podľa pomeru počtu dní herného plánu klubu a skutočného výkonu športovej činnosti. V preklade tak hráči, ktorí neodohrali v apríli ani jedno stretnutie, nemajú nárok na mzdu za tento mesiac.

Bývalý hráč MsHK Žilina Daniel Brejčák sa pre túto formuláciu súdil, rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdilo, že má nárok na mzdu do doby, do ktorej bola zmluva platná. Klub sa odvolal a momentálne vec rieši Krajský súd v Žiline.

Hráčska asociácia SIHPA nesúhlasí s využívaním tohto ustanovenia v zmluve, ktoré podľa ich názoru ubližuje hráčom. Niektoré kluby majú tieto podmienky v zmluve prezentovať ako povinné a nariadené Pro-hokejom, čo však nie je pravda. Naopak, kluby majú možnosť upravovať si zmluvy po svojom.

„To, že na Slovensku sú nútení hráči podpisovať takéto zmluvy je vina prohokeja - je síce pravda, že prohokej umožnil klubom aby si upravili zmluvy po svojom, čo niektoré kluby či už do väčšej alebo menšej miery využili, toto však nijakým spôsobom nepomohlo zbaviť sa kľúčových ustanovení, ktoré hráčom vyslovene škodia,“ dodáva Oliver Pravda.

Mechanizmus na zabránenie zvyšovania dlhov

SIHPA opakovane iniciovala zmenu hráčskych zmlúv, počas tohtoročného playoff pripravila nové znenie hráčskych zmlúv pre sezónu 2018/2019, ktoré poslala všetkým klubom a Pro-hokeju.

Cieľom bolo zosúladiť znenie s podmienkami profesionálnych hráčskych zmlúv stanovenými zákonom o športe a posilniť postavenie klubov aj hráčov. Nové zmluvy mali pomôcť efektívne riešiť niektoré podmienky a nastaviť spoluprácu férovo a prehľadne pre obe strany. K akceptácii nových zmlúv, alebo aspoň prejednaní ich časti, však doteraz nedošlo.

Či sa podarí vyrovnať dlhy z predošlých sezón a ozdraviť financie v MsHK Žilina, ukáže až čas. V našom regióne však nejde o prvý prípad problému s financovaním, pred niekoľkými rokmi z tohto hľadiska nezvládol extraligovú účasť MHC Martin.

Žilinský klub taktiež nie je zďaleka jediným účastníkom extraligy, ktorý má problémy s vyrovnávaním záväzkov načas. Vzhľadom na to, že je mestský, cítia veritelia vyššiu možnosť vymoženia dlhov. Do budúcna navrhla hráčska asociácia SIHPA spôsob, akým by sa dali sanovať dlhy priamo po sezóne.

„S pánom Lintnerom sme sa minulý rok po faux pas v Martine dohodli aj na tom, že Pro-hokej vytvorí určitý mechanizmus na to, aby sa nestalo to čo v Martine, teda že Pro-hokej bude môcť z peňazí ktoré na konci sezóny vypláca svojim akcionárom - klubom (cca 100.000 eur ročne) vziať kvázi záchranný balík, z ktorého sa vyplatia dlhy voči hráčom, ak by nastala podobná situácia ako v Martine. Prešiel rok a nevieme o tom, že by takéto niečo Pro-hokej dodržal. Pritom možnosti aj peniaze na takéto opatrenia má,“ uzatvára JUDr. Pravda.

Hokej ako taký sa na Slovensku potýka s problémami aj na národnej úrovni, MsHK Žilina je teda súčasťou pravdepodobne väčšieho problému. Časť funkcionárov vyznáva názor, že by sa extraliga mala presunúť naspäť pod Slovenský zväz ľadového hokeja od súkromnej spoločnosti Pro-hokej.

Tomuto variantu nasvedčuje aj fakt, že zmluva o riadení ligy bola podpísaná len na jeden rok. Pri takto krátkom období je totiž náročné plánovať rozvoj či uzatvárať reklamné partnerstvá.