9. apríl 2018 o 11:09

Polopodzemné kontajnery má niekoľko krajských miest, v Žiline by mohli pomôcť riešiť problémy

Veľká časť obyvateľov žilinských sídlisk pozná situáciu plných smetných košov, ktoré pôsobia neesteticky a v konečnom dôsledku tak zhoršujú kvalitu života na sídlisku. Za často nelichotivý stav kontajnerových stojísk môže hneď niekoľko faktorov - ide napríklad o nepoctivých podnikateľov či občanov, ktorí do nich vyhadzujú stavebný odpad či bezdomovcov, ktorí z kontajnerov obsah vyberajú.

Nahromadený odpad spôsobuje okrem problémov s hygienou a zápachom aj ďalšie, ktoré poznajú najmä obyvatelia Hájika. Práve tu sa stáva neporiadok v okolí smetných košov zdrojom obživy pre divú zver, na ktorej prítomnosť si Hájičania boli nútení s postupom času zvyknúť. Dospelý diviak nemá pri hľadaní potravy problém prevrhnúť smetnú nádobu.

Zabrániť vyberaniu obsahu, či už diviakmi alebo ľuďmi, pomáhajú polopodzemné kontajnery. Tie sa postupne uchytili vo viacerých slovenských mestách, vo vyspelejšej časti Európy už fungujú dlhodobo. Ich osadenie v Žiline ako súčasť boja proti diviakom navrhuje poslanec Martin Kapitulík. Výhodou podobných stojísk je aj to, že šetria priestor a dokážu upozorniť na aktuálny stav odpadu.

„Navrhujeme, aby sa, pilotne na sídlisku Hájik, umiestnili systémy umožňujúce využiť priestor pod úrovňou zeme ako úložisko na odpad – tzv. polopodzemné kontajnery. Následne by sa pokračovalo v ich umiestnení aj v ďalších mestských častiach Žiliny. Vo vyspelých európskych krajinách takéto riešenia úspešne fungujú už 25. rokov. Ide o moderné, hygienické, estetické, bezpečné, úsporné a efektívne riešenie nakladania s odpadom,“ vysvetľuje Kapitulík.

Vyhadzovanie smetí aj vyprázdňovanie nádob je čistejšie

Nespornou výhodou pre obyvateľov vo vybraných častiach Bratislavy, Nitry, Trnavy či neďalekej Čadce, je čistota. Okrem znemožnenia opätovného vyberania odpadu k nej prispieva aj to, že vyprázdňovanie je realizované zo spodnej časti, takže vhadzovací otvor nádoby zostáva čistý. Ten sa navyše nachádza v dostupnej výške, takže kontajnery uľahčujú vhadzovanie napríklad deťom či seniorom.

Takto budovali prvé polopodzemné kontajnery v Čadci. Zdroj: mestocadca.sk

Pri objeme polopodzemného kontajnera približne 5 metrov kubických dokáže jeden takýto kus nahradiť viac ako päť "štandardných" kontajnerov s objemom 1100 litrov. V súčasnosti sa na sídlisku Hájik nachádza 67 oficiálnych stanovíšť pre kontajnery, na ktorých je umiestnených spolu 275 kusov 1100 litrových zberných nádob na jednotlivé druhy odpadu.

„Pri konzervatívnom odhade, rešpektujúc minimálnu a maximálnu vzdialenosť kontajnerových stanovíšť od obydlí, by sme vedeli v prípade Hájika hovoriť o približne 20 stanovištiach pre 90 polopodzemných kontajnerov v objeme od 3m3 do 5m3, tak, že na každom kontajnerovom stanovišti by boli jeden až dva kontajnery na zmesový komunálny odpad a po jednom kontajneri na papier, plast a sklo,“ doplnil Kapitulík.

Súvisiaca téma Na Bôriku majú problém so separovaním, nádoby na triedený odpad im zrušili pre vysoký obsah smetí

Problémom môže byť stále ľudský faktor

Okrem zvýšenej kapacity kontajnerových nádob by osadením v Žiline došlo k zvýšeniu priestoru, ktorý by sa dal využiť napríklad na vybudovanie ďalších parkovacích miest. Aj riešenie polopodzemných kontajnerov má však svoje trhliny, s ktorými sa stretávajú napríklad obyvatelia v Bratislave.

Miestna spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu a.s. sa pravidelne stretáva s tým, že kontajnery nie je možné vysypať pre zaparkované vozidlá. Smetiari sa ku kontajnerom nevedia dostať, prípadne pre nízky manipulačný priestor nedokážu ich obsah vysypať.

V Čadci na Chalúpkovej ulici začali v októbri minulého roka budovať v rámci pilotného projektu polopodzemné kontajnery, náklady na vybudovanie piatich takýchto nádob na zmesový aj triedený odpad boli naplánované vo výške 28 800 eur.

Vývoz prebieha momentálne na základe hlásenia senzorov, ktoré upozornia zamestnancov spoločnosti na naplnenie jednotlivého kontajnera. Do budúcna však zástupcovia mesta nevylúčili ani vývoz v pravidelných intervaloch, jeho prípadné zavedenie bude záležať od toho, čo ukáže prax.

Vrecový zber triedeného odpadu v Žiline pokračuje

Mesto Žilina začalo minulý rok s pilotným projektom, cieľom ktorého je zvýšiť efektivitu a kvalitu triedeného zberu. Občania mestskej časti Závodie separujú pomocou farebne označených vriec, následne ich podľa rozpisu vyložia pred svoj dom. Zazmluvnená spoločnosť ich v stanovenom termíne odnesie. Farby vriec sú zhodné s farbou kontajnerov na jednotlivé triedené komodity.

Mesto aktuálne zvažuje, že by podobný systém zaviedlo aj do iných častí. „Efektívnosť tohto systému aktuálne vyhodnocujeme a zvažujeme jeho zavedenie aj v iných častiach mesta. Do projektu je zapojených približne 740 domácností,“ potvrdila hovorkyňa mesta Žilina Barbora Zigová.