Ťažba na hrebeni od Dubňa na Straník sa za posledné roky zintenzívnila, dôvodom sú kalamity

Čitateľ nás začiatkom roka upozornil na ťažbu, ktorá prebieha a postupne mení podobu lesov na hrebeni pri Žiline, tak ako ju poznali turisti dlhé desaťročia. Na trase medzi Dubeňom a Straníkom lesníci postupne ťažia drevo, ide o oblasť, v ktorej pôsobí hneď niekoľko urbariátov.

„Som dlhoročný turista a bývam v Žiline s výhľadom na Dubeň. Tak som sa včera vybral na turistiku po hrebeni Dubňa až na Straník cez Zástranie a chcel som si pozrieť, ako prebieha výstavba vyhliadky, o ktorej ste pred nedávnom písali príspevok. Keď budete pokračovať po turistickej značke smerom na vrchol Dubňa, resp. až do Zástrania, zarazí Vás, že sa ťaží drevo na severnej strane Dubňa - prevažne smrek. Na južnej strane len čiastočne,“ uvádza čitateľ, ktorý nám poslal aj fotografie.

Podľa jeho slov súčasný stav neteší ani turistov, ktorých je možné na trasách stretnúť. Aj na základe jeho podnetu sme sa preto rozhodli osloviť jedno z lesných pozemkových spoločenstiev, ktoré na území pôsobí, a požiadali sme ich o vysvetlenie toho, ako funguje ťažba v oblasti.

Ťažobné mechanizmy môžu turisti stretnúť aj na ceste medzi Tepličkou nad Váhom a Zástraním

„Hrebeň Dubňa bola veľmi príjemná turistika, avšak choďte sa tam vybrať teraz, ťažba na každom kroku! Stretol som aj ďalších turistov, ktorí sa tiež sťažovali na rozbité turistické cesty na Dubni, na ktorých sú jasne vidieť koľaje od mechanizmov. Vrcholom bolo, keď som prišiel na križovatku ciest medzi Zástraním, Zádubním a Tepličkou. Tam práve spilovali stromy. A na parkovisku pri križovatke stál plne naložený smrekovým drevom nákladiak s poľskou EČV,“ ktorý nás požiadal o to, aby sme zistili stav ťažby v tejto lokalite a objasili to, na akom princípe funguje ťaženie.

V prípade kalamity je nutné vyťažiť všetko kalamitné drevo

So žiadosťou o informácie sme požiadali Lesné pozemkové spoločenstvo (LPS) – urbariát Zástranie. „V prvom rade nie som si istý, či hovoríme o našom urbariáte. Les v katastrálnom území Zástranie spravuje viacero organizácií, nielen LPS Urbariát Zástranie. A pokiaľ vás čitatelia upozorňuju, že ťažba je konkrétne na pozemkoch v našej správe, veľmi ma to udivuje. Treba uviesť na pravú mieru, že keď niekto vidí na prechádzke lesom v okolí Zástrania rúbať drevo, neznamená to, že ide o pozemky v našej správe,“ spresnil hospodár Branislav Martinček z LPS - urbariátu Zástranie s tým, že nadmerne sa rúbe v širokom okolí.

Potvrdil, že v posledných rokoch sa drevo ťaží viac, dôvodom je však lykožrútová a následná vývratová kalamita. Bez výrubu by na tom lesy boli pravdepodobne horšie. „Pred rokom 2014 sme sa pohybovali na úrovni okolo 350 až 500 m3 smrekovej gulatiny ročne čo je v súlade s lesným hospodárskym plánom. V roku 2014 to bolo 1111 m3, v 2015 568 m3, 2016 2006 m3 a v roku 2017 4710m3,“ spresnil Martinček počty vyťaženého dreva v ich lesnom pozemkovom spoločenstve.

Ťažbu povoľuje odborník poverený štátom

Práve hospodársky plán lesa je to, čo určuje ťažbu v obdobiach mimo kalamity. Je vypracovaný na štátnu zákazku a určuje obhospodarovateľovi lesa čo, kedy a na ktorých porastoch musí urobiť. Nejde len o ťažbu, ale aj sadenie, vyžínanie, ochranu proti burine, zveri, prerezávky a podobne. Podľa slov hospodára zo Zástrania spôsobuje nedostatočné spracovanie kalamity väčšie škody, keďže môže nakaziť aj susedné urbárstva:

„Snažili sme sa každy rok ukončiť s nulovým výskytom kalamity v našich porastoch, tzn. že len na niekoľko málo výnimiek sme kalamitu vždy spracovali do konca roka a v riadnych termínoch, aby nedochádzalo k jej šírenie ďalej. Bohužial škodca ako je Lykožrút smrekový ma krídla a preto vie preletieť od susedov, ktorí kalamitu spracúvajú po termínoch.“ Ťažbu podľa plánu alebo na základe informácií o kalamite povoľuje odborný lesný hospodár, ktorého služby si urbariát musí zaplatiť.

Po vyťažení musí správca plochy zalesniť

Po tom, ako zo svojho územia správca lesa vyťaží drevo, je povinný toto nahradiť do troch rokov a plochy nanovo zalesniť. Urbariát nemá povinnosť udržiavať turistické chodníky, keďže ide o súkromné spoločenstvo. „Za naše spoločenstvo chcem ale dodať, že sa snažíme a pracujeme tak, aby čo najmenej utrpel pôdny fond, približovacie linky a zvažnice. Zvažnice musime udržovať v takom stave, aby sa po nich v prípade požiaru dalo prejsť požiarnou technikou,“ dodáva Martinček.

Stav dospelých smrekových lesov v okolí Kysúc a už aj Žiliny je obecne zlý, lebo to podľa slov hospodára ľuďom vyhovuje. Predpovedá, že nasledovať bude Mala Fatra: „Pozrite sa okolo seba, koľko tu vzniklo rôznych firiem na ťažbu, zvoz a predaj dreva. A to aj s pomocou fondov Európskej únie a štátu. Za naše spoločenstvo sme zatiaľ zosuvy nezaznamenali, ale samozrejme že storočný les zadrží mnohonásobne viac vody z dažďov ako 10 ročný porast. Lokálne záplavy sú podľa môjho názoru dôsledkom zvýšenej ťažba dospelých porastov,“ vysvetľuje hospodár.

Na Slovensku je podľa slov hospodára z LPS - urbariát Zástranie málo spracovateľov guľatiny

A ako je to s cenou dreva a ťažbou cudzími firmami? Dôvodom toho, že odberatelia sú aj z iných štátov je fakt, že na Slovensku je málo spracovateľov guľatiny. Ak by si drevo aj prevzali slovenské firmy, obratom by ho predali do iných krajín a zisk by tak namiesto hospodárstva putoval k týmto prepredajcom.

„Vyťažené drevo predávame viacerým odberateľom, dve firmy sú z Poľska. Dôvod je jednoduchý, a síce vyššia cena za predaj dreva, na úrovni cca 20 percent. Mohol by som sa tváriť ako národovec a povedať dajme zarobiť Slovákom. Áno, dali by sme zarobiť Slovákom, ale len takým, čo už majú zarobené dosť. A títo Slováci to aj tak predaju do Poľska, Čiech, Rumunska alebo Rakúska. Bohužiaľ na Slovensku je len málo spracovateľov guľatiny,“ uzavrel Martinček to, prečo na Slovensku môžeme vidieť aj firmy z iných krajín.