Čitateľka po návšteve žilinského urgentu: Odišli sme maximálne spokojní


Foto: Čitateľka po návšteve žilinského urgentu: Odišli sme maximálne spokojní Foto: ilustračné

Čitateľka Katka nám napísala email, v ktorom sa chcela podeliť o svoj zážitok zo Žilinskej nemocnice - konkrétne z oddelenia urgentného príjmu. Na prekvapenie mnohých ide o veľmi pozitívny zážitok.

„Prišla som večer so synom, ktorý mal bolesti brucha po úraze. Išla som so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane strach o syna, na druhej strane, Bože môj, rovno nás pošlú preč, veď mu nič nie je,“ začína opisovať čitateľka. Službukonajúci lekár ju hneď v úvode schladil slovami, prečo neprišli skôr.

„Z vyššie zmieneného dôvodu “nič mu nie je” som preto čakala až kým sa problém nezhoršil. Chápem prístup pána doktora, asi by som na jeho mieste reagovala rovnako. Ale hneď na to sa z nahnevaného doktora stal veľký profesionál, ktorý v sekunde začal konať,“ pokračuje.

Lekár zmeral dieťaťu teplotu, tlak, urobil odbery krvi a poslal ho na vyšetrenie RTG, sono aj chirurgiu a urológiu - v skratke urobil všetky možné a potrebné vyšetrenia. Katarína vedela, že je jej syn v dobrých rukách. Personálu na ambulancii bolo dostatok a všetci boli na ňu veľmi milí a pozitívne naladení. Zaskočilo ju, že jej syn, ktorý nemôže injekčnú striekačku ani vidieť, si ani nevšimol, kedy mu zaviedli kanylu.


„Hneď na to sme so šiestimi papiermi a s vozíkom pochodovali na vyšetrenia. Nikde sme nečakali ani 5 minút. Všetko prebehlo rýchlo a bez najmenšieho problému. A hlavne, v pokojnej, pozitívnej a ústretovej atmosfére počínajúc sanitármi až po pánov doktorov, ktorých sme stretli hoci aj na chodbe. Našťastie sa nič vážne nepotvrdilo. A my sme po necelých dvoch hodinách nemocnicu mohli opustiť.“

Matke s dieťaťom sa domov odchádzalo s veľmi dobrým pocitom. Preto nás aj kontaktovala, aby vyjadrila veľkú pochvalu a vďaku celému službukonajúcemu personálu. Ako sama povedala, je jednoduché sťažovať sa, keď sa pacientom niečo nepáči, ale je dôležité vyjadriť aj pochvalu, ak sú pocity pacientov aj opačné.

Pri návšteve nemocnice narazila len na jediný problém a to, že nevedela, kde sa nachádza detská pohotovosť. V areáli údajne nenašla žiadnu tabuľu s označením smeru detskej pohotovosti. Paradoxom je, že táto sa nachádza hneď pred vjazdom do areálu nemocnice.

Dodala však na záver, že príbeh mal trochu zlý začiatok no dobrý koniec…


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu

Zdroj: čitateľka