Graffiti umelec Begor: Keby sme boli vandali, nemíňame spreje, ale všetko iba rozkopávame


Foto: Graffiti umelec Begor: Keby sme boli vandali, nemíňame spreje, ale všetko iba rozkopávame
Galéria: 5 fotiek
Foto: Begor súkromný archív

V poslednej dobe sme vás informovali o niekoľkých prípadoch, kedy neznámy páchatelia “skrášlili” čisté fasády budov nie príliš umeleckými tagmi. Problematika graffiti je však omnoho širšia a komplikovanejšia, než len zaškatuľkovanie každého umelca do spoločnej kategórie “vandalov”. O priblíženie celej subkultúry sme v krátkom rozhovore požiadali známeho žilinského umelca Begora, ktorý patrí k popredným postavám našej scény. V nasledujúcich riadkoch sa teda dovziete to, aká je v Žiline komunita, kde je hranica medzi umením a vandalizmom alebo akési nepísané pravidlá skúsených writerov.


Ahoj, spomínaš si na svoje začiatky a čo sa postupom času zmenilo?

Rok 2008, Marec… tam bol môj začiatok. Za tých 9 rokov sa tento umelecký smer dosť zmenil. V dobe keď som začínal bol tu boom. Každú chvíľu sa organizovali podujatia, kde sa legálne maľovalo, bolo tu veľa aktívnych writerov (sprejerov), von vychádzali prvé dokumenty o tomto, nikto ešte nebol tak ovplyvnený internetom ako teraz. Chcel som sa na nich podobať, mať svoje meno namaľované na verejnosti…

Aká je v Žiline graffiti komunita?

Je nás tu len zopár, čo sa tomuto aktívne venujeme. Pred 8–9 rokmi nás v Žiline bolo oveľa viac, ale väčšina s tým nadobro skončila. Tu sa po rokoch ukáže, kto to robí naozaj od srdca, a dokáže si vyhradiť čas popri zamestnaní, biznise atď. Sú tu ľudia, ktorí sú aktívni 10 až 17 rokov. Patrí im rešpekt! Čo sa týka stretávania sa, nie sme gang, ktorý sa tajne stretáva za kruhovým stolom :)

Záleží to od vzťahov, a tie sú v tomto umení dosť krehké. Keby mi premaľuješ moje graffiti svojími, tak na pivo ťa asi nepozvem :) A vzájomné pretieranie sa stáva často, keďže viditeľných stien je v Žiline zúfalo málo.

Čo predchádza vzniku jednej maľby?


Toto by som rozdelil na dve časti - graffiti legálne a nelegálne. Keď ja idem robiť nelegálne, snažím sa to namaľovať čo najlepšie za čo najkratší čas. Treba si ten flek dopredu pozrieť, odkiaľ mi vybiehávajú autá, ľudia, či sa dá niekde poblízku na čas schovať atď. Načrtnúť písmo, vyfarbiť, obtiahnuť + detaily. Mnohí mi hovoria, že to, čo odo mňa videli takto na rýchlo, je hnus… A majú pravdu. Graffiti v ulici je hnus.



Pri legálnych graffitoch sa v prvom rade zameriavam na to, kam pôjdem. V Žiline sú iba dve legálne steny, a tie sú už zabraté kvalitnými maľbami. Je to ako keby v Auparku bolo 10 parkovacích miest. Jednak sú zabraté a po druhé ich je málo. Tak čo urobíš? No pôjdeš to odstaviť na chodník. Tak aj väčšina chodí maľovať na mosty…

Ako je to s nákladmi na graffiti?


Ako je to s nákladmi? To je častý dôvod, prečo 90 percent už nemaľuje. Pokiaľ chceš byť dobrý, musíš veľa maľovať. A to stojí veľa času, úsilia, omylov a hlavne farieb a sprejov. Ja robím každé 2 mesiace nákupy, kde dám 300 – 400 eur do sprejov a do vedier s farbou na natieranie. Keďže veľa cestujem za maľovaním, sú tu ďalšie náklady na cestu a tak ďalej. A keď ťa chytia, tak ti vyčíslia štvorcifernú  sumu. Takže je to drahý špás.

Čo by si odporučil začínajúcim graffiti umelcom?

Byť trpezlivý. Nechcieť všetko hneď naraz. Veľa kresliť a inšpirovať sa majstrami, hlavne zo zahraničia. Internet je toho plný. Mať rešpekt a dodržiavať isté pravidlá. Nesprejovať na kostoly, pamiatky, nové zateplené budovy, neničiť maľby ľuďom, ktorí už majú niečo za sebou. Keď chce niekto radu individuálne, rád mu poradím. Nájdeš ma na Facebooku ako Begor, kde mi veľa mladých píše a žiadajú o radu. Keďže mne nikto neradil, viem aké to je, a chcem začiatočníkov ušetriť omylov. Tým chcem zároveň skrášliť mestá.


Kde je pre teba hranica medzi umením a vandalizmom?

Pred nedávnom som mal možnosť byť pri debate uznávaných umelcov (pre ľudí bláznov), čo tvoria aj do galérií. Pri pohľade na vysypaný štrk uprostred galérie, alebo plátno s čiernym štvorcom, padala otázka ,,Čo je to vlastne umenie?´´ Podľa mňa to je dlhoročná práca, keď si to človek odsedí na zadku a maká na svojom štýle. Keby namaľujem niečo aj na sklenenú vitrínu, tak ti poviem, že je to umenie. Nikto nemá taký autentický rukopis a štýl.

Ale umenie by nemalo obmedzovať ľudí. To znamená, že keď si železnice alebo MHD dajú oblepiť celý vagón či autobus reklamou, vrátane okien, a človeka bolia oči z tých sprostých mriežok na okne, toto je tiež vandalizmus! No ale miera je tam, kde objekt je tak zničený, že už nevie slúžiť. Ja keď sa podpíšem na zastávke, tak stále slúži. Keď ju niekto rozbije, vytrhá lavičky, tak to je vandalizmus. A keby sme boli iba vandali, tak nemíňame na spreje, ale všetko iba rozkopávame…

Má nová budova rešpekt a akúsi ochranu pred posprejovaním? Aké typy budov sú tabu pre maľovanie?

To je individuálne. Ja ti tu môžem vymenovať, čo je pre mňa tabu, ale niekto sa opije na bare, a cestou domov zistí, že má vo vačku sprej a pomaľuje všetko. A je mu to jedno. Úprimne, keby som bol policajt, a zbadám takéto indivíduum, tak ho asi “neúmyselne” zastrelím pri výkone služby.

Existuje v Žiline možnosť dohody medzi majiteľmi a umelcami?

Každý, kto si chcel niečo presadiť, alebo sa dohodnúť, pochopil, že to nie je len o tom mať talent. Musíte vedieť jednať s ľuďmi. Majitelia nechcú mať na svojom majetku graffiti, ktoré ani neprečítajú a nič im to nehovorí. Chcú tam portréty, krajinky, zvieratá... Ale nájdu sa aj výnimky.

Máš za sebou úspešné spolupráce na skrášlení budov alebo verejných priestorov? Kde môžeme vidieť tvoje maľby?
    
Stačí sa prejsť po Budatíne:) Tam som toho skrášlil až až... Vďaka za rozhovor:)



 




Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu