Vedci zo Žiliny sa podieľali na svetovom unikáte. Meteor zachytili zo stratosféry ako prví na svete

Vedci zo Žilinskej univerzity s českými partnermi ako prví na svete zachytili ultrafialové spektrum meteoru priamo zo stratosféry. Úspech môže posunúť výskum vesmíru aj atmosféry.

Vedci zo Žilinskej univerzity v Žiline sa podieľali na výnimočnom vedeckom úspechu, ktorý nemá vo svete obdobu. V spolupráci s českým tímom z Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského a technologickou spoločnosťou Spacemanic sa podarilo zachytiť ultrafialové spektrum meteoru priamo zo stratosféry. Ide o historicky prvý záznam tohto druhu, ktorý vedcom otvára nové možnosti skúmania vesmíru aj našej atmosféry.

Celý experiment bol súčasťou vývoja novej hyperspektrálnej kamery, ktorá dokáže analyzovať svetlo vo veľmi detailnom spektre. Práve táto technológia umožnila zaznamenať zloženie meteoru s presnosťou, aká doteraz nebola možná. V budúcnosti by mohla slúžiť na sledovanie vesmírnych telies alebo atmosférických javov priamo zo satelitov, a to nepretržite počas celého roka.

Doterajšie pozorovanie meteorov má svoje limity. Pozemné siete sledujú len časť oblohy a často ich obmedzuje počasie či svetelné podmienky. Každý rok pritom do atmosféry Zeme vstupujú státisíce ton materiálu z vesmíru, ktorý vedci chcú analyzovať, aby lepšie pochopili zloženie medziplanetárnej hmoty či potenciál budúcich ťažobných aktivít vo vesmíre. Práve preto sa hľadajú nové spôsoby, ako tieto javy sledovať efektívnejšie.

Jedným z riešení sú stratosférické lety. Vedci využili špeciálne balóny, ktoré dokážu vyniesť prístroje do výšky približne 27 až 30 kilometrov nad zemou. V takýchto podmienkach už atmosféra menej skresľuje merania a umožňuje zachytiť aj ultrafialové spektrum, ktoré zo zeme nie je možné spoľahlivo pozorovať.

Prvé testy prebehli počas troch misií s názvom MORANA 1, 2 a 3 v roku 2024. Balóny štartovali z Letiska Partizánske a po niekoľkých hodinách letu pristávali v oblasti Slovenského raja. Práve počas týchto misií sa podarilo zaznamenať historicky prvé ultrafialové spektrum meteoru zo stratosféry, čo vedci označujú za zásadný míľnik.

Na projekte sa významne podieľali aj odborníci zo Žiliny. Tím z Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity vyvinul špeciálne letové stabilizátory, ktoré zabezpečovali stabilitu zariadenia počas letu. To je kľúčové najmä pri presných meraniach, kde aj malé výkyvy môžu ovplyvniť výsledky.

„Išlo o mimoriadne náročné misie, keďže vypustenia prebiehali v noci a v mrazivých podmienkach,“ uviedol Pavol Pecho zo Žilinskej univerzity. Práve dôkladná príprava a spolupráca tímov však podľa neho zohrali zásadnú úlohu pri úspechu celej misie.

Získané dáta priniesli aj konkrétne vedecké výsledky. Vedcom sa podarilo identifikovať emisné čiary kovových prvkov a napríklad aj prítomnosť hliníka v meteorickom materiáli. Takéto poznatky pomáhajú lepšie pochopiť zloženie telies, ktoré vstupujú do atmosféry Zeme.

Celý projekt je zároveň dôležitým krokom smerom k budúcim kozmickým misiám. Vedci plánujú vyslať do vesmíru hyperspektrálne kamery s názvom FREYA, ktoré by mohli sledovať atmosférické javy z obežnej dráhy. Ak sa technológia osvedčí, v budúcnosti by mohli vzniknúť globálne satelitné siete schopné monitorovať vesmírne aj atmosférické javy 24 hodín denne.

Spolupráca však nekončí len pri tomto experimente. Tímy plánujú pokračovať vo vývoji nových technológií, napríklad dronov vybavených hyperspektrálnymi kamerami či miniaturizovanými spektrometrami. Tie by mohli nájsť využitie nielen vo vesmírnom výskume, ale aj pri monitorovaní životného prostredia priamo na Zemi.

Účasť Žilinskej univerzity na tomto projekte ukazuje, že slovenské pracoviská dokážu byť súčasťou špičkového medzinárodného výskumu. Zdanlivo nenápadný experiment s balónom tak v skutočnosti predstavuje krok k technológiám, ktoré môžu v budúcnosti zásadne zmeniť spôsob, akým sledujeme vesmír aj našu planétu.